Kolektívnemu politickému (!) Západu totálne hrablo a ako je zvykom, tak z páchateľa ideologických zločinov prerába angažovanou propagandou na chuderku „obeť“.
Mohli sme to vidieť aj pri kontroverznom zneužití športového hnutia na Letných olympijských hrách v prospech politiky a ideológie progresivizmu. Reakciu – kritiku na vpustenie transrodových boxerov do ženského ringu MOV označil za vyvolávanie kultúrnych vojen, hoci práve tento riadiaci orgán dovolil zneužiť OH na kultúrnu vojnu v ringu a propagáciu gender ideológie.
Všimnite si podstatný detail – nešikovný pokus o manipuláciu hodením všetkých do jedného vreca premenou jednej kultúrnej (ideologickej) vojny progresívnych neomarxistov na údajne viaceré „kultúrne vojny“. Kdeže!
Všetko ostatné je len legitímna obrana pred jednou, dlhou a agresívne vytrvalou kultúrnou vojnou neomarxizmu, ktorou prenikol nielen do kultúry, umenia, tretieho sektoru, vzdelávania, dokonca do vysokej politiky, ale aj do legislatívy a aj do športu!
A ešte nejaký angažovaný súdruh olympionik-funkcionár, riaditeľ komunikácie MOV Mark Adams, povie, že dvaja kontroverzní súťažiaci v ženskom boxe „spĺňajú všetky pravidlá pre prijatie na olympijské hry“! Naozaj? A kde sa podel základný princíp športu fair-play?
A ešte si aj ako kovaný progresívec dovolí pochybnosti o ich opodstatnenej účasti v ženských súťažiach nazvať údajnou „stigmatizáciou“. Takže opäť všetko naopak a z páchateľa sa progresívne spraví „obeť“…
Nakoniec celý tento progresívny cirkus pod piatimi kruhmi sa začal otváracím ceremoniálom, pripomínajúcom alegorický sprievod bývalých prvých májov počas totalitného režimu, rovnako v mene momentálnych ideologických naratívov.
Poznávame, že všetko v svete a v kmeni progresívnej bubliny je naopak, vrátane princípu akcie a reakcie. To znamená, že pôvodný vinník začne viniť svojich kritikov a podsúva im svoje vlastné nástroje.
Takto progresívni vinníci začnú obviňovať svojich kritikov a názorových oponentov (ktorí zastupujú mlčiacu väčšinu) z rozpútavania „vojen“, hoci to progresivizmus na čele s neomarxizmom už pol storočia vedie kultúrnu vojnu proti tradícii, civilizácii, identite rodu, rodiny aj národného štátu.
A tak sa stane, že na konci nadvlády ideológie nad rozumom si ľudia začnú pri alegorických akciách opäť klepať na čelo a pýtať sa, či im už naozaj hrabe? A to je znak, že konečne väčšina spoznáva, že treba niečo zásadné urobiť, aby sme sa neocitli v novej totalite. Len ľudí, ktorí majú túto empirickú skúsenosť a múdrosť je čoraz menej a sú len v bývalom východnom bloku. Kto to konečne vysvetlí „západniarom“?
Rafael Rafaj
Ilustračné foto: SKsprávy
7. august 2024 06:00
