Globálne dôsledky stretnutia USA a Ruska v Rijáde. Analyzuje admirál Gürdeniz

V žiadnom momente v histórii USA nedošlo po prezidentskom prechode k takému drastickému posunu zahraničnej politiky .

Len tri mesiace po voľbách 5. novembra 2024 USA prešli od umožnenia úderov ATACMS hlboko do Ruska – eskalácie nepriateľstva až na pokraj vzájomnej nukleárnej rétoriky – k rýchlemu a náhlemu uvoľneniu napätia po Trumpovom návrate do úradu. To poukazuje na nestabilnú a nevyspytateľnú povahu amerického štátneho systému. Takéto extrémne posuny sa zvyčajne pozorujú v kolabujúcich ríšach.

Táto radikálna zmena nie je spôsobená len Trumpovou pestrofarebnou a nepredvídateľnou osobnosťou. Americká byrokracia bola nútená uznať kolaps trojročnej politicko-vojenskej paradigmy, ktorú presadzovala s NATO a EÚ proti Rusku cez Ukrajinu.

Napriek bezproblémovým logistickým presunom vojnových zásob z americkej pevniny do európskych prístavov a ich integrácii do európskej vojnovej logistiky Rusko neustúpilo. Ak by táto vojna eskalovala do štádia, že by sa ruské ponorky začali zameriavať na lode prepravujúce vojenské zásoby na Ukrajinu cez Atlantik, čo by viedlo k ich potopeniu, Ukrajina by ustúpila oveľa rýchlejšie.

Ukrajina musela zaplatiť cenu za to, že slúžila americkej neoconskej agende rozširovania NATO a rozkladu Ruska. Zelenskyj, ktorý dostal od USA a Európy podporu vo výške 177 miliárd dolárov, obetoval viac ako 500 000 ukrajinských životov. Z krajiny utieklo viac ako 7 miliónov Ukrajincov. Ukrajina prišla o svoje rozsiahle poľnohospodárske územia a oblasti bohaté na vzácne kovy.

Ukrajinská vízia vstupu do NATO a EÚ bola de facto eliminovaná. Vylúčením EÚ z ukrajinských rozhovorov o prímerí a mieri USA fakticky vyhlásili, že EÚ bola v globálnej geopolitickej rovnici odsunutá do druhého stupňa. Bol to mimoriadne ponižujúci krok.

Zelenskyj, ktorý bol kedysi v USA vítaný ako národný hrdina, nebol pozvaný ani na najdôležitejšie stretnutie o osude jeho krajiny. USA otvorene signalizujú: „Ja som ťa stvoril a ja určím tvoj osud.“ Po tom, čo bol v takom rozsahu ponížený a účinne potrestaný pred vlastnými ľuďmi, nebude Zelenskyj po dnešnom stretnutí môcť vydávať žiadne zmysluplné strategické smernice.

Trump vyhlásil, že americká pomoc Ukrajine nemá žiadnu komerčnú návratnosť a takmer si urobil nárok na ukrajinské zásoby vzácnych kovov v hodnote 500 miliárd dolárov.

Trump a jeho tím uznali zhoršujúcu sa situáciu Ukrajiny, keďže jej energetická infraštruktúra je v troskách a čelí riziku straty Odesy a prístupu k moru, ktoré sa môže stať aj vnútrozemím. Trump zmení Ukrajinu na úplnú americkú kolóniu výmenou za mier.

Potenciálny opätovný prístup Ukrajiny k lacnej ruskej energii, aj keď je to len vzdialená možnosť, bude závisieť od rokovaní Trumpa s Ruskom. Trump tiež určí, do akej miery sa európske firmy zapoja do obnovy Ukrajiny.

Hovorí sa o potrebe najmenej 100 000 mierových jednotiek na Ukrajine pre budúce bezpečnostné záruky. Nemecké noviny WELT však uvádzajú, že Európa môže poskytnúť len 25-tisíc. Stojí za pripomenutie, že počas misie NATO/ISAF v Afganistane bolo len okolo 35 000 vojakov.

V juhoslovanskej kríze spôsobilo predčasné uznanie Chorvátska zo strany Európy rozsiahle ničenie a smrť. Európa nezvládla krízu a vojnu a nakoniec museli USA zakročiť s Daytonskou dohodou. Podobný proces prebieha aj na Ukrajine.

USA dodali svoje zbrane a európskych vojakov Zelenského armádam, no vojna bola stratená. Napriek desiatkam tisícov sankcií a embárg, ako aj globálnej démonizácii a ponižovaniu, Rusko odolalo a vyšlo z neho víťazne. Jeho najvýznamnejším úspechom v tomto procese bol návrat k statusu z obdobia studenej vojny s USA.

Vyhlásenie USA, že už nebude poskytovať Ukrajine vojenskú podporu, je pre EÚ veľkou stratou. 

