Veľká progresívna rasovo-kultúrna revolúcia v Európe vrcholí  

Po víťazných parlamentných voľbách v roku 2023 som bol zvedavý najmä na pánom premiérom Ficom sľubované hrádze proti progresívnym ideológiám. Chápal som, že musí postupovať opatrne, lebo progresívna ideológia ovládala celý kolektívny Západ, USA vrátane.

Situácia sa však diametrálne zmenila po nástupe Donalda Trumpa za prezidenta USA. Ten nezabudol a neodpustil progresívnym liberálom štvanicu, ktorú proti nemu rozpútali a dal sa do práce.

Trump mal totiž k dispozícii vynikajúce analýzy významných mysliteľov, ktorí dokonale vystihli vznik, fungovanie a ciele progresívnej ideológie a na základe toho jeho tím vytvoril program na jej elimináciu.

Americký prezident naštartoval revolúciu zdravého rozumu a škrtnutím pera zrušil podporu imigrácie, agendu práv LGBT a genderu, zelený údel (green deal), DEI – čiže diverzitu, rovnosť výsledkov a inklúziu, protibelošský (reverzný) rasizmus, založený na kritickej rasovej teórii, jej údajnej bielej nadradenosti a privilégií, vyplývajúcimi vraj zo systémového, čiže inštitucionálneho rasizmu bielej rasy ako príčiny útlaku nebielych rás.

Donald Trump tým v  USA zrušil prakticky celú agendu progresívnych liberálov, dovtedy spoločnú s EÚ. Celý spoločensko-ekonomický systém EÚ je založený práve na tomto ideologickom základe, preto rovnaký počin by znamenal aj pád jej spoločensko-ekonomického systému, tzv. liberálnej demokracie.

Z uvedeného vyplýva, že

pokiaľ sa rovnaký proces začne aj v EÚ, nastane jej kolaps a progresívno-liberálny svet aj jeho medzinárodný poriadok založený na pravidlách, sa stane minulosťou.

Toto je dôvod, prečo progresívni liberáli od víťazstva D. Trumpa doslova zdivočeli. Ich svet sa rúca, preto sú ochotní urobiť čokoľvek, aby tento proces zastavili a  zvrátili. Strhli dolu rukavice aj masky a ukázali svoju skutočnú totalitnú a tyranskú tvár.

V mene liberálnej demokracie vraždia demokraciu, v mene mieru riskujú tretiu svetovú vojnu a vraždia Európu.

Bývalý nemecký prezident Gauck povedal: „Ruský útok je viac ako regionálna vojna, je to útok na naše chápanie slobody, medzinárodného práva a ľudskej dôstojnosti. Pokiaľ chceme uhájiť svoj pohľad na svet, ostáva nám jediná vec. Zbrojiť. Aby sme udržali mier, musíme byť dostatočne ozbrojení. Len tak budeme dôveryhodní. Len tak dokážeme ochrániť to, čo milujeme.“

Problém je však v tom, že žiaden normálny človek, Európan, takýto pohľad na svet a hodnoty nemiluje.

Všade tam, kde dosahuje vplyv EÚ a to aj vrátane jej samej, sa progresívni liberáli snažia eliminovať akúkoľvek vážnu opozíciu akýmkoľvek spôsobom.

Naučili sa to u ich súdruhov v USA, kde Bidenovi tzv. Demokrati štvali Donalda Trumpa doslova ako divú zver, obžalovali ho z desiatok zločinov, hrozilo mu asi dvesto rokov väzenia a dokonca po ňom strieľali.

EÚ začala svoje novšie účinkovanie  úspešne v Moldavsku, neúspešne v Gruzínsku, kde ich sluhom klepli po prstoch. Na území EÚ bola prvým prípadom vraždy demokracie anulácia prezidentských volieb v Rumunsku, lebo vyhral ten nesprávny kandidát, ktorému nakoniec zakázali kandidovať v opakovaných voľbách.

