Ilustračné foto: politická diskusia na TA3/screenshot
Takzvané „predčasné voľby“ budú až o pol roka, ale už vidieť aj počuť mobilizáciu mediálnej scény. Podľa preferencií politických subjektov to totiž nevyzerá na liberálnu a proatlantickú kontinuitu vládnutia nad Slovenskom, čo mnohých zjavne znepokojuje.
Médiá a ich aktéri – majitelia z pozadia, vedenie redakcií a najmä moderátori politických diskusií zacítili opäť svoju moc („siedmej veľmoci)“ ovplyvňovať verejnú mienku, ba ju aj nadprácou „presmerovávať“.
K ideologickej, sexuálnej či svetonázorovej orientácii, ktorú niektorí moderátori angažovane vkladajú do spôsobu moderovania debát a kladenia otázok, pribudla aj politická, presnejšie hlavnoprúdová. Tá na Slovensku spočíva v hádzaní polien pod nohy opozičnému predstaviteľovi v debate. Takáto (de)formovaná “debata” diváka doslova odpudzuje, čo môže byť tiež sekundárnym cieľom – ak už niekto je na obrazovke, tak nech je ten jeho “obraz” čo najviac nechutný samotnou formou.
K starému nešváru skákania do reči najmä opozičným alebo nemainstreamovým politikom pribudli ďalšie manipulačné techniky. Moderátor je často ďalším členom vládnucej moci (koalície) za debatným stolom, otvorene sa už háda s opozičným politikom, kladie uzatvorené otázky a dokonca, čo je vrchol, si na ne aj sám odpovedá.
Manipulačné techniky
Na Slovensku sa už nijaká televízna diskusia nezaobíde bez manipulačnej techniky “pars pro toto”, kde nielen vládnuci (mainstreamový) politik, ale už aj moderátor debaty časť javu vydáva za celok, ľudovo povedané, všetko a všetkých (z opozície) hodí do jedného vreca a neustále ním trasie.
Metóda moderovania je tak často na míle vzdialená od prítomnosti a politicko-spoločenskej aktuálnosti. Z moderátorov relácie – viď napr. Rastislav Iliev (TA3) sa stávajú prehrávače starých káuz či dokonca len podozrení, prípadne vyšetrovaní, ktoré sa nakoniec nemuseli potvrdiť, pripomínajúc pokazenú – preskakujúcu – LP platňu, keďže je to ďalšia známa a účinná manipulačná technika, ktorú efektívne využíval už Goebbels na politickú propagandu.
Médiá na Slovensku, redaktori, komentátori a moderátori politických diskusií už otvorene rezignovali na profesionalitu a svoju nestrannosť.
Na jednej strane sa odvolávajú často na mediálnu kultúru v zahraničí, ale na druhej úplne pochovali univerzálnu podstatu fungovania médií v demokracii, nech sú kdekoľvek na svete – na prvom mieste byť kritickí k (akejkoľvek) vládnej moci, štátnikovi a politickej sile, ktoré vládne.
Slovenská anomália: kritika novinárov nesmeruje na vládu, ale na opozíciu
Na Slovensku to počas nedeľných mediálnych diskusií skôr vyzerá naopak – moderátori sú okato extrémne kritickí nie k vládnym predstaviteľom – ministrom a poslancom, ale naopak – k opozičným zástupcom ľudu, čo je nesystémová deformácia, ktorá ohrozuje fungovania pluralitnej demokracie. Tá predsa nemôže plnohodnotne – vo vzťahu k verejnosti – fungovať bez korektného mediálneho prostredia.
Mnohé súkromné médiá a aj novinári (redaktori, moderátori) sa správajú akoby mediálny éter bol ich vlastný a nepatril verejnosti.
Médiá a ich zamestnanci sú v skutočnosti len sprostredkovateľmi základnej služby určenej prioritne verejnosti a nie na šírenie toho „správneho“ postoja alebo ideologicky či politicky selektovaných informácií.
Angažovaná nadpráca moderátorov
Ďalším trasoviskom slovenského mediálneho prostredia, ktoré otriasa objektívnosťou ako víchrica stromom je nielen nadpráca vydávania hodnotiacich súdov redaktormi a moderátormi, ale aj zámena informovania o dianí a politike s robením politiky, kedy sa médiá stávajú neformálnou, ale nikým nevolenou, a teda nelegitimizovanou politickou silou, čo mnohí novinári už ani neskrývajú.
Novinársku angažovanosť “na pulze doby” pritom staršie ročníky poznajú z éry bývalého totalitného režimu. Žiaľ, mnohým angažovane a ideologicky toxickým novinárom stačilo len prezliecť si starý kabát za liberálny a fungovali ďalej akoby sa nechumelilo.
Vo včerajšej debate v relácii V politike (TA3) Richard Takáč (Smer-SD) musel nabudeného moderátora, Rastislava Ilieva upozorniť na angažované až premotivované vnášanie svojich vlastných postojov do relácie, čo on neskôr, keď mu svitlo, koľká bije, opakovane popieral.
Na koni bola aj dočasná ministerka Veronika Remišová, ktorá sa neudržala na uzde a blysla sa výzvou adresovanou opozičnému politikovi „vy radšej mlčte v tejto relácii“. Nuž, čo sa babe zachcelo, to sa jej aj v relácii prerieklo.
V takejto deformovanej mediálnej atmosfére, kde moderátor ako rozhodca píska len proti jednej strane a tá druhá, vládnuca, si vynucuje, aby na jej bránku súper nestrieľal loptou, ani fakty, ani argumenty a radšej len držal hubu a krok ťažko môžeme hovoriť o „diskusii“. Tak načo vôbec sú? Možno nielen tie relácie a debaty…
Rafael E. Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec bol šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Počas pôsobenia v parlamente patril medzi najfrekventovanejších politikov v mediálnych diskusiách. Profesijne sa zaoberá mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Aktuálne je ako expert predsedom odborného tímu pre kultúru a médiá v hnutí Republika.
27. marec 2023 06:00
