Mužov treba odstrániť. Gender alebo prečo v Európe médiá zabíjajú Belochov

„Nebudem s vami o ničom diskutovať, keďže ste ma už odsúdili na trest smrti, keď ste prevzali úlohu sudcu aj prokurátora“ – takto odpovedal exminister životného prostredia v Macronovej vláde Nicolas Houlot na otázku novinárky Elise Luset, či potvrdí obvinenia zo sexuálneho obťažovania a znásilnenia zozbierané ňou a jej kolegami.

Z mnohých svedectiev bol zostavený dokumentárny film (presne zostavený ako protokol o výsluchu), ktorý práve odvysielala jedna zo štátnych televízií vo Francúzsku.

Zostavovatelia filmu tvrdia, že nápad začať hľadať takého „hrdinu“ im prišiel po publikáciách, v ktorých boli Harvey Weinstein, ako aj ďalší vplyvní a slávni muži obvinení zo sexuálnych zločinov.

Myšlienka kopania v bahne, najmä v bahne spred desaťročí, nie je najatraktívnejšia, ale podľa definície je škandalózna a rezonujúca. Najmä – a to bolo osobitne zdôraznené – keď vedenie francúzskeho štátneho televízneho a rozhlasového holdingu horlivo podporovalo túto myšlienku.

Prezidentka francúzskej televízie Delphine Ernottová opakovane povedala, že má v úmysle ukončiť „nadvládu bielych heterosexuálnych mužov vo veku 55 a viac rokov“, a aj keby išlo len o televíznych moderátorov, tak trend bol určený.

Kto to teda je, hrdina veľkej, viac ako hodinovej reportáže, pustenej v hlavnom vysielacom čase?

Nicolas Houlot je jeden z najznámejších novinárov, ktorý začal svoju kariéru ako vojenský fotograf a neskôr prišiel do televízie. A to nielen v televízii, ale aj na najvýkonnejšom a divácky najobľúbenejšom TF1.

Chránil prírodu, keď slniečkári popíjali víno

Tam s tímom rovnako zmýšľajúcich ľudí vymyslel program „Ushuaia“ kríženec „Posledného hrdinu“ a „Klubu filmových cestovateľov“, kde vyliezol takmer do ústí sopiek, zostúpil do hlbín  Mariánskej priekopy, dobyl mongolské stepi, pohorie Kamčatka, prerazil si cestu amazonskou džungľou.

Nicolas Houlot hovoril o ochrane prírody tridsať rokov predtým, ako sa táto téma stala módou, otvoril Francúzom oči, že existujú aj iné krajiny a kontinenty s nie menšou a možno aj bohatšou a pestrejšou kultúrou.

Nicolas Houlot bol skrátka priekopníkom tam a vtedy, kde a kedy jeho krajania radšej lenivo popíjali víno vo fádnych kaviarňach k nemenej fádnym rozhovorom.

Ulo sa ukázal aj ako úspešný podnikateľ – spolu so šéfmi TF1 si zaregistroval značku Ushuaia (názov mesta v Argentíne) a začal vyrábať hygienické potreby (gély, šampóny, deodoranty). Obrat spoločnosti rapídne rástol a v súčasnosti sa pohybuje okolo sto miliónov eur ročne.

Ulo je teda z pohľadu tých, ktorí dnes v komkoľvek známom, úspešnom a hlavne belochovi vidia nepriateľa, takmer ideálnym cieľom.

Takmer vždy sa nájde jeden alebo tí, na ktorých sa pozrel, ktorých pozval do reštaurácie, ktorých pobozkal na líce, s ktorými trávil noci.

Ľudia nie sú netelesní anjeli a každý má na ceste pokušenia, ktorým je niekedy veľmi ťažké odolať.

Avšak tí, ktorí sa rozhodli oživiť stretnutia “Červeného trojuholníka”, aby diskutovali o morálnom charaktere niekoho iného (“A kričia na mňa z publika – povedzte mi podrobnosti!”), to je všetko, čo potrebujú.

