Ilustračné foto: iStock
„Potrebujeme mať ako spoločnosť čo najvyššiu mieru konsenzu v tom, na akej strane stojíme a kto sú naši partneri a spojenci…“, uviedla okrem iného prezidentka Zuzana Čaputová na konferencii Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
V skratke: vyslala spŕšku naratívov, že nemáme patriť Slovensku, ale Západu, že nemáme poznať štyri svetové strany, ale len jednu – západnú a že v našej mysli máme myslieť len jednou – prozápadnou (ľavou) hemisférou a tú pravú nemáme vôbec používať, lebo ňou viac myslí prevažne kolektívny Východ, čiže máme sa zas prikovať a primknúť k niekomu cudziemu, čo sme počúvali aj na Maďarov, aj za Čechov, aj za komunistov a teraz to isté počúvame od anglosaských liberálov.
Tu je moja polemika s prezidentkou a dočasným premiérom, prečo nepatríme na Západ.
Atlantický šábes Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) dal priestor aj pre politické mantry štátnikov vládnucich nad Slovenskom v súlade s vytýčenou líniou anglosaského euroatlanticizmu, čiže rozširovania a upeňovania hegemómie „kolektívneho Západu“ nad jeho novými provinciami.
Prezidentka vládnuca nad Slovenskom, aj ňou dočasne poverený premiér E.Heger vyslali takmer rovnaké naratívy o našej bezpodmienešnej príslušnosti k Západu.
Slovensko patrí na západ geograficky, mentálne aj ekonomicky, vyhlásil odvolaný a len „dočasne“ poverený premiér Eduard Heger na 21. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR, ktorú usporiadal proatlantický think tank SPFA…
Heger nás dokonca prikoval nielen ekonomicky, ale aj mentálne a dokonca vraj aj geograficky!
To, čo obaja štátnici vládnuci nad Slovenskom v mene cudzích záujmov v skutočnosti riešili bolo šírenie našej inferiórnej malosti, predvolebné sugerovanie inovovaného syndrómu „staršieho bratia“ s rošádou Západu a hypnózy o nutnosti voľby nie podľa našich, slovenských, záujmov, ale podľa našej slepej podriadenosti Západu, čiže politickým stranám, ktoré plnia a realizujú prozápadné pokyny na Slovensku.
Prezidentka Z. Čaputová postrašila, že na Slovensku vraj narastá riziko spoločenskej podpory pre zahraničnú politiku, ktorú krajina presadzuje.
Nuž, nejde o „krajinu“, ale o konkrétne politické subjekty či vládne zoskupenia, to po prvé. A po druhé, vývoj ľudstva sa určite nezastavil pri anglosaskej civilizácii (Západu), preto prehodnocovanie smerovania je legitímny nástroj každej slobodnej spoločnosti, ktorá nemôže ostať vo svojej, alebo spriaznenej (kolektívnej) bubline.
Jej nafúknutie neštandardne realizuje momentálne po Slovensku rezort diplomacie, ktorý prezidentka povzbudila, aby v tejto „diskusii“, čiže prozápadnej propagande vytrval.
Ako takáto „diskusia“ vyzerá nediplomaticky v praxi predviedol dočasný šéf diplomacie Rastislav Káčer, keď v Michalovciach nezvládol kritické postoje a názory verejnosti a začal nadávať prítomným Slovákom v hľadisku, že sú „dobytok“ a že mu je z nich na „grcanie“…
Ostatne, aj hlava štátu sa svojho času priznala, že nerozumie tomuto národu… Keďže všetci politickí liberáli zjavne lepšie rozumejú Západu, preto nás tam srdnato tlačia – aby sa oni, medzi “svojimi”, cítili ako doma. Lebo väčšina národa sa medzi nimi cíti už trápne, a to sme doma, na Slovensku my, národ slovenský.
Prečo nepatríme len na Západ?
Nemáme kultúru smrti
Západná Európa sa pre mnohodetné kresťanské rodiny stáva čoraz častejšie veľmi nepríjemným miestom k životu, píše portál christianitas.sk a pokračuje opisom nekonečného šikanovania, ktoré začína prehováraním pri tehotenstve, aby rodina zvážila umelý potrat, pokračujúce sledovaním, či je výchova detí od útleho detstva dostatočne pokroková, tolerantná a liberálna, neustála konfrontácia so štátom nanucovanou perverzitou a úchylnosťou na školách, teror nekontrolovanej migrácie v mestských štvrtiach, obviňovania z rasizmu a islamofóbie, hrozba odobrania detí sociálnymi pracovníkmi…
Nie, našou kultúrou nie je západná pakultúra, ale kultúra života, lásky a obetavosti, ktoré sa zo Západu vytratili.
Našou duchovnou a spoločenskou kultúrou je Štúrom vyzdvihovaná obetavosť. Obetavosť ako veľkodušnosť – matky, rodičov, učiteľov, vojakov… je správna sociálna i duchovná hodnota Východu. Našou kultúrou je skutočná viera v Slovo Božie. Presne v duchu evanjelia musí stále vieme rozlišovať cieľ našich ušľachtilých sklonov. Aj tie formuje naše vlastenectvo , ktoré „správne miesto“ prideľuje národu a vlasti – spoločnému, ani individuálnemu blahu.
Obetavosť je stále pre nás forma altruizmu, ktorá presahuje individuálne ego človeka, preto žijeme v zdravom vzťahu k svojmu okoliu – k rodine, vlasti a národu, ktoré Západu už nič nehovoria, takže tam nemôžeme „patriť“.
