Vrchol vlastizrady je, keď slovenský europoslanec kydá na Slovensko v Bruseli

Dokazuje to aj hujerská angažovaná aktivita Vladimíra Bilčíka, ktorá je na vlas podobná liberálnym aktivitám. Paradoxne Bilčík je členom konzervatívne sa tváriacej skupiny Ľudovcov v Európskom parlamente. Ale ani kádeháci v minulosti a teraz v súčasnosti Ivan Štefanec (kedysi SDKÚ-DS) ako člen KDH a rovnakej skupiny ako Bilčík, nemajú brzdu v nasmerovaní nezdravej kritiky na Slovensko.

A tak je úplne jedno, ktorú názorovú skupinu volia slovenskí voliči (okrem národniarov a časť socialistov), pretože spolu to tiahnu proti slovenským záujmom. Pre karieristu v Bruseli je najdôležitejšie vyznanie viery v Brusel, Európsku komisiu a spoločné „európske hodnoty“ ako národno-štátny záujem štátu, za ktorý kandidovali.

Ako to bolo aj v minulosti, Slovák dokáže byť v zahraničí a pred cudzími pápežskejší ako pápež, či janičiarskejší ako osmanský Turek.

Čudujem sa Slovákom, načo posielajú drevo zo Slovenska do bruselského lesa? A ešte napadnuté ideologickým “červotočom”… Nová “humánna” diktatúra si predsa našla povestný bič na začlenené protektoráty  a ten bič sa volá “právny štát” (sic!).

V čase nacistickej okupácie Jan Werich v Prahe počas predstavenia v divadle vytiahol takýto bič, na ktorého konci mal zavesené písmeno „C“ a povedal dvojzmyselnú vetu: “Mám bič na něm Ce”. Navyše ešte s klesajúcou kadenciou na konci poslednej slabiky. Každému bolo jasné, čo tým myslel.

Dúfajme spolu, že aj pomýlenej časti Slovákov to raz dôjde a pochopia o čom v skutočnosti je ten bruselský bič a čo je na jeho konci. Momentálne tam plieska dogma či floskula “právny štát”, čiže je tam zavesené „PS“…

Inak fakt, že je v novej ríši nemeckého ľudu so sídlom v Bruseli všetko postavené na hlavu dokazuje aj sfizofrenický oxymoron “právny štát” z úst tých, čo zglajchšaltovali pojem štát len na (túto) “krajinu” a hodnotu suverenity a zvrchovanej štátnosti, teda vôle ľudu/národa len na bezpodmienečnú kapituláciu pred zopár uletenými byrokratmi z EK, EÚ a ideologickej svorky aktivistov z europarlamentu, predbiehajúcej sa, kto hlbšie zabodne nôž do tela národnej suverenity.

Predstavte si, že pofidérne a zrejme protizákonne distribuovanou nahrávkou z poľovníckej chaty sa bude zaoberať Európsky parlament.

Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) uskutoční v decembri ďalšie vypočúvanie europarlamentnej monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG). Schválil to vo štvrtok. Bude sa týkať uniknutých nahrávok z poľovníckej chaty, ako aj reforiem, ktoré majú obnoviť dôveru v právny štát na Slovensku. Vypočúvanie navrhol “slovenský” europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU).

“Budeme sa pýtať na úniky z vyšetrovania, ale aj na disciplinárne konania v Slovenskej advokátskej komore, keďže na zverejnených nahrávkach sa advokáti správajú nielen nevhodne, ale vynárajú sa aj vážne otázky o zákonnosti ich konania,” pochválil sa návrhom na lámanie kostí slovenskej suverenity bruselskou inkvizíciou.

Inak to povolanie slovenských orgánov na bruselský koberček pripomína povolanie Dubčeka do Moskvy na rokovania s Brežnevom v máji 1968. Táto podobnosť nie je náhodná, pretože aj vzťah bruselských elít k protektorátnym krajinám je rovnaký. Vtedy z dôvodu internacionálnej jednoty socialistického tábora, dnes z dôvodu internacionálnej jednoty výkladu právneho štátu, teda ideologickej a geopolitickej čistoty povinne (internacionálne) zdieľaných hodnôt.

Predstavte si tú drzosť, že nejakí europoslanci si pozvú na vypočúvanie zástupcov Špeciálnej prokuratúry SR, Slovenskej advokátskej komory a Ministerstva spravodlivosti SR na možno nie červený, ale viacfarebný koberček. A budú grilovať a tlačiť napr.na komoru advokátov, aby natiahla na inkvizítorský škripec advokáta Mareka Paru, pretože už Bilčík v poradí prejudikuje dopredu smerovanie viny.

Tak ako si Brežnev a polytbyro s členmi Varšavskej zmluvy povolali Dubčeka a spol. kvôli udržaniu “správnej” (tvrdej) ideologickej línie vo vtedajšom červenom protektoráte, tak dnes si rovnako povolávajú na modrý koberček so žltými hviezdami predstaviteľov suverénnej SR s rovnakým zámerom – udržať a kontrolovať tú správnu, aktuálnu ideologickú a geopolitickú orientáciu – bez národnej suverenity a slobody.

Vieme kam smeroval výsledok pred vyše 50 rokmi:  k nastoleniu svojich (brežnevových) ľudí k moci. Teraz ide o niečo podobné – s tým, že k moci sa nemajú dostať ficovci, pellegrinovci, ani uhríkovci, ale ostať naši ľudia a „naši chlapci“…

A toto zasahovanie sa udialo úspešne už voči Českej republike (EP riešil do nemoty Babiša…) a rieši a bude sa rovnako riešiť aj Orbána (voľby 2022), kým nedôjde k liberálnej zmene. Ostane už len posledný a najtvrdší oriešok – Poľsko, kde budú voľby v roku 2023.

Môžeme len dúfať, že tak ako sme sa dozvedeli, kto boli zradcovia vtedajšej slobody a suverenity (1968), rovnako sa dozvieme mená zradcov slovenskej slobody, zvrchovanosti a suverenity po roku 1993. Zradcov všetkých garnitúr, samozrejme.

Rafael Rafaj