KOMENTÁREPolitikaSLOVENSKO

Budúcnosť Slovenska: koalícia môže vládnuť ešte dlho

Alebo aj nie. Má to takmer doslova vo vlastných rukách, analyzuje vnútropolitickú situáciu exminister Juraj Draxler na sociálnej sieti. Príspevok prinášame v plnom znení.
Za ostatné mesiace sa slovenská politika výrazne zmenila. Po prvé, ľudia prestali politické dianie vnímať ako rozprávkový boj dobra a zla. Aspoň veľká časť. Politiku vnímajú viac pragmaticky, politici môžu mať od dokonalosti ďaleko, nemusia sľubovať krištáľovo čisté konanie a raj na Zemi, ale nech sa k moci nedostane znovu niekto ako Matovič.
Tým sa skončila éra post socialistickej naivity. Mentálnym nastavením sme sa priblížili k tomu, ako politiku vnímajú ľudia v západných krajinách či dnes už aj inde vo východnej Európe.
Po druhé, čo s tým úzko súvisí, ľudia už prestali tak citlivo ako v minulosti reagovať na majetkové témy. Kedysi ste mohli vyvolať obrovskú vlnu nevôle poukazovaním na to, že „tí hore si zvýšili platy“, teraz, ako sme videli, to už nefunguje. Ani to, keď ukazujete, že nejaký politik žije vo väčšom dome a podobne.
Čo je v zásade pozitívny vývoj, nemôžete mať napríklad ministrov platených horšie ako stredný manažment korporátov (štát ale málo ukazuje, aké platy celkovo v krajine máme, veľa ľudí má slabučké príjmy, ale veľa ľudí u nás si tiež neuvedomuje, že platy politikov ani zďaleka nepatria medzi tie najvyššie).
Po tretie, pokus o vraždu premiéra veľmi jasne demonštroval, že rétorika tej časti politickej scény, ktorá sa tvári ako veľmi slušná, je v skutočnosti značne toxická.
Ľudia, ktorí neustále podsúvajú verejnosti, že Fico je niečo ako Hitler, len to robia so starostlivým úsmevom akože intelektuálov, odteraz už nemajú tú masku nevinnosti, akú si predtým relatívne úspešne pestovali.
Po štvrté, mení sa aj medzinárodné prostredie. Ostatné eurovoľby prispejú k tomu, že na európskej úrovni si koaličné strany ľahšie nájdu spojencov (napríklad hneď len v susednom Rakúsku).
No a nakoniec, po piate, zmenilo sa aj mentálne nastavenie vnútri koaličných strán. Kedysi brali ako dané, že sa nesmie siahať na médiá či niektoré nastavenia štátu, ktoré vznikli v 90. rokoch a za Dzurindu, to už neplatí. Je chuť na ráznejšie kroky.
Koaličným stranám nahráva aj demografia, dlhodobo majú rétoriku nastavenú tak, že sa vcelku páči starším generáciám.
Takže teoreticky by koalícia mala mať pred sebou medové roky. To tak ale vôbec nemusí byť. Spoločnosť je stále viac menej rozdelená na dve polovice, a voličský náskok koalície nie je nejako extra veľký.
Navyše, aj keď časť politikov si zjavne uvedomila, že robiť veci tak, že to povedie k rôznym škandálom, sa môže kruto vypomstiť, myslieť si, že toto uvedomenie platí pre všetkých, by bolo značné sci-fi.
V nasledujúcich mesiacoch a rokoch tak takmer určite budú nejaké tie škandály, dokonca nie je ťažké uhádnuť, v ktorých rezortoch sa budú objavovať s najväčšou pravdepodobnosťou.
Do toho si verejnosť bude uvedomovať, že niektorí ľudia proste nie sú schopní svoje úlohy splniť (vyšetrovanie konania vlády počas pandémie, príprava transformácie RTVS na novú formu fungovania).
A aj niektoré hulvátskejšie prejavy budú dokonca aj časť voličov koalície dráždiť. Ono to v skutočnosti nie je tak, že sú nekonečne obrnení, toto je veľmi zradná predstava. (Na niečo podobné prišiel Mečiar, keď sa aj jeho voličom, malej ale významnej časti, napríklad začalo prejedať okaté ovládanie televízie.)
Inými slovami, ak sa nebude vládnuť trochu sústredene, ono sa to môže v budúcnosti aj dosť rýchlo rozsypať.
Opäť, ukázali to aj eurovoľby, kde dve koaličné strany výrazne pohoreli. Samozrejme, nie je to nič fatálne, ale malé memento toho, čo sa môže diať aj vo vyššej politike, určite áno.
Proste princíp bicykla: keď sa nešlape, tak sa padá. Bude treba do tých pedálov šliapať.
Juraj Draxler
Ilustračné foto: pixabay
12. jún 2024   05:50
Zroj
facebook

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button