Nikdy sme nepásli kravu na východe a nedojili na západe
S rozhorčením sme mohli pred pár rokmi sledovať návrh nemeckého poslanca Európskeho parlamentu Elmara Broka na možnosť repatriácie imigrantov do krajín východnej Európy. Otrokársky model správania sa bohatých štátov – na jednej strane založený na profitovaní zo za facku sprivatizovaných strategických podnikov krajín východnej Európy, vývoze produktov do monopolných obchodných reťazcov a ekonomike lacnej montážnej dielne a na druhej strane brániaci ľuďom z týchto štátov v slobode pohybu a profitovaní na prosperite – je globalistický fašizmus. Ostatne, naše ruky nie sú pošpinené ani otrokárstvom, ani kolonializmom, ani neokoloniálnym parazitovaním na zdrojoch a vojnách o suroviny a vplyv.
Kultúrne a duchovne sme Slovania, nie Anglosasi
Jedinou „západnou“ črtou je, že používame latinku. Avšak ani kultúrne a duchovne nepatríme na Západ, ktorý sa totálne podriadil anglosaskej kultúrnej dominancii. Ako Slovania rozmýšľame hodnotovo viac pravou, receptívnou hemisférou, nie ako západní racionálno-materialistickí ľavohemisferici.
Na rozdiel od západnej uniformity, si uchovávame jedinečnosť a vnútornú tvorivú rozmanitosť, napríklad v tisícpäťsto krajových (etnografických) zvláštnostiach. Stále žijeme v rodine a národe, ktoré západná civilizácia už programovo ideológiami a politikou likviduje. Stále sme viac tradičná spoločnosť, ktorá hľadá vyššie dobro v spoločenstve (národe) ako v individuálnom (západnom) egoizme.
Sme duchovnou a vývojovou alternatívou voči západnej kultúre smrti.
Nemôžeme patriť k Západu, ktorý proti Slovanom vedie kultúrnu vojnu.
Sme preto v opozícii k Západu, v súlade s postrehom Wiliama A. Niskanena, ktorý vlastenectvo („nacionalizmus“) zaradil ako vážnu alternatívu „nákladnej, slobodu obmedzujúcej uniformity európskeho štátu” – inštitucionalizovanej koncentrácii myslenia kolektívneho Západu.
Napriek indoktrinácii cez sorošovský tretí sektor stále je našim ideálom politický koncept, ktorý chápe ľudskú bytosť cez jej najprirodzenejšie puto – k rodine a národu. Naše hodnoty sú preto odlišné od západných, keďže v duchu našich tradícií požíva ochranu rod, rodina, národ, národná (ľudová) kultúra a viera – všetko hodnoty, ktoré Západ relativizuje a ničí. kam to speje previedol v roku 2015, keď kanadský premiér Justin Trudeau pri definovaní kanadských hodnôt vyhlásil svoju krajinu za “prvý postnárodný štát na svete”. Národ je pre Západ už nepotrebná entita, pretože vízia globalizátorov sveta je spoločnosť tvorená “občanmi financií”…
My sme ideológiu po roku 1989 zavrhli
“Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo”. Ústava Slovenskej republiky, Čl.I, ods.1
Zatiaľ čo my sme v súlade s našou historickou pamäťou zavrhli viazanie sa na akúkoľvek ideológiu po 40-ročnej ére deformácií a riadenia sa marx-leninskými dogmami, Západ je aktuálne pod agresívnym a sebazničujúcim nátlakom progresívnych ideológií neomarxizmu, multikulturalizmu, liberalizmu a gender agendy.
Logicky, skúsenostne, kultúrne, politicky a dokonca ústavne musíme a priori odmietnuť strkanie hlavy do ďalšieho ideologického chomúta.
Takže nie, nepatríme ani aktuálne do retrográdne upadajúceho ideológiami posadnutého kolektívneho Západu, ktorý pácha na európskej civilizácii kolektívnu samovraždu.
Odvolaný premiér, ktorý angažovane prekreslil mapu a Slovensko geograficky umiestnil na „Západ“ asi chýbal na hodine zemepisu, keď učiteľ žiakom vysvetľoval, že Slovensko leží v strednej a nie západnej Európe.
Povedané s Ľudovítom Štúrom „Od Západu sme sa naučili veľa, veľmi veľa, ale nemôžeme začať tým, čím sa sám privádza k úpadku, ale tým, čím sa stal veľkým a mocným.” A to je práve to, čo západ už stratil a čo my, máme v sebe – synergiu západného a východného.
Ak príčinou úpadku európskej civilizácie je predimenzovanie západným vedomím, potom záchranou pred kolektívnou samovraždou nielen nás, ale aj Európy, je práve zachovanie si aj nášho východného myslenia.
Budúcnosť Európy, aj sveta nie je v permanentnom rozdeľovaní a tendenčnom vydeľovaní sa na dobrých a zlých, na Západ a Východ, ale v celostnom prístupe a vedomí. Ak to nad mentálne, intelektuálne a duševné kapacity súčasných politikov a štátnikov, potom si treba voliť takých, ktorí používajú obe mozgové hemisféry a vidia na všetky štyri svetové strany.
Moja rada pred voľbami je – nepočúvať na tieto inferiórne sugescie politikov o tom, kam patríme, pretože oni sa namiesto starostlivosti o nás, zaujímajú o cudzích a plnia nie slovenské, ale cudzie kultúrne, ekonomické aj mocenské záujmy.
Rafael Elo Rafaj
28. marec 2023 06:05
