Európa stojí na prahu novej bezpečnostnej architektúry. Na samite v Bruseli zazneli jasné signály o potrebe spoločnej obrany, pomoci Ukrajine a strategických investíciách do zbrojenia. O tom, čo samit priniesol, aké výzvy čakajú Slovensko a akú úlohu v celej rovnici zohráva Maďarsko a Rusko, sa portál televízie ta3 rozprával s historikom a publicistom Jurajom Krížom.
V Bruseli sa konal mimoriadny samit EÚ o podpore Ukrajiny a o európskej obrane. Do záverov sa podarilo presadiť text o tom, že treba v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a Slovenska hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu. No pre veto maďarského premiéra získal text o podpore Ukrajiny len nezáväzný charakter. Čo to presne znamená?
Európa v pohybe, Slovensko pred rozhodnutím
Samit bol podľa Kríža prelomový. „Na pôdoryse tohto summitu sa začínajú zjavovať nové kontúry bezpečnostnej architektúry Európy. V osvetle búrlivého vývoja ostatných týždňov,“ vysvetlil.
Miesto Slovenska v tejto schéme však zatiaľ nie je úplne vyjasnené. „Na to si budeme musieť odpovedať predovšetkým my sami. Výsledky summitu dávajú prostriedky aj príležitosti, ale my, ako štát, si budeme musieť urobiť domácu úlohu a rozhodnúť sa, či sa chceme na tomto novom obrannom uvažovaní v rámci EÚ podieľať,“ doplnil.
Slovensko podporilo oba hlavné návrhy, pričom premiér Robert Fico podmienil svoj súhlas začlenením zmienky o plynovej tranzitnej politike. Tá sa nakoniec do záverov dostala, no podľa Kríža ide len o vágne a všeobecné stanovisko.
„Z faktického hľadiska je tá formulácia veľmi vágna. EÚ vyzýva Slovensko a Ukrajinu, aby riešili realizáciu plynovej krízy, no praktické riešenie bude musieť vzniknúť inde,“ myslí si Kríž.
Podľa historika môže byť výsledkom scenár, v ktorom ruský plyn predajú Rusi Azerbajdžanu, ten ho pošle cez Ukrajinu na Slovensko a z formálneho hľadiska už nepôjde o ruský plyn.
Maďarské veto a rastúca netrpezlivosť Európy
Jedným z najväčších problémov samitu bola otázka pomoci Ukrajine, ktorú zablokoval Viktor Orbán. Výsledkom je, že text má len deklaratórny, nezáväzný charakter. „Nezáväzný charakter znamená, že ide o vyjadrenie priorít a cieľov, ale od členských štátov sa nevyžaduje ich okamžité zavádzanie do praxe,“ vysvetľuje Kríž.
Pre postoj Maďarska však začína ostatným členom ako keby dochádzať trpezlivosť. „Vzhľadom na to, že ide o existenčné otázky európskej bezpečnosti, začína sa naplno prejavovať frustrácia z postoja Viktora Orbána. Ak bude Maďarsko opakovane blokovať spoločnú obrannú politiku EÚ, môže sa dostať do vážneho konfliktu s ostatnými členskými štátmi,“ upozorňuje Kríž.
Navyše sa čoraz častejšie objavujú obavy, že Orbán môže vynášať informácie Vladimirovi Putinovi. „To dnes nevieme presne povedať, ale faktom je, že Maďarsko dlhodobo torpéduje spoločné bezpečnostné iniciatívy EÚ,“ dodáva historik.
800 miliárd na zbrojenie
Jedno z kľúčových opatrení samitu je ambiciózny 5-bodový plán Európskej komisie na posilnenie obranného priemyslu. Ten počíta s 800 miliardami eur, ktoré majú pomôcť modernizovať európske armády. „Plán sa delí na dve časti. Prvou je možnosť pre členské štáty zadlžiť sa o 1,5 % HDP, ak tieto financie použijú na obranu. Druhým pilierom je balík 150 miliárd eur, ktoré budú dostupné pre členské štáty za zvýhodnených podmienok, podobne ako bol plán obnovy po covide-19,“ vysvetľuje Kríž.
Spoločné nákupy majú zahŕňať protivzdušnú obranu, protidronové systémy a kybernetickú bezpečnosť. Do financovania sa zapojí aj Európska investičná banka.
Nie všetky krajiny sú však s týmto prístupom spokojné. Bulharsko patrí medzi štáty, ktoré majú výhrady. Dôvodom je, že výdavky na obranu môžu ohroziť sociálnu stabilitu a financovanie zdravotníctva či školstva. „Každý politik radšej investuje do hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Vysvetliť voličom, že je potrebné zbrojiť, je vždy náročnejšie,“ komentuje Kríž.
Kedy bude Európa obranyschopná?
Aj keď sa na samite európskych lídrov prijali zásadné rozhodnutia, ich realizácia bude trvať roky. „Analytici sa zhodujú, že ak aj teraz investujeme do obrany, výsledky sa ukážu v horizonte 5 až 10 rokov. Do 2 až 3 rokov je možné vybudovať napríklad protivzdušnú obranu či posilniť výrobu munície, ale vybudovanie skutočne funkčného európskeho obranného systému si vyžiada viac času,“ hodnotí historik.
Kľúčovou otázkou je, či sa Európa môže ešte spoliehať na ochranu zo strany Spojených štátov. V roku 2022 prezident Joe Biden ubezpečoval, že USA budú chrániť každý centimeter územia NATO. Dnes však Donald Trump spochybňuje záväzky vyplývajúce z článku 5 Severoatlantickej zmluvy.
„Keď sa ho pýtali, či by USA pomohli spojencovi v prípade útoku, odpovedal: ,Myslíte, že Francúzi alebo niekto iný by nám prišli na pomoc?‘ Tým vlastne spochybnil základnú podstatu NATO,“ upozorňuje Kríž.
Moskva reaguje, ale zatiaľ nemá kapacity na eskaláciu
Kremeľ na plány EÚ okamžite reagoval a hovorca Dmitrij Peskov naznačil, že Moskva by mohla v budúcnosti odpovedať. Kríž však považuje ruské hrozby za rétorické: „Rusko dnes vedie vojnu na Ukrajine a jeho vojenské kapacity sú na 90 % viazané na tomto fronte. Nemá dostatok personálu a musí posielať na front ľudí o barlách. Ak sa ale EÚ začne masívne zbrojiť, môžeme očakávať, že Rusi posilnia svoje jednotky na hraniciach s európskymi štátmi, podobne ako to bolo počas studenej vojny.“
-red3-
Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou/Ria novosti
8. marec 2025 05:53
