„Zmena – ale poradia“. Porovnanie dôvery a nedôvery politikov mení poradie výsledkov prieskumov

Politikom vykazujú prieskumy aj ich osobnú dôveryhodnosť, keďže sú lídri, určujú trendy, vysielajú posolstvá, stanoviská a mali by aj riešenia.

Miera dôveryhodnosti politikov je však škálovaná od úplnej dôvery, cez „skôr dôverujem“ a rovnako aj nedôvera od „skôr nedôverujem“ až po úplnú nedôveru.

Aj keď obe škály agentúry sčítavajú, je zrejmé, že kľúčová na posúdenie prijímania politika verejnosťou (dôveryhodnosť) je v skutočnosti len tá najrýdzejšia hodnota „úplne“, a to na oboch stranách afinity – aj dôvery, aj nedôvery.

Tento najobjektívnejší uhol pohľadu mení nielen poradie dôveryhodnosti, ale nám môže ukázať aj úroveň dôvery, ktorú prieskumné agentúry a analytici vôbec nezohľadňujú, a to je pomer dôvery a nedôvery. Tak sa na to pozrime.

Podľa ostatného prieskumu agentúry SANEP (pozri TU) pre televíziu ta3 je poradie dôveryhodnosti, kde metodika sčítala obe miery posúdenia (úplne aj relatívnu „skôr“) nasledovné: 1. Fico (42%), 2. Šimečka (37%), 3. Uhrík (36%), 4. Šutaj Eštok (29%), 5. Majerský (23%), 6. Gröhling (22%), 7. Matovič (15%), 8. Naď (11%)a 9. Danko (10%).

Reálne poradie: Fico, Uhrík, Šimečka

Keď však zoberieme len to najpresvedčivejšie hodnotenie politika voličmi – „úplnú dôveru“ – tak poradie sa mení nielen na prvých troch miestach. Po prvom Ficovi (20%) nasleduje už Milan Uhrík z hnutia Republika (17%) a Šimečka (16%) padá až na tretiu priečku.

A teraz k najdôležitejšiemu – porovnaniu pomerov dôvery a nedôvery. Faktom je, že aj v tomto prieskume nijaký politik nedosiahol vyššiu hodnotu dôvery ako nedôvery. Tu sa tiež mení poradie, ale zvýraznia sa najmä rozdiely. Ak porovnáme mieru dôvery a nedôvery (v oboch škálach – úplne , aj miernej „skôr“), potom sú rozdiely nasledovné:  Fico (4), Uhrík (7) a Šimečka výrazne zaostáva (17), čiže jeho miera nedôvery vysoko prevyšuje mieru dôveryhodnosti.

Toto porovnanie je zaujímavé aj z hľadiska porovnania lídrov koalície a opozície. Hoci opozičné strany vykazujú spolu vyššiu mieru percent, v prípade ich lídrov postoj verejnosti nekopíruje túto mieru podpory.

Vyber si: Dôvera alebo značka?

Hoci sa traduje, že politika na Slovensku bola a ostáva predovšetkým personalizovaná – vnímaná cez lídrov politických strán, výsledok naznačuje, že podpora najmä súčasných opozičných strán je postavená skôr na dôvere (zvyku) k značke (PS, SaS, KDH, hnutie Slovensko, Demokrati) ako na dôvere k ich lídrom (Šimečkovi, Gröhlingovi, Majrerskému, Matovičovi, Naďovi).

Odhalí nám to tiež porovnanie dôvery a nedôvery politikov najmä na čele osobností a strán: Uhrík (3), Fico (5), Šimečka (17). Zaujímavé je, že hoci hnutie Slovensko v tomto prieskume dosiahlo 7,4% (5.miesto, ale v iných obsadzuje aj štvrté), jeho líder, Igor Matovič má najhoršiu mieru nedôvery (71), a to aj v škále „úplnej nedôvery (48). Keďže jeho meno je v spojitosti s hnutím dominantné, ide evidentne o stranu protestu, preto Matovičovi, podobne ako ostatnej opozícii namiesto konštruktívnych riešení či uveriteľných alternatív stačí šíriť frustráciu, negatívne posolstvá prípade až démonizovať (spolu s Naďom) Fica a ďalšiu konkurenciu.

Z toho vyplýva, že hoci sa na koaličné parlamentné strany nesie zo strany opozície vlna kritiky za vládnutie, v prípade osobnostných preferencií majú lídri Smeru (Fico), Republiky (Uhrík) a Hlasu (Šutaj Eštok) paradoxne navrch. Ukazuje sa, že osobné útoky najmä na premiéra a šéfa Smeru sa míňajú účinku.

Keďže na konci plieska bič a voličom utkvie pred nastávajúcimi parlamentnými voľbami (2027) súboj lídrov tesne pred moratóriom, prieskumy favorizujúce opozíciu môžu byť vo výsledku vôle ľudu vo volených miestnostiach úplne iné a proslovenské subjekty by mohli opäť zložiť vládu.

Ľudia si musia uvedomiť podstatnú skutočnosť politiky a volieb: Nie značka, ale ľudia, osobnosti, lídri a top kandidáti budú nakoniec rozhodovať – riadiť štát.

Či už vo vláde alebo v parlamente. Ľudský faktor sa v živote ukáže vždy ako ten najdôležitejší. Samozrejme, že ideálom je súhra dôvery k lídrovi (a osobnostiam strany) a preferencia politickej značky.

Toto odhalenie zároveň vysvetľuje nielen rozdielne vnímanie voličov parlamentnej koalície a opozície, ale aj rozdielne priority a prezentácie. Opoziční subjekty sa intenzívne prihovárajú k svojim voličom cez ideológiu (ktorou sa však Slovensko nesmie riadiť), kým strany Smer, Republika a Hlas vsádzajú na ľudský faktor a výkon vo funkcii. Aj v tomto segmente vnímania a prezentácie vysoko dominuje najmä europoslanec Milan Uhrík a tiež premiér Fico, ktorému sa nedá uprieť pracovné nasadenie.

To, čo je však pre Slovensko a jeho obyvateľov najdôležitejšie je predstavenie vízie. Nie tézovitej, nie ideologickej, ani tej inštitucionálnej („na večné veky s EÚ a NATO), ale vízie vlastnej, originálnej, slovenskej, slovenských národno-štátnych záujmov v krokovaní na krátke, strednodobé a dlhodobé verzie, vrátane plánov „B“ a nových alternatív, keďže svet sa vyvíja nielen rýchlo, ale aj šialene a nepredvídateľne.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore.  Je členom Slovenskej asociácie novinárov a čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.

Ilustračné foto: autor

24. apríl 2026   05:59, aktualizované 10:40