Najnovší prípad je odsúdenie pani LePen vo Francúzsku so zákazom kandidovať na prezidenta a tým vylúčenie z politickej činnosti. Desivé je však to, že progresívni liberáli celkom otvorene deklarujú, že „pravicovo-extrémistické strany“, čo sú všetky národné a konzervatívne strany, budú zrušené, prípadne, pokiaľ vyhrajú, voľby budú zrušené.

V liberálnej demokracii tak nakoniec budú môcť kandidovať len predstavitelia strán progresívnych liberálov. Príklad z Nemecka:  Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) označil stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) za extrémistický subjekt na základe údajných pokusov o „podkopanie slobodného demokratického poriadku“.

To otvára cestu k sledovaniu strany a pravdepodobne oživí diskusiu o jej zákaze. Medzi dôvodmi takéhoto označenia Úrad uviedol „xenofóbnu, protimenšinovú a islamofóbnu“ rétoriku.

 „AfD predstavuje etnickú koncepciu, ktorá diskriminuje celé skupiny obyvateľstva a s občanmi s migračnou históriou zaobchádza ako s Nemcami druhej kategórie,“ povedala ministerka vnútra Faeserová.  „Ich etnický postoj sa odráža v rasistických vyhláseniach, najmä voči prisťahovalcom a moslimom“. Takéto klamstvá, nálepkovanie a zneužívanie práva si osvojili aj slovenskí progresívni liberáli.

Keď Robert Fico vyhral v roku 2023 voľby, bol to pre progresívnych liberálov šok. Keď sa spamätali, tak otvorene a arogantne deklarovali, že ich hlavným programom bude povalenie vlády akýmkoľvek spôsobom, lebo boli presvedčení, že Donald Trump prehrá a EÚ aj USA ich v tom budú podporovať. Donald Trump vyhral a ostala im „len“ EÚ.

Toto všetko naša vládna garnitúra samozrejme vie, ale keď sledujem neohrabanú, úbohú argumentáciu jej predstaviteľov v televíznych diskusiách tak neviem, či to robia z nejakého dôvodu zámerne, alebo sú takí funkčne nevzdelaní, či negramotní.

 Bol som presvedčený, že politické súperenie je možné viesť viac-menej korektným spôsobom. Pokiaľ na protivládnej demonštrácii dav skanduje dosť bolo Fica, tak v poriadku, nemá ho rád a jeho vládu, ktorá robí chyby. Ako náhle som však videl niesť rozvášnený dav transparenty s heslami: Za otvorenú kultúru! Slovensko je Európa! Nie ruskému zákonu! Netreba nám Netrebko!, ako aj vulgárne heslá ako Fico lezie do análneho otvoru Putina a  chce aby boli na Slovensku umiestnené ruské vojská, tak som zmenil názor.

Na hrubé vrece hrubú záplatu. Tie heslá nevymysleli demonštranti, ale progresívni aktivisti na poburovanie oklamaného davu, ktorý ani nerozumel, že demonštruje proti niečomu, čo neexistuje a  vkopáva sa do otvorených dverí. Platí preto pre nich pamätný výrok: Keby hlúposť nadnášala, tak by progresívni demonštranti nad námestiami poletovali.

Myslím, že to bol Orwell, ktorý povedal: Niektoré idey sú natoľko idiotské, že im môže uveriť len intelektuál. A vskutku, nacistická aj komunistická ideológia sa uchytila primárne u vysokoškolákov, až potom sa presadzovala na nižších stupňoch vzdelávania.

