Ohrozená budúcnosť Slovenska? Zničili sme si dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Slovenské verejné financie sa ocitli v nezávideniahodnej situácii. Pribúdajú správy o tom, že v nasledujúcich rokoch môže mať naša krajina rozpočtové problémy.

Upozorňuje na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom videu, v ktorom vysvetľuje, ako sme sa z relatívne pokojných vôd dopracovali až do súčasnej situácie ohrozujúcej budúcnosť verejných financií.

Problémy ešte pred pandémiou

Rozpočtári pripomínajú pritom, že problémy s dlhodobou udržateľnosťou nastali ešte pred pandémiou. Do roku 2018 sa až tak neprejavovali. Slovensko sa totiž vďaka pozitívnemu hospodárskemu vývoju tešilo vysokým rozpočtovým nadpríjmom.

Zlom v zdraví slovenských verejných financií prišiel ešte pred pandémiou v roku 2019 v podobe zastropovania dôchodkového veku, čo rozpočtová rada označila za „demontáž dôchodkového systému“.

Vláda plán pokrízovej konsolidácie ešte nepredložila

V roku 2020 zasa pred parlamentnými voľbami prišla druhá rana v podobe trinástych dôchodkov. Až následne sa na dlhodobej udržateľnosti verejných financií podpísali protipandemické opatrenia a nevyhnutná podpora ekonomiky.

Ilustračné foto: TASR/AP

Kľúčom k napraveniu tohto stavu tak bude podľa rozpočtovej rady vyhotovenie hodnoverného plánu pokrízovej komunikácie, ktorý však vláda doteraz nepredložila. Dlhodobé zdravie verejných financií však musí podľa rady podporiť aj prijatie dobrej dôchodkovej reformy.

Redakčný názor: O systéme by mali rozhodnúť ľudia v referende

Ide o typický príklad alarmizmu kvôli budúcnosti. Tentoraz sa však neargumentuje budúcimi generáciami, ale účet smeruje na tých, ktorí celý život poctivo pracovali a pracujú a sú alebo sa chystajú na zaslúžený dôchodok. „reforma dôchodkového systému“ nikdy nepriniesla pozitíva pre ľudí.

Čísla ukazujú takmer krach druhého (kapitalizačného) dôchodkového piliera, takže hlavným pilierom udržateľnosti sociálneho zmieru a medzigenerečnej solidarity bude 1.„štátny“ pilier. Keďže objem zdrojov je limitovaný výkonnou a zárobkovou časťou spoločnosti, jediná možná udržateľná „reforma“ je v obyčajnom posunovači odchodu veku do dôchodku. Alebo opäť v ľuďoch – v ďalších „pilieroch“, do ktorých si budú predovšetkým sami prispievať…

Podľa súčasného systému ročník 1960 pôjde do dôchodku vo svojich 63 rokoch. Ľudia narodení v rokoch 1961 až 1966 vždy o dva mesiace neskôr. Ročníky 1967 a mladšie budú na zaslúžený dôchodok odchádzať už podľa strednej dĺžky dožitia.

Ilustrácia: noviny.sk

Aj v dôchodkovom systéme sa prejavuje nespravodlivý mechanizmus „kapitalizácie ziskov a socializácie strát“. Tí, ktorí by mali dostávať viac sa delia s tými, ktorí by mali dostať menej alebo dokonca vôbec nič. V každom prípade by technokrati, aj politici mali dať ruky preč od striebornej ekonomiky a nechať rozhodnutie férovo na ľudí. Spoločnosti by sa mali predostrieť hlavné modely a národ by mal rozhodnúť, možno v referende, ktorý „pilier“ zabezpečenia budúcnosti s akými podmienkami si vyberie. Hyenizmu aj „sociálnych netvorov“ si Slováci užili už dosť.

A potom by sa pomyselné kľúče od dôchodkového zabezpečenia mali ukryť pred politikmi, ja technokratmi ako bájny Artušovov meč, aby na dlhé dlhé obdobia už nik neexperimentoval so status quo našej budúcnosti. Lebo každého loď raz dopláva do dôchodkového prístavu, kde zvinie plachtu a bude už len kotviť. Jedno je isté: dôchodkový systém potrebuje dlhodobé, viac generačné istoty aj stabilitu. Každá politická garnitúra nemôže prikladať svoju tehličku zásluh na múr dôchodkového zabezpečenia.

Fakty

Vyspelý svet zdôrazňuje aj faktor hrozby generačnej chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ak dôchodky nebudú primerané.

V roku 2016 bolo v EÚ ohrozených chudobou 14,7 % osôb vo veku 65 rokov a viac (t. j. mali príjem nižší ako 60 % mediánu príjmov v danej krajine) v porovnaní so 17,9 % vo zvyšku obyvateľstva. Rozdiely v miere chudoby medzi krajinami sú však veľké a pohybujú sa od 5,7 % na Slovensku po 40,2 % v Estónsku

Slováci nie sú spokojní so svojimi dôchodkami. Väčšina by chcela mať dôchodok výrazne vyšší, ako má aktuálne alebo ako im vychádza pri dovŕšení dôchodkového veku. Vysnívaná penzia Slovákov sa pohybuje na úrovni 1 200 eur, ukázal prieskum agentúry Focus pre Nadáciu Partners. Takmer dve tretiny Slovákov si predstavujú ideálny dôchodok vyšší ako 900 eur.

Priemerná hrubá mzda na Slovensku je aktuálne 1 088 eur mesačne, priemerný Slovák tak dnes zarába mesačne v čistom 833 eur.

Na prelome rokov 2020/21 bol priemerný starobný dôchodok, ktorý vypláca Sociálna poisťovňa dosahuje 487 eur, čo je 58,5% z aktuálnej čistej priemernej mzdy.

-red1-