Médiá a štátne inštitúcie nás pravidelne zaplavujú abstraktnými miliónmi metrov kubických vyťaženého dreva. Pre bežného človeka sú to len nepredstaviteľné čísla na papieri. Ak však tieto chladné štatistiky premeníme na reálny obraz našej prírody, dostaneme šokujúcu realitu: na každého jedného obyvateľa Slovenska sa ročne vyťaží jeden celý, urastený dospelý strom. A namiesto toho, aby sme ho doma zhodnotili, obrovskú časť z neho v surovom stave rovno vyvezieme za hranice.
Slovensko sa dlhodobo hrdí svojou lesnatosťou, ktorá pokrýva viac ako 40 % územia. Pohľad za oponu lesníckych tabuliek však odhaľuje, pod akým obrovským tlakom sa naše lesy v skutočnosti nachádzajú. Keď porovnáme intenzitu ťažby s európskymi drevárskymi veľmocami, zistíme, že z našej malej rozlohy žmýkame maximum.
Jeden človek, jeden zoťatý strom ročne
Ročne sa na Slovensku vyťaží približne 7,8 až 8 miliónov metrov kubických (m³) surového dreva. Po prepočte na približne 5,4 milióna obyvateľov to znamená, že na každého z nás pripadá 1,45 m³ vyťaženého dreva.
Čo to znamená v praxi? Objem 1,45 m³ zodpovedá takmer presne jednému celému dospelému, urastenému lesnému stromu – napríklad 100-ročnému buku alebo 80-ročnému smreku s výškou okolo 25 až 30 metrov.
Z hľadiska logistiky a každodenného života to prináša mrazivú matematiku:
- Bežná štvorčlenná rodina na Slovensku symbolicky „nechá“ každých 12 mesiacov vyťažiť 4 statné dospelé stromy.
- Celkovo na Slovensku ročne padne 5 až 6 miliónov dospelých stromov.
- V prepočte na čas to znamená, že každú jednu minútu, dňom i nocou, bez prestávky, padne v našich lesoch 10 až 11 dospelých stromov.
Mýtus o severskej nedotknuteľnosti: Tlak na slovenskú plochu je extrémny
Často sa utešujeme tým, že v porovnaní so severskými krajinami ako Fínsko či Švédsko sme len „malí hráči“. Fíni síce v prepočte na hlavu vyťažia závratných 11,4 m³ dreva, no tento pohľad je optickým klamom spôsobeným ich nízkym počtom obyvateľov na obrovskom území.
Ak do rovnice dosadíme rozlohu štátu a pozrieme sa na intenzitu ťažby na 1 km² územia, zistíme, že Slovensko za severom vôbec nezaostáva.
Z každého kilometra štvorcového našej vlasti (vrátane miest, ciest či polí) ročne vyťažíme 159 m³ dreva. Švédsko, považované za globálnu lesnícku veľmoc, ťaží len o chlp viac – 162 m³ na km². Naše Slovensko je pritom 9-krát menšie než Švédsko, no tlak na reálnu plochu územia a stabilitu ekosystémov je takmer identický.
Vývoz surového dreva: Tretina stromu odchádza bez úžitku
Najkritickejším bodom celého slovenského lesného hospodárstva však zostáva to, ako s vyťaženým bohatstvom nakladáme. Zo Slovenska sa ročne vyvezie 2,483 milióna m³ surového dreva bez akéhokoľvek domáceho spracovania.
To znamená, že na každého obyvateľa pripadá 0,46 m³ vyvezeného surového dreva. Ak sa vrátime k našej metafore o jednom dospelom strome na občana: zhruba každý tretí zoťatý strom (cca 31 % z každého kmeňa) naložíme na kamióny alebo vlaky a vyvezieme do zahraničia.
Tento masívny export suroviny (najmä do krajín EÚ a Číny) dlhodobo kritizuje aj Zväz spracovateľov dreva SR. Na domácom trhu totiž paradoxne vzniká situácia, kedy slovenské píly a spracovatelia trpia nedostatkom dreva.
Štátne dáta navyše ukazujú, že samotní lesníci vyvážajú len zhruba 14 % z tohto objemu. Zvyšných 86 % vývozu realizujú nelesnícke subjekty a obchodné spoločnosti (priekupníci). Naša dedovizeň tak prichádza o obrovskú pridanú hodnotu. Namiesto toho, aby sme doma zamestnali ľudí, vyrobili nábytok, stavebné materiály či papier a vyviezli hotové produkty, vyvážame „len surové kmene“ a prácu prenechávame iným.
Kam kráča slovenský les?
Vizuálna realita desiatich padnutých dospelých stromov každú minútu stavia slovenské lesníctvo pred zásadné morálne a ekologické otázky. Intenzita, s akou pretvárame našu krajinu, znesie porovnanie s priemyselnými gigantmi Európy.
Ak k tomu prirátame fakt, že tretina tejto obete padne za obeť čistému exportu suroviny bez pridanej hodnoty pre domácu ekonomiku, stáva sa súčasný model dlhodobo neudržateľným. Slovenský les totiž nie je len obnoviteľný zdroj energie a materiálu pre medzinárodných obchodníkov – je to predovšetkým prostredie, ktoré zadržiava vodu, chráni pôdu pred eróziou a poskytuje nám vzduch, ktorý dýchame. A tie nám žiadny kamión zo zahraničia naspäť nedovezie.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom a verejnom priestore. Je predsedom bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III. odboj a čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: pixabay
20. september 2026 05:57