Zdrvujúca trojštvrtinová väčšina (75 percent) Slovákov v prieskume SANEP jednoznačne podporila suverenitu Slovenskej republiky.
Prieskum agentúry SANEP o postojoch Slovákov k doplneniu Ústavy o suverenite Slovenskej republiky v hodnotových a kultúrno-etických otázkach odhalil mnohé skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v spoločnosti majú ideologické zvrátenosti progresívcov a liberálov mizivú podporu.
S výsledkami tohto prekvapujúceho prieskumu by mali analyticky, programovo a strategicky pracovať najmä konzervatívno-národné strany na čele s Republikou, ktorá patrí k najprincipiálnejším kritikom dogiem dúhovej agendy, pretláčanej stranami PS a SaS.
Či si to priznávajú, či nie, je úplne jedno, pretože existencia týchto dvoch strán bola vybudovaná práve na šírení LGBT agendy a na angažovanej totálnej servilnosti k bruselskému diktátu s obmedzovaním zvrchovanosti a suverenity Slovenskej republiky.
V oboch dominantných agendách – okrem povinnej opozičnej démonizácie suverenistickej domácej politiky – totiž progresívni liberáli na Slovensku pôsobia ako prenášači cudzej vôle a západných, civilizačne, kultúrne a dnes už aj ekonomicky rozvratných ideológií, vráatne tej „dúhovej“.
Kľúčovým poznatkom pre prácu s verejnosťou je totiž otázka, ako je možné, že PS (23%) a SaS (5,7%) majú podľa júnového prieskumu NMS spolu takmer 30-percentnú podporu, hoci pre hlavnú, dominantnú agendu týchto liberálno-progresívnych strán sa jednoznačne („určite“) vyjadrilo len 7,8% respondentov, poprípade so zarátaním miernejšej ochoty („skôr“) 9,3%, čo je spolu len okolo 17 percent populácie, a to je len približne polovica ich súčasného výtlaku u voličov.
Buď sú teda prieskumy zamerané na volebnú podporu nafúknuté, alebo tú druhú polovicu tvoria voliči zmanipulovaní nenávisťou á la „lebo Fico“, prípadne „lebo Putin“ a proukrajinskí vlajočkári.
Pre oblasť (tradičnej) rodiny, (dvoch) pohlaví a suverenity SR, zakotvených priamo do ústavy sa totiž jednoznačne („určite áno“) vyslovila takmer polovica voličov (48,1%), pričom spolu s miernejšou podporou („skôr áno“ – 27,6%) je to zdrvujúca konzervatívna prevaha až troch štvrtín 75,5% opýtaných!
Aj tu visí pre straníckych marketérov zásadná úloha vysvetliť, kde sa stráca pre strany Smer, REPUBLIKA, Hlas, KDH a SNS (47,1% podľa prieskumu NMS) takmer 30 percent hlasov? Nepochobyne sa časť môže skrývať medzi respondentmi, ktorí deklarujú, že voliť nepôjdu, ale opäť je loptička na strane konzervatívnej scény a jej schopnosti mobilizovať skryté rezervy.
Ukazuje sa, že v hodnotových otázkach je totiž väčšina Slovenska tvrdo konzervatívna a vlastenecky-suverenistická, čo sa však nepremieta priamoúmerne do volebného súboja a rozhodnutia v parlamentných voľbách.
Z prieskumu tiež vyplýva, že Slováci môžu síce podporovať členstvo v EÚ, zrejme z dnes čoraz zmenšujúceho sa zotrvačného predpokladu ekonomických výhod (stále ten Západ aj tak nedobiehame a nikdy ho za súčasných pomerov dobehnúť ani nemôžeme), ale zároveň striktného odmietania bruselského politického diktátu na národnú suverenitu a zvrátených ideologických atakov na rodinu a pohlavie.
A aj tu je živná pôda najmä pre REPUBLIKU, ktorá cez dvoch aktívnych a rázne kritických europoslancov (Milan Uhrík a Milan Mazurek) dokáže najefektívnejšie a najzrozumiteľnejšie odhaľovať nahotu bruselského kráľa. Dankova SNS momentálne nemá na to intelektuálnu a personálnu kapacitu, môže sa maximá,ne kĺzať len po povrchu téz a hesiel, na čo však v prostredí tlaku na fundovanosť dnes nie je spoločenská objednávka.
Ak by sa Uhríkovcom podarilo presvedčiť Slovákov o dôležitosti pákového efektu a spojených nádobách – na jednej strane vlastenectva a prorodinného konzervativizmu, stojacich proti progresívnym naratívom progresívnej ideológie presadzovanej EÚ, PS a SaS na strane druhej, potom by mohol výsledok budúcich volieb vyzerať úplne inakšie, než prezentujú volebné prieskumy, favorizujúce PS.
Studená sprcha bruselskej a progresívnej ideológii
Aj keby sme mohli relativizovať priamu úmeru medzi postojom k zakotveniu dvoch pohlaví v ústave voči postojom v reálnom živote a politike, aj tu liberáli a progresívci, spolu s ideologizovanou úniou dostali studenú, priam ľadovú sprchu: takmer 53 percent jednoznačne („určite áno“) súhlasí s ukotvením v Ústave a uznávaním len dvoch pohlaví – muža a ženy, pričom miernejšiu podporu („skôr áno“) vyjadrilo ďalších takmer 22 percent, čo je spolu opäť zdrvujúca trojštvrtinová (75%) väčšina.
Zarytých LGBT propaganditov x-pohlaví či tzv. nebinárnych osôb („určite“) podľa prieskumu tvorí len 7,6% populácie, s miernejšou podporou („skôr áno“) 12,5% je sále len asi 20 percent.
Podobné pomerové výsledky boli aj v ďalších postojoch – v suverenite práva rodičov rozhodovať o obsahu vzdelávania svojich detí v citlivých otázkach a pri výlučnosti práva na adopciu detí len pre manželov, teda manželský pár, ktorý tvorí muž a žena.
Ako zdôraznil aj analytický agentúrny popis k prieskumu „tieto postoje môžu súvisieť s pretrvávajúcou silou kresťanskej kultúry, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, kde sa tradičné hodnoty vnímajú ako neoddeliteľná súčasť národnej identity“.
Kam sa uberie KDH?
No a to je posledný oriešok, ktorý musí predovšetkým postojovo a politicky rozlúsknuť KDH, ktoré sa už tridsať rokov stráni nielen národnej agendy, ale aj subjektov, ktoré princípy národnej zvrchovanosti a suverenity spolu s kresťanskými hodnotami majú vo svojom politickom programe.
Ak sa podarí Smeru a Republike spochybniť hlavnú progresivistickú agendu a kresťanským demokratom obrat z antinárodného Šavla na proslovenského Pavla, tak PS a SaS sa môžu začať poberať na politický cintorín ako ďalší nepodarený ideologický experiment a mocenský projekt namierený proti suverenite národa a štátu v prospech cudzích záujmov.
Veď aký zmysel má štát, ktorý nemá zvrchovanosť, ani vlastnú suverenitu? Túto otázku by si mali zas položiť voliči a úprimne si na ňu aj odpovedať. Najlepšie priamo pri voľbách.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: SKsprávy/Pixabay
13. jún 2025 06:00
