Božie muky  a vlastnícke vzťahy k našej pôde. Slovenská zem (2)

V prvej časti cyklu sme ukázali, aký je rozdiel medzi „zemou“ – živiteľkou a „pôdou“ – tovarom. V druhej časti sa náš spolupracovník, odborník a  exminister poľnohospodárstva Miroslav Jureňa pozrie na narábanie s tovarovou pôdou.

Miroslav Jureňa. zdroj: archív autora

Podľa byrokratov EÚ je pôda tovar, z toho logicky môžeme povedať, že aj Slovenská zem je len tovar, že sme na predaj, kto je v balíku a nevie čo s ním, môže si nás kúpiť. Ak sa pozrieme aký je stav v našich vlastníckych vzťahoch, zistíme, že vďaka neporiadku a neusporiadanosti, respektíve rozdrobenosti pozemkov, to s tým predajom a kúpou nie je tak jednoduché.

Bordel vo vlastníckych vzťahoch

Použijem údaje zo Zelenej správy za rok 2019. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy na Slovensku (pp) je  2 379 tisíc ha, z toho využitá pp je 1 915 tisíc ha, a tu máme prvý otáznik, kde je rozdiel 464 tisíc hektárov pp? Prečo sa táto pôda nevyužíva, čo je s ňou ?

V roku 2004 vznikol v súvislosti so vstupom do EÚ register poľnohospodársky využívanej pôdy, nazývaný LPIS. V praxi to znamená, že na túto intenzívne obhospodarovanú pôdu sú poskytované dotácie. Ostatné plochy (464 tisíc ha) tzv. biele plochy (trvalé trávne porasty, orná pôda nižšej kvality, a hlavne aj pôdy s rozdrobeným vlastníctvom) sa intenzívne nevyužívajú, spravidla sú to náletové plochy čiastočne porastené lesnými drevinami. Vo väčšej miere predurčené na zalesnenie.

Štvrtina pôdy nie je na predaj, len na nájom

Ďalším dôležitým momentom je, že vo vlastníctve respektíve správe Slovenského pozemkového fondu (štátu) je 495 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy,  čo je štvrtina z celkovej výmery. Táto nie je na predaj, ale na nájom.

Ilustračné foto: pixabay

Generálnym problémom je rozdrobenosť vlastníctva pozemkov.  Podľa údajov ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z roku 2018 máme 4,4 milióna evidovaných vlastníkov; ,4 milióna parciel a 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov.

Na jednu parcelu pripadá 11,93 spoluvlastníkov. Jeden vlastník v priemere má 22,74 parciel. Môžeme uviesť dva historické faktory, ktoré spôsobili tento stav: dedičské právo – dedíme na všetkých potomkov podľa tzv. uhorského práva, čiže drobíme, na rozdiel od rakúskeho práva, kde sa dedí na najstaršieho, čiže scelujú sa pozemky. A druhým faktorom, ktorý historicky ovplyvnil súčasný stav je socializácia.

Za čo sa kupuje slovenská zem ako „pôda“

Musím spomenúť i cenu pôdy, pochopiteľne je rozdielna hlavne podľa bonity. Na Slovensku je priemerná trhová cena poľnohospodárskej pôdy 0,87 EUR za 1 m2 (rok 2018). Je podstatne nižšia ako v štátoch európskej únie smerom na západ. Poznám prípad na Záhorí, že investori z Rakúska si zamestnali realitnú pracovníčku, ktorá chodila z domu do domu v troch dedinách a vykúpili cca 800 ha ornej kvalitnej pôdy.

Je to možno výnimočný prípad, ale je realitou a poukazuje, že je to cesta ako kupovať slovenskú zem. Z dôvodu rozdrobenosti je aj nezáujem o pôdu a je to v úvodzovkách vlastníkom jedno, hlavne mladšej generácii.

Cudzinci si svoju zem chránia

V Rakúsku takéto niečo jednoducho nie je možné, z dôvodu ich scelenia pozemkov, ich hrdosti a rodinného hospodárenia, a tiež z dôvodu ich legislatívy. Hlavne aj cena by bola minimálne desaťnásobná. Slovenská záručná a rozvojová banka poskytuje úvery na nákup pôdy, tu vzniká otázka ceny peňazí, a preto je potrebné úrokové sadzby znížiť a tým pomôcť slovenským subjektom.

Daň z pôdy nemôže tvoriť tretinu zisku

Slovensko ako jeden z mála štátov v EÚ má daň z pozemkov, ktorá je miestna daň v správe obcí a miest. V roku 2019 bol výber dane z pozemkov 26,7 milióna EUR, a keďže výšku dane stanovujú obce, tiež môže ovplyvniť hospodárenie respektíve nakladanie s pozemkami.

Zisk v poľnohospodárstve v tomto roku bol 80 miliónov EUR, teda dane z pozemkov predstavujú jednu tretinu zisku.

Ilustračné foto: pixabay

Rozdrobenosť resp. neporiadok vo vlastníckych vzťahoch výrazne ovplyvňuje hospodárenie v poľnohospodárstve, zasahuje do každej rodiny nielen z pohľadu hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, ale aj z pohľadu napríklad výstavby rodinných domov.

Nevyhnutné je prijať nasledovné programové a systémové opatrenia :

• Program vyváženosti vlastníckych vzťahov je zosúladenie občianskeho zákonníka (dedenie pôdy) s pozemkovými úpravami.
• Pozemkové úpravy – v tejto oblasti bol prijatý program na 30 rokov, keď každoročne sa má investovať do pozemkových úprav 30 miliónov EUR. Tento program sa neplní a v štátnom rozpočte nie sú plánované financie,  je potrebné časový úsek 30 rokov skrátiť.
• Program zalesňovania bielych miest z pohľadu klimatických zmien na už spomínaných bielych plochách (464 tisíc ha).

Zlyhanie plánu obnovy                                                                          

Tieto dlhodobé programy potrebujú finančné zabezpečenie.  Žiaľ sme svedkami nezáujmu politických špičiek o túto problematiku, čoho dôkazom je plán obnovy, (6 miliárd), z ktorého rezort pôdohospodárstva neobdrží ani jeden cent, čo je veľmi bolestivé pre poľnohospodárov – živiteľov, ale tiež zlá správa pre všetkých občanov v Slovenskej republike.

V tejto súvislosti je zarážajúce, že  pre Ministerstvo životného prostredia plán vyčlenil sumu jeden a pol miliardy EUR. Som presvedčený, že uvedené zalesňovanie je ďaleko zmysluplnejšie, hlavne z pohľadu životného prostredia ako násilné kompetenčné zmeny a agresívne zásahy do vlastníckych vzťahov súkromných vlastníkov lesov.

Miroslav Jureňa