Srbsko – vzniká farebná revolúcia?

Masívne protesty proti srbskej vláde Alexandra Vučiča vyvrcholili v sobotu 15. marca. BBC uvádza: „Zišlo sa 325 000 – ak nie viac –, čo z toho robí najväčší protest Srbska vôbec“.

Prezident Vučič bol prvýkrát demokraticky zvolený v roku 2017 a opätovne zvolený v roku 2022.

Protesty nasledovali po mesiacoch študentských nepokojov proti údajnej korupcii a nedbalosti vlády v Srbsku. Demonštrácie údajne vyvolalo zrútenie betónového baldachýnu na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024, ktoré si vyžiadalo 15 mŕtvych.

Verejné pobúrenie nasledovalo s požiadavkami, aby zodpovední boli braní na zodpovednosť.

Prezident Vučič nazval protesty „ farebnou revolúciou “. V skutočnosti majú tieto protesty všetky znaky typickej farebnej revolúcie.

Pri dávnejšej príležitosti Vucic ukázal prstom na (teraz už neexistujúce) USAID, NED (National Endowment for Democracy – neokonzervatívne krytie amerických tajných služieb) a EED (európsky pomocník NED).

Zachytia konkrétne udalosti, za ktoré môže byť zodpovedná vláda, a potom ju budujú propagandou a všeobecnými obvineniami z korupcie – existuje krajina bez korupcie? – a bingo, pre ľudí vo všeobecnosti sú protesty oprávnené.

Takéto revolučné protesty sú zvyčajne spolufinancované a často iniciované Sorosovými nadáciami a začínajú študentskými protestmi.

Skutočná príčina pokusu o srbskú farebnú revolúciu nasatú zo zahraničia nemá nič alebo len málo spoločné so zrútením železničnej stanice v Novom Sade, ale skôr s umelou krajinou nazývanou Kosovo, ktorú Srbsku vytrhli – ukradli – USA pre jej účely NATO.

Stručná história Kosova

Kosovo bolo autonómnou provinciou v rámci Srbska. Po rozpade bývalej Juhoslávie v 90. rokoch – komplimentoch vtedajšieho prezidenta USA Clintona – Srbsko reagovalo na separatistický tlak albánskeho obyvateľstva, ktorý bol ukončený kruto smrtiacou vojenskou intervenciou NATO v roku 1999.

Po tejto udalosti až do roku 2008 bola provincia Kosovo spravovaná OSN.

V roku 2004 boli americké jednotky súčasťou kosovských síl pod vedením NATO (KFOR), ktoré zahŕňali jednotky z 39 krajín. Misia pripravená už po vražde NATO v Kosove v roku 1999 bola známa ako operácia Joint Guardian. V roku 2004 bola premenovaná na operáciu Joint Enterprise.

Účelom KFOR pod vedením NATO bolo zriadenie najväčšej základne NATO v regióne v Kosove, Camp Bondsteel , ktorá sa pre americkú armádu stala regionálnym veliteľstvom Východ . Vojenská prítomnosť Spojeného kráľovstva v Kosove je tiež súčasťou Camp Bondsteel,  odkiaľ sú rozmiestnené strategické rezervné sily NATO (SRF) a „prieskumujú“ región, tj bývalú Juhosláviu a mimo nej.

Kým Kosovo má významnú prítomnosť v NATO, Kosovo ako také nie je členom NATO, no od svojho vzniku v roku 2008 by sa Kosovo chcelo stať členom NATO. Kosovo je pod   misie NATO KFOR, ktorá zahŕňa jednotky z rôznych krajín vrátane Spojených štátov.

Porovnajte reakciu Belehradu na NATO v Kosove s reakciou Moskvy, s prítomnosťou NATO na Ukrajine a s Ukrajinou uchádzajúcou sa o členstvo v NATO.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska 17. februára 2008 a jeho nová ústava vstúpila do platnosti 15. júna 2008.

V roku 2008, keď Kosovo na podnet Washingtonu a Bruselu jednostranne vyhlásilo nezávislosť, vtedajší srbský prezident Boris Tadić povedal, že Srbsko nikdy neuzná nezávislé Kosovo.

Uviedol, že problém Kosova sa nevyriešil vyhlásením nezávislosti; že desaťročný konflikt medzi Srbmi a Albáncami naďalej existoval. Naznačil, že zdanlivo nekonečná potýčka slúžila ako zámienka na zahraničné intervencie v Srbsku.

Dnes Kosovo ako nezávislý štát uznáva približne 100 krajín (zo 193 členov OSN). Srbsko a mnohé ďalšie krajiny vrátane Ruska a Číny, ktoré sú držiteľmi veta v Bezpečnostnej rade OSN, nezávislosť Kosova neuznávajú.

Okrem Bosny a Hercegoviny a Srbska boli všetky bývalé juhoslovanské republiky donútené Západom, aby uznali Kosovo. Členovia EÚ Španielsko, Rumunsko, Grécko, Cyprus a Slovensko však nie.

Sobotňajšia demonštrácia pripomínala tie z 90. rokov, ktoré viedli k pádu bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča v roku 2000. Študenti, ku ktorým sa pripojili Srbi všetkých vekových kategórií, vyšli do ulíc Belehradu v prevažne pokojnej atmosfére.

Ak by bola farebná revolúcia úspešná, Západ by do srbského vedenia postavil bábku naklonenú Kosovu/NATO. To by s najväčšou pravdepodobnosťou nedopadlo dobre so 6,7 miliónmi Srbov a mohlo by to viesť k nepokojom podobným občianskej vojne – čo nie je v záujme Západu.

Srbský prezident Vučič uviedol, že je pripravený na nové voľby v priebehu troch až štyroch mesiacov, ak si to opozícia vyžiada. Špekuloval, že tieto voľby pre neho prinesú ešte presvedčivejšie víťazstvo.

To sa ešte uvidí. Západný vplyv, ako ho poznáme, len tak „nezmizne“. Ale dovtedy sa ľudia prebudia a budú si vedomí skutočných záujmov Západu ovládnuť Srbsko tým, že sa Kosovo stane mocným uzlom NATO – uprostred bývalej Juhoslávie.

Za mier vo svete – NATO musí byť zrušené.

Peter Koenig

O autorovi: Peter Koenig  je geopolitický analytik a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), kde pôsobil viac ako 30 rokov po celom svete. Je autorom knihy  Implózia – ekonomický triler o vojne, ničení životného prostredia a korporačnej chamtivosti; a  spoluautorka knihy Cynthie McKinneyovej „Keď Čína kýchne: Od blokovania koronavírusu po globálnu politicko-ekonomickú krízu“ (Clarity Press – 1. novembra 2020).

Peter je výskumným pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG). Je tiež nerezidentom Senior Fellow Inštitútu Chongyang na Renminskej univerzite v Pekingu.

Ilustračné foto: protest v Belehrade. Zdroj: Getty images

19. marec 2025     05:55