Šampióni novej etiky

Oni, títo šampióni novej etiky, úplne vážne veria, že príťažlivosť a vlastne aj sex by mali byť jednoducho zrušené.

V rozhovore s údajnými obeťami preto po celý čas zneli navádzacie otázky. Ako: “Cítili ste sa traumatizovaní? Priviedlo vás toto správanie monsieura Uloha k depresii? Chodili ste k psychoterapeutovi, aby ste sa vyrovnali so svojimi pocitmi?”

Tu už musím povedať nasledovné. Dnes sa v bielom plášti médiá zaoberajú pátraním po údajne nevhodnom správaní, ktoré dlho, takmer desaťročie a pol, skrývalo pred verejnosťou, že prezident Mitterrand má druhú rodinu.

Rodina, ktorú, mimochodom, nepodporoval samotný Mitterrand, ale daňoví poplatníci. Luxusný byt, služobníctvo, bodyguardi, dovolenky v luxusných hoteloch – úplne všetko platila štátna pokladnica.

Vedela o tom, samozrejme, aj tlač a z ich vedomostí mala malý zisk. Šéfredaktori tých istých magazínov, ktoré teraz hľadajú dôkazy o odsúdeniahodnom správaní Ula, ho vtedy vydierali možnosťou zverejniť príbeh o dvojakom živote majiteľa Elyzejského paláca a žiadali peniaze za mlčanie.

A tieto peniaze im boli vyplatené. Hotovosť vo frankoch, úhľadne zložená v priloženom kufríku. Navyše za riešenie takýchto kríz bol zodpovedný prezidentov najbližší poradca (neskôr ho však našli s guľkou v hlave – ale to sú už detaily).

Nejde o detaily: každé nepodložené obvinenie je samo o sebe rozsudok

Posledné štyri roky, od okamihu, keď sa začal prípad Weinstein, potom prípad Spacey a potom novootvorený prípad Polanski, sa verejná mienka na kolektívnom Západe zhodla na tom, že každé, najsmiešnejšie, často nepodložené obvinenie je už samo o sebe rozsudok, čo znamená občiansku, spoločenskú a tvorivú smrť obvineného.

Aké sú právne argumenty? Žaloby s obvineniami sa otvárajú a končia pomerne rýchlo – buď uplynula premlčacia lehota, alebo neexistujú dôkazy, ktoré by bolo možné predložiť na súde, alebo z oboch týchto dôvodov.

Čo je to prezumpcia neviny? – O čom to rozprávaš?!

Povedala, že pred štyridsiatimi rokmi jej ponúkli orálny sex, čo znamená (pozn.: v jazyku neomarxistického kmeňa), že týmto slovám musíte veriť. Povedala tiež, že jej dal „obscénny návrh“, čo znamená, že je vinný z definície a musí byť zničený. Pustite ho do záhrady. V rámci uvedomenia si ohavnosti vlastnej neprávosti.

Spravodlivosť, pred ktorou si musia byť obe strany – žalovaný aj žalobca – byť rovné, bola ako nepotrebná vyhodená do koša, na jej mieste sú dnes médiá a sociálne siete.

Teraz určujú, kto je vinný a kto nie

A všetko by bolo v poriadku, ale je tu problém. Dosť malý. Dnes možno kohokoľvek viniť za čokoľvek, človeka navždy vymazal, zbavil ho práva na obhajobu pred ohováraním a možnosti zachovať si dobré meno.

Ak to začalo slávnymi, bohatými, talentovanými a úspešnými mužmi, nie je pravda, že tento dopravník sa zastaví a nebude ďalej miešať úspešné a talentované ženy s bahnom. Takýto moloch bude vždy potrebovať nové obete, čo znamená, bohužiaľ, budeme čeliť novej vlne tsunami špinavých obvinení.

A žiadne vyjadrenia, že sa tu očisťuje spravodlivosť a týmto spôsobom sa nedá veriť. Skôr či neskôr môžu prísť pre každého. Zvonček už zvoní…

Elena Karaeva / RIA Novosti