Okrem vzájomných zdvorilostných fráz o nekonečnej priateľskej láske sú podstatné dva vyslané signály. Oba majú výrazný geopolitický dosah, presahujúci len bilaterárne slovensko-české vzťahy. Prvý signál vystreli slovenskí politici debatujúci s novým českým premiérom Petrom Fialom do radov skupiny V4.
Typicky „českou uličkou“ zaujali pštrosiu pozíciu k eskalácii napätia v Európe a Euroázii, do ktorého prilieva olej cudzorodý, transatlantický hráč spoza oceána – Spojené štáty. Ako správne riešenie vidia podľa slov našej hlavy štátu, ale len na jednej strane ihriska pokračovanie diplomatických rokovaní a dialógu o bezpečnosti v Európe. Aj pre menej chápavých jedincov je zrejmé, že na dialóg musia byť (minimálne) dvaja a musia mať rovnaké pozície, čiže zohľadňovanie záujmu oboch strán.
Sféry vplyvy sa môžu šíriť len za východ
Vetou Zuzany Čaputovej „zhodli sme sa, že v 21. storočí pokusy o rozdelenie sfér vplyvu v Európe nemajú žiadne miesto,“ vyšiel jednoznačný signál odmietnutia postoja druhej – ruskej – strany v dialógu, po ktorom predtým volali. Typické farizejstvo a nátlaková, servilná presilovka v prospech angažovania sa a hegomónie amerických záujmov v Euroázii.
V skutočnosti sme totiž online svedkami nepretržitého procesu rozdeľovania sféry vplyvu v Európe minimálne od roku 1997 najmä v jej stredovýchodnej a balkánskej časti v prospech USA a NATO neustálym prekračovaním červených čiar, na ktorých sa mocnosti dohodli po páde železnej opony.
Tváriť sa, že teraz Rusko narúša tieto sféry vplyvu legitímnou obavou o svoju bezpečnosť, keď sú USA a NATO na 5 až 7 minútový hypersonický dostrel k Moskve je vrcholom liberálneho otrockého farizejstva.
Druhým signálom je určenie liberálneho tónu vo V4, ku ktorému smerovalo stretnutie premiérov Hegera a Fialu, akési liberálno-proamericko-bruselské jadro vo vnútri V4, keďže ostatné dve krajiny – Poľsko a Maďarsko – ostávajú na doterajších konzervatívnych a eurokritických pozíciách.
Internacionálny útok na vnútorné záležitosti Maďarska
Tento opačný tón v doterajšej samostatnej a racionálnej politike krajín V4 koordinovane narušilo nejapné vyjadrenie predsedníčky českej snemovne, dolnej komory parlamentu Markéty Pekarovej Adamovej k tretiemu štátu zo zoskupenia V4, Maďarsku: „Česi svojho Babiša už vyhnali. Pevne dúfam, že sa to podarí i Maďarom.“
Na tento bezprecedentný útok do vnútorných záležitostí suverénneho štátu zareagoval bývalý český prezident Václav Klaus žiadosťou, aby poslanci predsedníčku odvolali z funkcie s je odkazom, aby sa Maďari zbavili Viktora Orbána, ktorého síce nemusíme ani na Slovensku, ale dať to takto na českú hulvátku?!
Novinka: Nezrelé arogantné poličky
Klaus tento príspevok označil za „bezprecedentný nepriateľský útok zo strany jedného z našich najvyšších ústavných činiteľov“. Sú podľa neho „ťažko uveriteľným, v histórii česko-maďarských vzťahov úplne bezprecedentným nepriateľským útokom zo strany jedného z našich najvyšších ústavných činiteľov“. Ako Klaus tvrdí, Pekarová Adamová „svojimi slovami poškodzujúcimi vlastnú krajinu a jej zahraničnú politiku potvrdzuje, že nezrelé arogantné osoby do vrcholných štátnych funkcií nepatria“. Škoda, že nemáme aj my nejakého Klausa, ktorý by to otvorene povedal súčasnej slovenskej vláde…
je nad slnko jasné, že šéfka strany TOP 09 (súčasť koalície SPOLU) urobila internacionálnu angažovanú nadprácu (pre niekoho cudzieho), pretože Česko priamo s Maďarskom nesusedí, ale poškodzujúc českú pozíciu minimálne vo V4, ak Orbán v aprlových voľbách vyhrá.
Niečo také podľa jeho slov možno mohla hovoriť ako šéfka okrajovej politickej strany, ale nemôže to vysloviť ako predsedníčka Poslaneckej snemovne.
Liberálny klin do V4
Je jasné, že česká pozícia vo V4 bude predĺženou rukou Bruselu a Washingtonu, na ak nie rozbitie, tak „hodnotové“ a geopolitické rozdelenie tejto vzdorujúcej platformy. Slovensko aj Česko dostali do rúk páky na takéto vývrtky. Česká republika bude predseda v Rade EÚ od 1. júla 2022 a Slovensko preberie predsedníctva v rámci Vyšehradskej skupiny (V4) a v Slavkovskom formátu (S3).
Takto by sme mali chápať vyjadrenie premiéra Hegera, že „je to úžasná príležitosť, aby v jednom čase mohli spoločne udávať tón a politiku v rámci týchto troch formátov“.
Tento odkaz išiel nielen smerom k občanom oboch štátov, ale najmä ich spoločným zahraničným tútorom. Akási nová liberálna internacionála v strede Európy s novým heslom „So Spojenými štátmi proti Maďarsku, Poľsku a najmä Rusku na večné časy a nikdy inak“… súdruhovia liberáli.
Rafael E. Rafaj
