Ilustračné foto: D. Trump a S. Bannon. zdroj: Getty Images/BBC
Federálna porota vo Washingtone v piatok uznala bývalého stratéga Bieleho domu Stevea Bannona za vinného z trestného činu pohŕdania Kongresom.
Bannon totiž využil svoje právo a odmietol vypovedať pred výborom amerického Kongresu, ktorý vyšetruje údajný „útok na washingtonský Kapitol“ zo 6. januára 2021 po oznámení kontroverzného výsledku prezidentských volieb, ktoré exprezident Trump spochybnil a označil ich za „ukradnuté“.
Na posilnenie a obranu demokracie okamžite vyskočia dve principiálne otázky bežného občana – bez ohľadu na to, či žije na Slovensku alebo kdekoľvek inde:
- Ako môžem spôsobiť „útok“ na môj zákonodarný orgán, kde som len na istý čas prepožičal svoju moc volebným zástupcom?
- Ako môžem pri svojom legitímnom vyjadrení (najvyššej) vôle „pohŕdať“ orgánom, kde sedia tí, ktorí mi majú vo dne v noci slúžiť a plniť moju vôľu?
Pokúsim sa na túto zásadnú dilemu odpovedať, pretože ak by takáto úvahu neplatila v praxi, potom by nasledovala aj tretia kľúčová: Žijeme ešte v demokratickej spoločnosti, kde platí na 1.mieste vôľa väčšiny ľudu?
Kongres USA, podobne ako Národná rada SR sú najvyššie zákonodarné inštitúcie štátu. Sedia v nich, rokujú a rozhodujú v mene občanov, ktorí ich tam z titulu svojej najvyššej zvrchovanej moci v republike poslali zastupovať svoju vôľu a spoločne vôľu (väčšiny) ľudu celého národa.
Lebo o tom je demokracia, aby sa plnila vôľa ľudu a každý má právo ju prejaviť, vrátane občianskej nespokojnosti či občianskej neposlušnosti, ak dôjde k aktom, ktoré poburujú verejnosť alebo sa odstraňuje demokratický poriadok.
„Ukradnuté voľby“ v USA nepochybne rozčerili hladinu nespokojnosti americkej verejnosti, z ktorej časť prišla do svojho „domu“ (Kapitol) ako najvyšší nositelia moci vyjadriť protest voči najvyšším (prepožičaným) predstaviteľom moci v štáte, sediacim v Kapitole alebo na Slovensku v NR SR.
Ak sú poslanci „sluhami ľudu“ a volič len prepožičiava na určitý čas svoju moc delegovaním zástupcu do zákonodarného zboru, otázka znie, či má jediný legitímny nositeľ moci v štáte – občan – právo vstúpiť do politického chrámu, aby „peňazomencom“, ktorý si z neho urobili trhovisko dal najavo svoju občiansku nespokojnosť?
Ak tento najvyšší princíp demokracie vôle (väčšiny) ľudu uznávame, a ak má občan/ľud/národ právo rozhodovať aj priamo, ako to máme napríklad v slovenskej ústave, potom je tu druhá závažná otázka smerujúca na kvalitu a obsah demokracie danej spoločnosti: ako môže platiť zákon, dokonca trestný, voči občanovi z pohŕdania (jeho) zákonodarného zboru – či už Kongresu alebo parlamentu (NR SR v prípade Slovenska)?
Takého zabetónovanie papalášov v ich politickom chráme a ich „ochrana“ je v skutočnosti prejavom totalitnej nadradenosti výkonu moci nad skutočnými nositeľmi moci v štáte a spoločnosti.
Práve totalitné spoločnosti sú známe ustanovením obdobných zákonov alebo dôvodovej praxe na neprimeranú ochranu systému. Nemusíme chodiť ďaleko po fakty.
V totalitnom režime bývalého Česko-Slovenska platil Trestný zákon 140/1961 Z.z.
No a v ňom boli aj také drakonické opatrenia na ochranu systému ako § 102 Hanobenie republiky a jej predstaviteľa
„Kto verejne hanobí republiku, Národné zhromaždenie, Slovenskú národnú radu alebo ich predsedníctvo alebo vládu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.
obr.: bývalý stratég Bieleho domu Steve Bannon v strede hovorí s novinármi po odchode z federálneho súdu 18. júla 2022 vo Washingtone. Spolu s Bannonom stoja jeho právnici David Schoen (vľavo) a M. Evan Corcoran. Zdroj: AP/voanews
Samozvaná „naj“ demokracia sveta (papier aj propaganda znesú hocičo) a jej satelity – nesvojprávne vlády a mediálne korporácie, šíriace novú propagandu, nebadane tlačia na de fakto neformálne ustanovenie bývalého totalitného trestného paragrafu 104, ktorý postihoval
hanobenie štátu svetovej socialistickej sústavy a jeho predstaviteľa.
Dnes máme na svete nielen rozhodnutie o “pohŕdaní Kapitolom” (pozn. komora parlamentu), ale doma aj rozhodnutia NBÚ o zákaze slobodných webov z dôvodu, že údajne „šírili škodlivý obsah v podobe závažných dezinformácií, ktoré spochybňovali západnú orientáciu Slovenska.“
To je ako cez kopirák ochrana bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR), ktorého kritika či negatívne vyjadrenie naň znamenalo trestný postih, čiže väzenie a prenasledovanie.
Nikde v Ústave SR pritom nie je takáto prozápadná príslušnosť zakotvená, to len v opäť v bývalom totalitnom systéme internacionálne ochraňovali aj celú medzinárodnú svetovú „socialistickú“ sústavu uzatvorenú v železnej opone. Temný totalitný kostlivci s ich praktitami opäť vypadávajú zo zatvorenej skrine.
Pripomeňme si túto našu temnú minulosť a “ochranárske” opatrenia systému: §104 cit.Tr.zákona: „Kto verejne hanobí niektorý štát svetovej socialistickej sústavy alebo jeho čelného predstaviteľa, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.“
Súčasná neomarxistická liberálna (progresívna) diktatúra má zrejme ešte tenkú medzeru v nastoľovaní už brutálnej totálnej kontroly nad obyvateľstvom a vo vynucovaní si poslušnosti občanov a ľudu, hoci by systém moci mal naopak ľudu slúžiť a plniť jeho vôľu.
Ak sa tento trend oživovania starých praktík diktatúry nezastaví, tak pokojne sa môžeme zobudiť do zákona “Lex Čaputová”, alebo “Lex ústavný činiteľ”, kde kritická zmienka bude opäť pod trestnoprávnym postihom, lebo systém si bude opäť chrániť svojich ľudí pre prísnym okom verejnosti.
Tam patrí aj počúvanie nespokojnosti, ktorú vyšetrovacia komisia vyhodnotila ako údajné „pohŕdanie“ Kongresu USA.
Vitajte v realite virtuálnej, čiže tzv.liberálnej demokracie, kde neplatí vôľa ľudu voči moci, ale to, čo si moc voči ľudu ustanoví.
Rafael E. Rafaj