Pripomeniem prípad Emila Hodála, študenta bratislavského gymnázia, ktorý na adresu národne orientovaných voličov na FB napísal: “Ja neverím tomu, akí hlúpi a nevzdelaní sú ľudia v tejto skupine. Nič neviete, ste neúspešní, a tak za svoje smutné životy viníte Ameriku, EÚ, mimovládky, aktérov, ktorí sa vaše životy snažia zlepšovať. Žijete v dierach, obliekate sa ako opice a jete veci, ktoré my bohatí dávame prasatám. Tak sa všetci radšej zabite, aby vaše hlúpe deti nemuseli robiť hanbu slušným a vzdelaným ľuďom. Za to, že žijete životy, ktoré sú horšie ako smrť, si môžete len vy sami. Vďaka Sorosovi a Denníku N má moja rodina super život, tak sa v mimovládkach zamestnajte aj vy!!!” Ten istý študent- nadšený obdivovateľ prezidentky Čaputovej po prvom kole prezidentských volieb takto prejavil radosť nad jej víťazstvom: “Tak Čaputová vyhrala a prvé, čo spraví je, že zatočí s opicami a antisemitmi, ako ste vy. Členov tejto skupiny máme označených a budete prví, ktorých budeme strieľať. Nech žije EÚ! Nech žije Zuzana! Nech skape slovenská štátnosť a samostatnosť!”

Takýmto spôsobom lepšoľudia, progresívni liberáli, nešíria nenávisť, ale pravdu a lásku.

Systém liberálnej demokracie je založený na progresívnej ideológii, preto v ňom nie je možné klasické demokratické politické súperenie politických strán rovnako, ako za nacizmu a komunizmu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné liberálnu demokraciu definovať.

Liberálna demokracia Západu je v skutočnosti rasistická totalitná diktatúra a tyrania menšín, ktorej ideologickým zdrojom je kultúrny marxizmus neomarxistov tzv. Frankfurtskej školy.

Táto ideológia síce vychádza z  neomarxistického kultúrneho komunizmu, hlásajúceho rovnosť všetkých kultúr a ich hodnôt, ktorý sa realizuje politikou multikulturalizmu, ale tým, že menšiny zaradila do robotníckym proletariátom utláčaného Nového proletariátu, stala sa atraktívnou ideológiou aj pre finančnú oligarchiu, nakoľko bedárom utláčanou menšinou sa môže stať aj miliardár, pokiaľ je černochom, príslušníkom LGBT+ komunity, alebo ďalšej z  nespočetných menšín.

Nositeľom tejto ideológie je progresívna neomarxistická ľavica a progresívni liberáli. Okrem marxistického zdroja vykazuje liberálna demokracia aj znaky nacizmu. Bremeno bieleho muža, jeho civilizačné poslanie vo svete, bolo ideologicky zmenené na kolektívnu vinu bieleho muža za rasizmus, kolonializmus a otrokárstvo, paradoxne transformovanú na antibelošký (reverzný) rasizmus prakticky identický s nacistickým antisemitizmom, ktorý kolektívne vinil aj trestal židov za zločiny spáchané nimi na Nemcoch. Liberálna demokracia vykazuje tiež znaky plutokracie finančnej oligarchie a islamskej orientálnej despocie.

Obrana a upevňovanie liberálnej demokracie progresívnymi silami Západu je preto v princípe postupné nastoľovanie totalitnej diktatúry ideologicky zaslepenými, extrémne ľavicovými progresívnymi neomarxistickými fanatikmi, ktorých typickým predstaviteľom je Mélenchon vo Francúzsku a progresívnymi liberálmi, ktorí sú súčasťou politického mainstreamu, zelenými počnúc a konzervatívcami končiac, pracujúci na tomto projekte v záujme globalistickej finančnej oligarchie.

Metóda, ako tento cieľ dosiahnuť je u extrémnej progresívnej neomarxistickej ľavice a progresívnych liberálov rovnaká. Je ňou preformátovanie západnej spoločnosti kultúrnou revolúciou a pomalým pochodom inštitúciami tak, aby došlo k jej dezintegrácii po stránke hodnotovej (práva LGBT a genderu) aj demografickej (multiulturalizmus a imigrácia), čo výmenou obyvateľstva povedie k vzniku tzv. postnacionálnych štátov, ktoré už nebudú schopné tomu zabrániť. Veľkú rasovo-kultúrnu revolúciu sprevádza aj revolúcia ekonomická, Veľký zelený skok, ktorú v EÚ reprezentuje green deal (zelený údel). V podstate jediný rozdiel medzi nimi je ten, že neomarxistickí fanatici ako Mélenchon chcú nastoliť modernejšiu formu marxistického socializmu, naproti tomu extrémistickí progresívni liberáli sa snažia nastoliť formu globálnej vlády finančnej oligarchie. Pre európske národy a  Európanov sú v obidvoch prípadoch dopady rovnako katastrofálne.