Signalizuje tiež potenciálne uzavretie amerického obranného dáždnika nad Európou. Medzitým Trumpova požiadavka, aby krajiny EÚ zvýšili svoje výdavky na obranu na 5 % HDP, je mimoriadne ťažko dosiahnuteľný cieľ. Ekonomická situácia krajín EÚ to neumožňuje. Počas ukrajinskej vojny boli zbavení lacnej energie a prešli deindustrializáciou. Ich schopnosť udržať a rozšíriť dobrovoľnícke vojenské sily je obmedzená. Ich námorníctvo a letectvo sa zmenšilo, rovnako ako ich armády.

Napriek tomu Európa, ovládaná neokonzervatívnou rétorikou USA, otvorene napádala a urážala veľmoc ako Rusko, pričom poskytovala zbrane, ktoré sa nakoniec obrátili proti nim. Keď sa USA náhle stiahli z bojiska, Európa zostala ako rozmaznané bohaté dieťa opustené v boji. Slzy predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie zhŕňajú škandalóznu situáciu, v ktorej sa EÚ ocitla.

V konečnom dôsledku, ako uviedol Trump, vojna spôsobená rozširovaním NATO sa končí, pretože Čína sa blíži ako masívne tsunami a postup Ruska na bojisku sa nedá zastaviť.

Tento záver nie je len Trumpovým pričinením, ale výsledkom racionálneho hodnotenia založeného na konkrétnych skutočnostiach. Ako poznamenal aj Trump, Rusko zastavilo Napoleona aj Hitlera. Štát s bezhraničnou hĺbkou a zdrojmi sa nevzdáva ľahko.

Od tohto bodu sa USA zamerajú na priblíženie Ruska k oslabeniu jeho vzťahov s Čínou. EÚ bude pracovať na nadviazaní užších vzťahov s Čínou a znížení nepriateľstva s Ruskom. Rusko bude zase ochotné urobiť ústupky v nekritických oblastiach, aby sa čo najskôr oslobodilo od ekonomických sankcií a embárg. Neustúpi však z postoja, ktorý vyjadril Hegseth na stretnutí ministrov obrany členských krajín NATO.

Diplomatické stretnutie medzi USA a Ruskom je mimoriadne pozitívnym vývojom pre ľudstvo.

Na druhej strane, určité kruhy v Turecku a USA/EÚ podnecovaním nepriateľstva medzi Ruskom a Tureckom začali obhajovať aktívnu účasť Turecka v bezpečnostnej štruktúre Európskej únie – bloku, ktorý posledných 80 rokov nechal Turecko čakať pred dverami a ponižoval ho otázkami ako colná únia a vízové ​​obmedzenia.

Často sa uvádza príklad aliancie z Krymskej vojny z roku 1853. Tieto kruhy si však nepamätajú, že Európania, ktorí boli našimi spojencami proti cárskemu Rusku v Krymskej vojne, na nás neskôr zaútočili spolu s Rusmi v prvej svetovej vojne, o 61 rokov neskôr. Ak by sa Rusko po revolúcii v roku 1917 nestiahlo z vojny a ak by Atatürk a Lenin nenadviazali priateľstvo, ktoré by viedlo k ruskej podpore tureckej vojny za nezávislosť proti presadzovaniu zmluvy zo Sèvres, dnes by neexistovala žiadna Turecká republika.

Tieto kruhy ignorujú aj fakt, že napriek značným útrapám sa Ankare podarilo počas 2. svetovej vojny zachovať neutralitu. Okrem toho prehliadajú, ako sa Turecko po roku 1945 dostalo pod vplyv USA a po členstve v NATO v roku 1952 sa fakticky stalo americkým protektorátom. Tento posun vzdialil Turecko od Atatürkovej vízie a otvoril dvere náboženskému a etnickému rozdeleniu, čo v konečnom dôsledku umožnilo okupáciu Atatürkovej republiky tým, ktorí hľadali zahraničnú závislosť.

Zbližovanie Spojených štátov s Ruskom s cieľom vyvážiť Čínu by nemalo byť ospravedlnením pre Turecko, aby zaujalo protiruský postoj. Turecko by si malo udržiavať rovnakú vzdialenosť od Ruska, Číny, EÚ a USA a malo by sa vyhýbať vstupu do akýchkoľvek vojenských aliancií okrem s národmi turkického sveta.

Cem Gürdeniz

O autorovi: Ret Admirál Cem Gürdeniz, spisovateľ, geopolitický expert, teoretik a tvorca tureckej doktríny Bluehomeland (Mavi Vatan). Pôsobil ako vedúci oddelenia stratégie a potom vedúci divízie plánov a politiky na veliteľstve tureckých námorných síl. V rámci svojich bojových povinností slúžil v rokoch 2007 až 2009 ako veliteľ skupiny obojživelných lodí a mínovej flotily. V roku 2012 odišiel do dôchodku. V roku 2021 založil nadáciu Hamit Naci Blue Homeland Foundation. Vydal množstvo kníh o geopolitike, námornej stratégii, námornej histórii a námornej kultúre. Je tiež čestným členom ATASAM.  Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na  Mavi Vatan 

Ilustračné foto: od ruského ministerstva zahraničných vecí/Reuters cez mavivatan.substack.com

23. február 2025     05:53