Môže sa história, čiže totalita opäť zopakovať?

Môže sa história, konkrétne, totalitný systém, zopakovať? Zdá sa, že áno. História je síce učiteľkou života, ale len pre tých, ktorí sa vedia a najmä chcú poučiť z chýb z minulosti. Lenže s vývojom prichádzajú nové generácie, ktoré zamýšľajú opäť meniť svet a nedbajú na rady, ani varovné signály, skúsenosti a dokonca ani na svedectvá svojich otcov a starých otcov, či historikov. Žiaľ, platí to aj o ére neslobody, čiže ostatného totalitného, komunistického, režimu (1948-89).

Medzi dobrom a zlom

Aj pre vyvarovanie sa opakovania zla spoločnosťou platí jednoduchý algoritmus áno-nie. Človek, aj spoločnosť oscilujú medzi dobrom a zlom. Dobro formuje cnostného tvora, zlo vytvorí netvora. Prvotným zlom, ktoré nakazilo súdruhov na páchanie zla pri nastolení totalitného režimu, bola zločinecká ideológia, o ktorú sa opierali.

Žiaľ, ideológie sa opäť masovo vrátili do spoločnosti a čo je hrozivé, sú pokračovateľkami bývalej ideológie marx-leninizmu, ktorá viedla k nastoleniu moci komunistov. Dnes sme atakovaní najmä dogmami  neomarxizmu a jeho hrotu progresivizmu, čiže ultraľavičiarskych ideológií „kultúrnych komunistov Západu“.

Ide o eufemizmus na spôsob vlka v barančom rúchu. Podstata je rovnaká, akú sme zažili pred rokom 1989. Pre mladú generáciu je však 35 rokov doslova „pravek“.

Februárový vládny puč a prevrat

Dnešná digitálna éra a zrýchlený čas ešte viac prehlbujú empirickú aj generačnú priepasť, a preto vrhajú mladých do opakovania starých vzorcov. Dokonca aj tých, ktoré viedli k nastoleniu totality, hoci mladá generácia paradoxne vždy túži po slobode.

Vo februári si pripomíname štátny prevrat a vládny puč– neblahý nástup diktatúry proletariátu, čiže moci komunistov, vnucujúcich celej spoločnosti počas štyroch desaťročí dogmy svojej nenávistnej ideológie marx-leninizmu.

Dozvuky všetci poznáme – koniec slobody slova, zhromažďovania a názoru, cenzúra v médiách, kultúra a umenie v službách ideológie, „svetovej socialistickej sústavy“ a propagandy, diskriminácia, sledovanie, prenasledovanie, mučenie, väznenie nepohodlných osôb – vnútorných nepriateľov „rozvracačov ľudovej demokracie a republiky“, čiže údajné „podvracanie republiky“ ľuďmi so slobodnými názormi a inými postojmi, než si vyžadovala vládnuca moc.

Nielen štatistiky popravených, umučených, väznených, deportovaných sú známe a odstrašujúce, ale aj metódy presadzovania zvrátenej ideológie a udržiavania tohto zločineckého režimu, ktorý porušoval dokonca aj vlastné zákony ako sa uzniesla NR SR v zákone o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu.

Nové ideológie, ale staré totalitné metódy

Niečo sa o tom mládež učí aj na školách, ale na opätovnom fanatickom nasledovaní tých, čo jej sľubujú opäť skvelú budúcnosť – tentoraz samozrejme pod inými dogmami, naratívmi, ale s rovnakými metódami propagandy, takmer totožnými metódami nezmieriteľného boja – dokazuje, že vzdelávací systém niekde zlyhal a neučí vyvarovať sa opakovania starých chýb.

Komunisti sa samozrejme už nevrátia k politickej moci, veď si zaobstarali moc ekonomickú cez privatizáciu, čo je v kapitalizme kľúčový faktor, ktorý formuje aj politiku a ďalší si našli teplé miesta v diplomacii či dokonca v médiách. Zjavne sa nevráti na piedestál spoločnosti, ani do verejného diskurzu marx-leninizmus.

Čo sa teda  nebezpečne opakuje a približuje k novému „víťaznému februáru“? – Podľahnutie novým ideológiám ako hlavnému zlu a jeho katalyzátora zla v mene nastolenia „dobra“, čiže nového totalitného systému.

Čo je s poistkou historického poučenia?

Pri zmene režimu v roku 1989 sme si dali poistku historickej skúsenosti aj do Ústavy SR, dokonca do Prvého článku, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu, ale ďalej už poslanci nedokázali spresniť  v nadstavbe konkrétnych zákonov opatrenie, ktoré by zamedzilo, aby sa verejní činitelia – na všetkých úrovniach verejnej moci a tiež politické strany a organizácie tretieho sektora ako nová, neformálna, ale reálna moc v republike – riadili novými -izmami a -ológiami.

Tobôž, ak sa opakuje skúsenosť z totalitných čias, keď sa opäť tieto pre slobodu jednotlivca a spoločnosti ohrozujúce dogmy šíria internacionálne, čiže z nového centra moci, bruselských centrál, pripomínajúcich bývalé politbyro.

Ideológie liberalizmu, multikulturalizmu, gender agenda a najmä dogmy neomarxizmu a jeho agresívneho hrotu – progresivizmu sa stávajú opäť de fakto štátnymi ideológiami, vnucovanými členským štátom nového „eurosajúza“.

Istá múdrosť hovorí, že je treba poradiť nielen zlých ľudí, ale najmä vykoreniť samotné zlo, ktoré si vždy nájde nových nositeľov a šíriteľov, a tak nedôsledná spoločnosť je nútená opakovať svoje chyby z minulosti. Mnohí, žiaľ, podstatu a dôsledky fanatického vyznávania ideologických dogiem nedokážu vnímať a ďalší prijať ako fakt.

Už v novembri 89 sme si zle zapli prvý gombík

Nedošlo k ráznej dekomunizácii spoločnosti, ani sa nevyužili skúsenosti a poznatky skutočných politických väzňov. Namiesto toho sa popredia pretlačili tzv. disidenti, ktorých vraj režim sledoval, ale čuduj sa svet – nezatváral. Logická otázka je, či boli naozaj „nebezpeční“, alebo len boli v zálohe, keď príde deň „D“ a bude nevyhnutné kabáty, ale aj moc  formálne vymeniť a presadiť „nežnosť“, čiže beztrestnosť.

Vyzerá to tak, že mladá generácia si musí tiež popáliť prsty, aby spoznala, že oheň budúcnosť nielen osvetľuje, ale aj páli. Obávam sa, že postupne smerujeme k opakovaniu histórie pod vedúcou úlohou nových ideológií, na čele s progresivizmom, ale so starými totalitnými praktikami.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je syn veterána protikomunistického odboja. Novinár, ktorý mohol vyštudovať Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave až po páde bývalého režimu. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.

Ilustračné foto: SKsprávy

26. február 2025    05:55