V liberálnej demokracii riadi spoločnosť progresívno-liberálny politický a vedecký klérus dogmatickým a totalitným spôsobom analogicky, ako v stredoveku riadil spoločnosť katolícky cirkevný klérus.

Potom zákonite aj EÚ, lepšie povedané jej komisia a predsedníčka riadia členské štáty z Bruselu prakticky rovnako, ako svojho času pápež a jeho kardináli ovládali z Vatikánu svetských vládcov a ich územia.

Jediný rozdiel je v tom, že do Bruselu sa dostávajú politici, ktorí už boli na tieto úlohy pripravovaní v materských krajinách, podľa toho ich viedli a po nástupe do Bruselu ich ďalej „zdokonaľovali“.

Napríklad nemeckí Zelení vymyslia nezmysel, pošlú svojho predstaviteľa do Bruselu, tam ten nezmysel rozvinú a potom aplikujú na celú EU. V podstate tak Nemecko riadi celú EÚ, ktorá sa postupne transformuje na IV. Ríšu. Nepreháňam … migračný pakt, ľudské práva LGBT a genderu, green deal – sú zavádzané dogmaticky tak, že následok sa stane príčinou, obeť páchateľom a šarlatánstvo vedou.

Typickým príkladom dogmatického šarlatánstva je Veľký zelený skok nazývaný green deal, ktorý vymysleli šarlatáni a potvrdil vedecký klérus. Nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že tak ako Kultúrna revolúcia v Číne s jej Veľkým skokom dopadla katastrofálne, aj Veľká progresívna rasovo-kultúrna revolúcia v Európe s jej Veľkým zeleným skokom dopadne rovnako, len na rozdiel od Číny, v Európe to bude nevratné.

Nech už je Donald Trump akýkoľvek, v tejto oblasti je pre nás, Európanov, vzorom ako sa zachrániť pred kultúrnou, civilizačnou aj fyzickou záhubou.

Situácia nie je beznádejná, v mnohých štátoch EÚ silnejú národné, vlastenecké a konzervatívne politické strany a hnutia z pravého aj ľavého politické spektra.

Mocenské elity v EÚ majú strach, správajú sa ako Demokratická strana v USA, tlačia na pílu a tým vyvolávajú väčší odpor. Slovensko má síce v rámci EÚ obmedzenú suverenitu, ale zatiaľ nie sme otroci jej verchušky.

Politika je nielen permanentné handrkovanie sa na malom slovenskom piesočku. Treba pochopiť, že na slovenský piesoček mohutne vplýva zahraničie, najmä EÚ. Národné a vlastenecké sily musia preto zhodiť rukavice a pustiť sa tvrdo do zápasu s progresívnymi liberálmi.

Na začiatok si stačí zvyknúť používať tvrdé útoky proti ich ideológii, pri každej príležitosti ich nálepkovať a obviňovať z vydierania, totalitarizmu a ďalších nedemokratických aktivít, ktoré vydávajú za obranu a upevňovanie demokracie a nie ich Liberálnej demokracie. V skutočnosti budujú anticivilizáciu k autentickej európskej civilizácia, na ktorej základe a výdobytkoch je vybudovaný súčasný svet.

Nepoznám v EÚ žiadnu politickú stranu, ktorá by mala priamo v názve jej ideologické ukotvenie, okrem Progresívnej strany na Slovensku (PS). Priradiť k tejto strane všetky záporné javy tak, ako som ich uviedol vyššie, nie je preto spochybniteľné, čo treba náležite využiť.

Pavel Fendek

Ilustračné foto: SKsprávy/Pixabay

6. máj 2025     06:00