Ilustračné foto: iStock
Analytik, publicista a glosátor udalostí Eduard Chmelár si na mušku tentoraz zobral ďalšiu cenu do vitríny pre prezidentku SR Zuzanu Čaputová, ktorú si prevzala včera v Nemecku.
Chmelár to vidí tak, že médiá hlavného prúdu a pochlebovači najrôznejšieho druhu sa išli pretrhnúť od poklonkovania Zuzane Čaputovej, ktorá si prevzala v Berlíne Schwarzkopfovu európsku cenu.
Sarkasticky si ťukol do prvotnej povrchnosti, lebo názov zvádza k predstave, že prezidentka SR ju dostala za najlepší lak na vlasy na celom kontinente alebo za reklamu na vlasovú značku.
V odôvodnení sa však píše, že ju dostala za „odvahu postaviť sa organizovanému zločinu“. Tu už podľa Blahu kriticky zmýšľajúceho človeka začnú nahlodávať prvé pochybnosti, najmä keď si nevie spomenúť na jej jediný odvážny čin – ten skutočný, nie ten marketingovo vyrobený.
Publicista si všíma zvláštnosť, ako sa zabúda na skutočných hrdinov, ako je odvaha v tomto prostredí lacná a ako si papaláši navzájom perfídne odovzdávajú pliešky, akoby to boli suveníry.
„Človek sa nestačí čudovať, na čom všetkom má táto pasívna, ale bezpochyby citlivo vnímajúca osôbka zásluhu, akoby bola pri všetkom ako Jára Cimrman. Už jej hádam chýba iba „Řád myšího kožíšku“, zamýšľa sa Chmelár nad týmto cenotvorným trendom.
Obáva sa, že za tým nebude len typická márnomyseľnosť niektorých politikov a ich posadnutosť vyznamenaniami, cenami a čestnými doktorátmi. Niektorí investigatívni novinári (prirodzene, tí zahraniční, nie tí naši, ktorí dostanú všetko účelovo na stôl a tvária sa, že to sami vypátrali) už dlhší čas poukazujú na to, že
to môže byť veľmi nekalý spôsob, ako prať peniaze zo zahraničia na volebnú kampaň politikov protežovaných v mocenských centrách
To však zďaleka nie je všetko a skutočnosť je ešte problematickejšia, prízvukuje Chmelár.
Pripomína, že Schwarzkopfovu európsku cenu udeľuje od roku 1971 Heinz Schwarzkopf Foundation, ktorú založila vdova po známom nemeckom podnikateľovi, aby očistila alebo (presnejšie povedané) zakryla jeho minulosť.
Presvedčený nacista
Heinz Schwarzkopf totiž nebol len svetoznámym podnikateľom, ktorý vybudoval slávnu chemickú a kozmetickú značku. Bol to predovšetkým prominentný člen NSDAP a veliteľ čaty SS, ktorá sa ako najreprezen-tatívnejšia jazdecká formácia ríšskeho hlavného mesta zúčastnila na všetkých relevantných vojenských prehliadkach, fakľových sprievodoch a zhromaždeniach Reichstagu.
Presvedčeným nacistom bol od mladosti, už vo svojej dizertačnej práci propagoval totalitárne pracovnoprávne predpisy zavedené Adolfom Hitlerom. Bol obľúbencom nacistického vodcu a mal blízke vzťahy s najbeštiálnejšími vrahmi SS a vojnovými zločincami ako boli Hermann Fegelein, Gustav Lombard či Erwin Rösener, približuje historické fakty Chmelár a pokračuje.
Počas vojny jeho firma vyrábala produkty pre Wehrmacht, na čom rozprávkovo zbohatla. Na prácu využívala politicky a rasovo prenasledovaných väzňov, pričom Schwarzkopf sám prevádzkoval niekoľko táborov nútených prác.
Obr.: Zuzana Čaputová s nemeckým prezidentom pri preberaní ceny. Zdroj: Kancelárie prezidenta SR
Po vojne ho zatkli a väznili v britskom internačnom tábore. Keďže však jeho podnikateľské skúsenosti boli pre povojnový reštart nemeckej ekonomiky nevyhnutné, už v roku 1948 ho prepustili.
Poslúžila na glorifikáciu mena?
Až v roku 2008, keď vyplávali na povrch jeho ďalšie nacistické zločiny, Heinz Schwarzkopf Foundation bola premenovaná na Schwarzkopf Foundation a jej stanovené ciele boli rozšírené na „boj proti pravicovému extrémizmu, rasizmu a antisemitizmu“.
Na prvý pohľad je úplne jasné, že peniaze, ktoré prijala Zuzana Čaputová, sú špinavé a že zoznam tých, ktorí takúto cenu z principiálnych dôvodov odmietli, je oveľa dlhší ako zoznam jej laureátov.
Ale keď počúvame, ako vo svojom prejave pri preberaní ceny apelovala na návrat k hodnotám, pochopíme, že sa od nich až tak príliš nevzdialila. Podobne ako nacistický tútor tohto ocenenia považuje pokračovanie vojny na Ukrajine za „najlepší prostriedok na dosiahnutie spravodlivého mieru a poriadku založeného na európskych pravidlách“, nestačí sa čudovať Chmelár, ktorý bol naposledy tiež jeden z kandidátov na prezidenta SR.
Bývalý rektor Akadémie médií sa pohoršil, že prezidentka opäť hovorila o svojej najobľúbenejšej téme – cenzúre, keď reguláciu sociálnych sietí označila za nevyhnutnosť.
autorom príspevku je Eduard Chmelár
redakčná úprava: red2
