Ilustračné foto – kombosnímka: autor/facebook
Vládna kríza spôsobuje, že uhorková sezóna prakticky neexistuje (resp. má ju len Zuzana Čaputová, ktorá akoby stratila agendu, zjavne sa nudí a na sociálnej sieti píše o cvičení pilates, záhradke, bicyklovaní, objímaní s detičkami a podobných bulvárnych témach), píše v statuse na sociálnej sieti Eduard Chmleár.
Ak sa neudeje nič mimoriadne, Slovensko smeruje k predčasným parlamentným voľbám, bez ohľadu na to, či si ich taký rozhodujúci činiteľ ako Veronika Remišová želá alebo nie. Ukazuje sa totiž, že táto koalícia nielenže nie je schopná spravovať štát, ona nevie riešiť ani zdanlivo banálne problémy medzi sebou, myslí si analytik.
Slovensko trpí na to, že nemá na svojom čele naozajstných lídrov, ktorí by ho dokázali previesť očakávanou búrkou. Eduard Heger by nám snáď mohol vysvetliť, na čo bolo dobré to piatkové stretnutie predsedov koaličných strán, ktoré sa nemohlo skončiť inak ako hádkou.
Ak všetci vieme, že ide o dlhodobý osobný spor Richarda Sulíka s Igorom Matovičom, potom ho mal premiér riešiť diskrétne, nie so všetkými. Ale ono je to napokon aj tak všetko jedno, lebo ten, kto berie politiku osobne, v nej nemá čo robiť.
Menšinová vláda nie je riešením, tá by problém iba oddialila o niekoľko týždňov. A na úradnícku vládu nie je politická vôľa, hoci by Slovensku prospela najviac.
Možno už Richard Sulík medzitým prišiel na to, že konal neuvážene a že OĽaNO ako víťaz volieb nemá nijaký dôvod na to, aby ustupovalo takýmto ultimatívnym požiadavkám a aby mu jeden malý koaličný partner ustavične diktoval, kto má byť premiérom a či má byť ich líder súčasťou vlády – nech si myslíme o Igorovi Matovičovi čokoľvek, má také isté legitímne právo na podiel na moci ako Richard Sulík.
Odchod obidvoch (ktorý predseda SaS aj tak odmieta) by bol riešením len zdanlivo, lebo obaja by zostali súčasťou koaličnej rady a ich pôsobenie z parlamentných lavíc by bolo ešte deštruktívnejšie.
V súčasnosti preto existuje jediná možnosť, ako zachrániť túto vládu.
Nie je to pekný plán, ale nie je ani celkom nereálny, preto na neho treba upozorniť. Predstavte si situáciu, že Richard Sulík sa dohodne so Zuzanou Čaputovou, ako zostať vo vláde a nestratiť pritom tvár.
Ministri za SaS podajú demisiu a prezidentka ju neprijme. Opozícia sa samozrejme okamžite obráti na ústavný súd, lenže ten (na rozdiel od verdiktu o referende) v tomto prípade nemá žiadnu zákonnú lehotu na rozhodnutie, preto môže vláda teoreticky vydržať až do konca funkčného obdobia.
Svinstvo? Samozrejme, ale o tom, či bude reálne, nerozhodujú morálne dilemy, ale odpoveď na otázku, či chce Progresívne Slovensko predčasné voľby, resp. aký je záujem tých, ktorí prezidentku z rôznych dôvodov vo funkcii držia.
Zuzana Čaputová totiž nikdy, naozaj nikdy nekonala proti vôli svojej materskej strany, naopak, pomáha jej pretláčať jej vlastnú agendu.
Navyše, politické subjekty typu PS alebo Hlas-SD by sme nemali vnímať ako opozičné, ale mimovládne strany. Niekto by mohol namietať, že Zuzana Čaputová by si takýmto krokom koledovala o trestné stíhanie za úmyselné porušenie ústavy podľa čl. 107 Ústavy SR, ale ona vie, že na to je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov NR SR, ktorá sa nenájde.
Navyše, je tu už jeden precedens, keď bol základný zákon štátu hrubým spôsobom porušený pri demisii ministra Lajčáka, ktorý ju vzal absurdne až škandalózne, no predovšetkým protiústavne späť – a nereagovala na to ani koalícia, ani opozícia, pretože jedna ambasáda si ho tam jednoducho želala.
Takýto scenár vyzerá na prvý pohľad nereálne, no zverejňujeme ho s varovaním, aby na neho nikto ani len nepomyslel, pretože by mal katastrofálne dlhodobé následky pre politický systém na Slovensku.
Táto vláda by mala jednoznačne odísť. Jednak dokazuje, že nie je schopná ochrániť obyvateľov pred očakávanou ekonomickou katastrofou a jednak je absurdné, aby akýkoľvek vládny kabinet zdôvodňoval svoju existenciu strachom z príchodu konkurenta.
To je naozaj trošku málo. Každý by mal pochopiť, že táto vláda preukázala maximálnu neschopnosť pri riadení štátu a jediné, čo ešte môže dokázať (resp. po čom túži) je zavrieť Fica, pričom každý volič by si mal zvážiť, či mu táto politická pomsta stojí za zničenie krajiny. Matovičove reči o tom, že oni nekradnú a nekryjú korupciu, sú obyčajné táraniny.
Odhliadnuc od toho, že tento človek kryje vyšetrovanie úplatkov ministra vnútra, že ministerstvo obrany robí desivo netransparentné obchody bez výberového konania, že cez jednu trnavskú firmičku našiel len iné spôsoby rozkrádania štátu, tak nám tu táto vláda zanechala šialene neefektívnym rozhadzovaním takú sekeru, že sa z toho bude štátny rozpočet spamätávať ťažšie ako po akejkoľvek zlodejine.
Z tejto krízy je jediná cesta von: nech rozdajú nanovo karty voliči! Pretože reči o tom, že Fico chce predčasné voľby, aby zachránil zadky svojich kumpánov, sú rovnako relevantné ako konštatovanie, že Matovič sa ich obáva, lebo si chce zachrániť zadok svoj.
autor: Eduard Chmelár/Facebook
