Sloboda médií vo svete je údajne na najnižšej úrovni za posledných 25 rokov, uviedla vo štvrtok v pravidelnej správe medzinárodná mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
Podľa RSF je situácia médií vo viac ako polovici zo 180 sledovaných krajín ťažká alebo veľmi vážna, najmä v dôsledku rozširovania reštriktívnych zákonov.
„Autoritárske štáty, spoluzodpovedné alebo nekompetentné politické sily, dravé ekonomické subjekty a nedostatočne regulované online platformy nesú priamu a úplnú zodpovednosť za globálny pokles slobody tlače,“ napísala v správe riaditeľka RSF. Paradoxne ak hovorí RSF o slobode médií, tak si organizácia šliapla na jazyk práve pri volaní po regulovaní online platforiem, kde sa presunula väčšina slobodných názorov. Preto v správe najagilnejšieho regulátora slobody médií – Európsku úniu – ani nenájdeme!
Pritom v tradičnom chápaní je sloboda tlače pilierom demokracie a únia sa tvári ako jej hlavný strážca. Rok 2026 nás však stavia pred znepokojujúcu realitu: zatiaľ čo rebríčky slobody tlače vykazujú štatistické posuny, v praxi sme svedkami transformácie médií na nástroje štátnej moci, korporátnych záujmov a nadnárodnej regulácie. Pohľad na Ukrajinu, USA a Európsku úniu odhaľuje tri rôzne cesty, ktoré však vedú k rovnakému cieľu – k riadenému informovaniu verejnosti.
Ukrajinský paradox: Investigatíva v tieni monopolu
Ukrajina je fascinujúcim príkladom krajiny, ktorá v medzinárodných rebríčkoch stúpa (aktuálne 55. miesto), hoci jej televíznemu trhu dominuje štátom riadený „Telemaratón“.
Tento informačný monopol, ospravedlňovaný vojnovým stavom, však naráža na realitu: dôvera verejnosti v oficiálne vysielanie prepadla pod 30 %.
Sloboda tu prežíva len v digitálnom podzemí. Investigatívni novinári na YouTube a Telegrame odhaľujú korupciu zelenského režimu (predražené nákupy v armáde či luxusné vily úradníkov), ktorú štátna televízia zamlčiava. Tento paradox však odkrýva nebezpečný trend – rozkol medzi „oficiálnou pravdou“ a digitálnou realitou, kde je sloboda slova tolerovaná len dovtedy, kým nezačne ohrozovať medzinárodnú reputáciu a prísun financií zo Západu pre Kyjev.
USA: Prepad do korporátnej a ideologickej priepasti
Na opačnej strane Atlantiku sa Spojené štáty paradoxne prepadli na historické minimum (64. miesto). Tu však nejde o štátny monopol, ale o diktatúru ideologickej polarity. Kritici Trumpovej administratívy aj konzervatívne kruhy oprávnene poukazujú na to, že mainstreamové médiá sa zmenili na aktivistické centrály financované úzkou skupinou miliardárov a nadácií (napr. Georgea Sorosa).
V USA sa rétorika v roku 2025 a 2026 vyostrila najmä okolo vplyvu miliardárov na politický proces a „zaujatosti“ technologických platforiem. Donald Trump počas kampane a po návrate do úradu opakovane označil úsilie o potláčanie údajných dezinformácií za „cenzúrny kartel“. V septembri 2025 verejne navrhol vyšetrovanie Georgea Sorosa, ktorého označil za „pravdepodobného kandidáta“ na federálne stíhanie za financovanie radikálnych ľavicových hnutí a ovplyvňovanie médií. S kritikou sa pridal aj viceprezident J.D. Vance.
Na konferencii AmericaFest 2025 ostro kritizoval Sorosovu nadáciu Open Society Foundations, o ktorej vyhlásil, že „podpaľuje dom, ktorý americké rodiny stavali 250 rokov“. Účastníkov označil za „slobodne mysliacich“ na rozdiel od „dronov, ktorí prijímajú príkazy od Sorosa“.
Keď sa novinárčina zmení na „boj proti nepriateľovi“, prvé, čo zomiera, je objektivita. Americký mediálny priestor dnes pripomína bojisko, kde sú alternatívne hlasy vytesňované cez mechanizmy sociálnych sietí. Nedôvera Američanov v médiá je logickým dôsledkom systému, v ktorom korporácie uprednostňujú politickú agendu pred verejným záujmom.
Európska únia: Cenzúra v rukavičkách zákona
Najsofistikovanejší útok na slobodu slova paradoxne prichádza z Bruselu. Pod rúškom „boja proti dezinformáciám“ zaviedla EÚ legislatívu (DSA, EMFA), ktorá premenila technologické giganty na súkromných cenzorov po politickým tlakom bruselských byrokratov.
Hrozba likvidačných pokút núti platformy k preventívnemu mazaniu (over-blocking) „nevhodného“ obsahu, ktorý je len „nepohodlný“ alebo „hraničný“.
Vytvorenie kategórie „dôveryhodných nahlasovateľov“ z radov politicky angažovaných mimovládok a delegovanie pravdy na ideologicky vyhranených fact-checkerov vytvára v Európe nebezpečný precedens. Štát už nemusí novinárov zatvárať; stačí, ak ich algoritmy odstrihnú od čitateľov a reklamy.
Záver: Súmrak nezávislosti
Súčasný stav médií v roku 2026 ukazuje, že sloboda nie je ohrozená len autoritatívnymi režimami, ale aj byrokratickou reguláciou a korporátnou koncentráciou moci. Na Ukrajine je sloboda slova v konflikte s bezpečnosťou, v USA s ideológiou a v EÚ s technokratickou a politickou kontrolou.
Skutočná pluralita sa dnes presúva na okraj, do nekontrolovaných online zón, ktoré sú však pod neustálym tlakom Bruselu na „reguláciu“. Ak budeme akceptovať, že pravdu majú definovať úrady alebo korporátni sponzori, sloboda médií zostane len prázdnou frázou v štatistických ročenkách ako sú aj výročné správy Reportérov bez hraníc o „slobode médií“.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Je synom politického väzňa komunizmu, ktorý písal kritické state o režime. Člen asociácie slovenských novinárov a čestný predseda Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: rappler.com
- máj 2026 05:55
