Na povrch Marsu dosadlo americké robotické vozidlo Perseverance
Viete, že posledný človek, ktorý stál na Mesiaci mal slovenský pôvod? Odvtedy sa ľudstvo zameralo na ďalšiu métu – planétu Mars. Na povrch Marsu dosadlo vo štvrtok robotické vozidlo amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) s názvom Perseverance (Vytrvalosť). Do vesmíru ho vyniesla raketa Atlas V z floridského Mysu Canaveral, ktorá odštartovala 30. júla 2020. Súčasťou technického vybavenia robotického vozidla je aj malý vrtuľník Ingenuity (Vynaliezavosť). Informovala o tom NASA na svojej webovej stránke. Vozidlo pristálo v oblasti krátera Jazero.
Robotické vozidlo bude mať spolu s experimentálnym vrtuľníkom Ingenuity za úlohu predovšetkým hľadať známky možného minulého života na Marse. Bude monitorovať aj klímu a geológiu planéty, pričom bude zhromažďovať vzorky hornín a prachu, ktoré by niekedy v budúcnosti mali byť prepravené na Zem. Táto misia na Mars je súčasťou programu, ktorý zahŕňa aj misie na Mesiac s cieľom pripraviť sa na možný prieskum červenej planéty ľudskými posádkami. Táto misia je súčasťou programu, ktorý zahŕňa aj misie na Mesiac s cieľom pripraviť sa na možný prieskum červenej planéty ľudskými posádkami. Vo viacerých amerických veľkomestách sa na túto počesť rozsvietili miestne ikonické mrakodrapy na červeno – farbou bojovej planéty Mars.
Minulý týždeň sa na obežnú dráhu Marsu dostala sonda Spojených arabských emirátov (SAE) s názvom Amal (Nádej). Saudskoarabská vesmírna agentúra v nedeľu oznámila, že táto sonda počas uplynulého víkendu odoslala na zem svoju prvú snímku planéty. V stredu 10. februára sa na obežnú dráhu Marsu dostala aj čínska sonda Tchien-wen-1. Súčasťou päťtonovej sondy Tchien-wen-1 (v preklade Otázky nebesiam), ktorú vypustili z južnej Číny minulý rok v júli, je pristávací modul a diaľkovo ovládané solárne vozidlo (rover).
Stručne o planéte Mars
Mars je štvrtou planétou vzdialenou od Slnka 206 až 249 miliónov kilometrov. V rovníkovom priemere meria 6 804,9 km, čo je 0,533 z veľkosti našej planéty Zem. V atmosfére sa nachádza len 0,13% kyslíka, dominuje oxid uhličitý (95,32%), takže ľudia by museli na povrchu Marsu pouýívať kyslíkové prístroje a skafandre, podobne ako na Mesiaci. „Marťanský rok“ je 1,88-násobok pozemského roku. Od Zeme je červená planéta vzdialená od 55 do 400 miliónov kilometrov. Sklon planéty k ekliptike je podobný na Zemi, preto sa tam vyskytujú aj zmeny podmienené ročnými obdobiami. Sú však dvakrát tak dlhé ako na našej planéte a výkyvy teplôt sú enormné. V zime 25 – 30 % atmosférického oxidu uhličitého zmrzne na póloch, čo vytvára podobné ľadové čiapočky ako na Zemi. Ľudstvo skúma, či je na planéte najmä v nejakej forme voda – kľúčový prvok pre život alebo kolonizovanie planéty.
Ľudia a vozidlá na Mesiaci
Prvé automatické lunárne vozidlo dopravili na Mesiac Rusi. Lunochod 1 pracoval od roku 1970. Prekonalo vzdialenosť 10 540 metrov a prenieslo 20 000 snímok a 25 chemických rozborov. Američania použili na Mesiaci prvýkrát mesačné vozidlo v júli 1971 (Apollo 15). To umožňovalo preskúmať väčšiu plochu oblastí mesačného povrchu. Vozidlo dosahovalo rýchlosť 17 km/h. Kozmonauti Apollo 16 sa vzdialili vyše 7 km od lunárneho modulu; viackrát pritom stratili mesačnú loď z dohľadu. Na Mesiaci pristál aj kozmonaut so slovenským pôvodom.
Eugene Andrew „Gene“ Cernan (Černaň) bol americký astronaut, ktorý mal po otcovi (pochádzal z Kysúc) slovenský pôvod, po matke český. Absolvoval tri lety do vesmíru, a bol známy ako posledný človek, ktorý v rámci programu Apollo stál na Mesiaci!
Zdroj: teraz.sk, NASA, National Geographic, wikipédia
