KTO JE KTO: Jens Stoltenberg, šéf NATO a systém našich ľudí v službách globálnej moci

Ilustračné foto: Jens Stoltenberg. Zdroj: TASR

„Naši“ globalistickí nadľudia, čiže elity. Dnes:  Jens Stoltenberg, šéf NATO a možný budúci šéf Nórskej národnej banky

Verili by ste, že bývalý rebel proti americkej vojne vo Vietname, navyše ľavičiar a enviromentálny aktivista to mohol dotiahnuť až na šéfa militantnej Severoatlantickej aliancie? Nie, nie je to hoax, je to realita. Prinášame vám príbeh „nášho človeka“ z pohľadu globálnej moci, ktorý ešte nepovedal posledné slovo.

Agentúrna správa Reuters z utorka uvádza, že generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg je medzi uchádzačmi o post guvernéra nórskej centrálnej banky (Norges Bank). Stoltenberg i ďalšia nádejná kandidátka – zástupkyňa guvernéra Norges Bank Ida Woldenová Bacheová – uviedli, že sa uchádzajú o toto miesto po výzve nórskeho rezortu financií.

“Ministerstvo financií ma kontaktovalo v novembri a spýtalo sa ma, či by som nezvážil kandidatúru na túto pozíciu. Ja som tak urobil a je to práca, pre ktorú som veľmi motivovaný,” uviedol Stoltenberg pre nórsku agentúru NTB.

Nomenklatúrny káder

Nórsky nomenklatúrny politik Jens Stoltenberg je prototyp nenápadného prenikania ľudí novej globálnej elity do najvyšších celosvetovo významných funkcií. Preto neprekvapuje, že 61-ročný politik po aktuálnej misii na čele generálneho tajomníka militantnej organizácie NATO dostal ponuku na guvernéra Nórskej národnej banky.

Poznanie prvé: Globálne elity sa o svojich ľudí vždy dobre postarajú

Ľavičiar a protiamerický aktivita šéfuje NATO

Najprekvapujúcejšie na jeho životopise pre nezainteresovaných ľudí – ktorí sa nezoznámili s aktuálnym dominantným ideologickým trendom progresívnej ľavice, alias neomarxizmom, čiže kultúrnym komunizmom Západu – sú jeho ľavicové korene. Áno, ľavičiar a šéf NATO? Iste! Na Západe je to tak, hoci na Slovensku je to inak. Tak to dnes už totiž v globálnom svete chodí.

Do parlamentu bol prvý krát zvolený v roku 1993 ako 34-ročný za Labouristickú (pozn. robotnícku) stranu. A hneď išiel na viaceré ministerské posty, až sa v roku 2000 po prvýkrát stal ako 41-ročný nórskym premiérom.

Ako dieťa škandinávskej  progresívnej ľavice už od svojich 20 rokov pričuchol k siedmej veľmoci, keď pracoval na čiastočný úväzok v novinách Arbeiderbladet. Politická angažovanosť priviedla až na post lídra Ligy pracujúcej mládeže.

Od mladosti bol politicky angažovaný. Už ako trinásťročný (1972) sa Stoltenberg zapojil do protestov proti americkej vojne a účasti vo Vietname. Kto by to povedal, že o 42 rokov bude tento ľavicovo-progresivistický rebel šéfovať militantnej a podľa niektorých aj zločineckej organizácii?

Poznanie druhé: Elity si kádre vyberajú, je im jedno ich orientácia, hlavne, že majú vplyv. Po zapojení do systému sa ich charakter jednoducho preformátuje. Pre globálne elity nie je dôležitý pôvod, ani orientácia, ale aktuálne spievanie globálneho pochodu.

Poznanie tretie: Ak pravica presadzovala pragmaticky ekonomickú globalizáciu, čiže novodobý kolonializmus č.2 s lacnou pracovnou silou a montážnymi dielňami, tak ľavica tento trend vystužila ideologickým výhonkom západných „kultúrnych“ komunistov (neomarxistov) – multikulturalizmom. V podstate len naviazali na internacionalizmus východných komunistov.

Progresívna intelektuálna kaviareň

Ak šípite, že v kariére zázračného nórskeho dieťaťa sa skrýva ešte nejaký žolík, tušíte správne – rodičia, čiže dobrá štartovacia čiara. Stoltenberg ako typický predstaviteľ nórskej intelektuálnej kaviarne nepochádza z chudobných pomerov, ani manuálne pracujúcich rodičov. Jeho otec bol rovnako prominentný nórsky politik a dokonca bývalý minister zahraničných vecí Nórska. Matka Karin „pracovala“ vo funkcii štátnej tajomníčky na ministerstve obchodu a dopravy aj ministerstve priemyslu.

Poznanie štvrté: Zdanie klame, preto ľudia práce si síce volia „robotnícke strany“, ale ich politici k poriadnej práci pričuchli akurát na vlastnej záhradke.

Zatiaľ obrábajú za odmenu globálnu záhradu a niekedy sa ako capy stanú dokonca aj záhradníkmi. Príklady by sme našli práve na Slovensku a v najvyšších funkciách štátu.

Tých najagilnejších nájdeme medzi progresívnou a zelenou ľavicou v Európskom parlamente. Vidíme ako im zachutili príkazy, zákazy, normy, mantinely, kontrola… žiaľ, oveľa viac bežných ľudí ako miliardárskych elít tam hore.

Preto neprekvapuje prezieravý počin Roberta Fica na Slovensku za malú, no významovým dosahom zásadnú zmenu v názve svojej strany na Smer – „slovenská“ sociálna demokracia. Ide o jasný signál odklonu od služby globálnym elitám, ktorým dlho slúžil aj súčasný šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg k morálnej elite, ktorou bol vždy vo vývoji civilizácie národ a jednoduchí ľudia práce a srdca.

Poučenie posledné: Každý má vždy na výber, komu bude slúžiť. Či ste dole, alebo na istý čas tam „hore“.

Rafael E. Rafaj