A je to tu! Len pár dní po Orbánovom piatu kolónu mobilizujúcom prejave adresovanom na „odtrhnuté územia“ prichádza maďarská etnická strana ALIANCIA – SZÖVETSÉG (stále v Európe skôr unikát etnických strán) s programovými požiadavkami, ktoré sú jasne namierené proti štátnosti, zvrchovanosti SR, integrite územia aj autochtónnej legitimity slovenského národa na vlastnú štátnosť!
Program tejto strany by si mali preklepnúť príslušné orgány na ochranu ústavy, pretože prichádza s extrémistickou požiadavkou na svetový unikát – na kolektívne právo pre maďarskú menšinu en bloc, teda ako celok, a to v zákone o menšinách, ktorý chcú presadiť v tejto federalistickej forme.
Unikát: kolektívne právo menšiny
Medzinárodné spoločenstvo, vrátane všetkých medzinárodných dohovorov priznáva ako ľudské práva len na individuálnej báze – s jedinou, pôvodnou, historickou a legitímnou výnimkou – kolektívneho práva národa na vlastné sebaurčenie. Je logické, že jeden národ si môže kolektívne uplatniť samourčovacie právo len v jednom štátnom útvare.
Toto právo má na Slovensku v nescudziteľnej držbe len slovenský národ – podobne ako v štáte Maďarsko je to maďarský národ.
Preto Slovensko – nielen politická scéna, ale aj spoločnosť – musia rázne odmietnuť aj ďalšiu neúctivú zvrhlosť v programe Szövetségu, a to zmenu Preambuly Ústavy SR s amputovaním kolektívneho práva Slovákov („My, národ slovenský“) na občiansky princíp „My, občania…“.
Ten je pritom v Ústave SR už zakomponovaný na konci po piatich tézach v jasnej formulácii „teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa…“ Predstavitelia Aliancie klamú okato s orbánovsko-iredentistickými požiadavkami, pretože Preambula venuje menšinám celý tretí odsek textom „spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky“.
Totálna školská autonómia
Ale to nie je všetko. Politickí Maďari chcú aj „školskú samosprávu menšín“. Aká je ich predstava? Autonomistická, samozrejme. De fakto nechcú, aby Slovenská republika, ktorá zabezpečuje vzdelávanie detí, žiakov a študentov, mala nejaký vplyv na obsah vzdelávania, pretože podľa Aliancie chcú, aby „o vlastných (!) záležitostiach našich (?!) škôl rozhodovali menšinové komunity samé“. Zvláštna, dezintegračno-segregačná predstava o „ich záležitostiach“ odzrkadľuje odstredivé tendencie tejto zvláštnej komunity.
Minimálne pre predmety maďarčina, slovenský jazyk, dejepis, zemepis či občianska náuka hrozí iredentistická veľkomaďarská indoktrinácia s potenciálnou dezintegračnou a odstredivou výchovou od slovenskej štátnosti, ktorú v niektorých učebniaich už teraz používaných a dodávaných priamo z Budapešti označujú orbánovsky za „odtrhnuté územia“.
Maďarčina ako úradný jazyk?
Ale ani to im nestačí. Vytiahli aktuálny liberálno-progresívny ideologický hit o rovnosti všetkých. Menšiny by si podľa tejto strany mali byť rovné vraj aj pri používaní svojho jazyka v úradnom styku! Už táto formulácia vychádza z kolektívneho práva a vedomia o sebe.
Takýto etnický separatizmus zväčša končieva buď v politicko-administratívnom zemetrasení vo forme zničenia národného štátu na prechodnú fázu federácie už dvoch „štátotvorných“ subjektov (národov), alebo končí rovno kosovským modelom vyhlásením štátu etnickej menšiny.
Nič dobré pre slovenskú suverenitu to neveští, ak sa to nepodchytí.
Čo to v praxi a pri rozmenení „rovnosti“ na drobné znamená? De fakto uzákonenie dvoch rovnocenných štátnych/úradných jazykov, čiže jazykovú autonómiu na celom južnom území a možno minimálne na celom území týchto Vyšších územných celkov (VÚC): Nitrianskeho, Trnavského, Banskobystrického a Košického, teda na polovici administratívneho územia SR.
Pre milión Slovákov tam žijúcich by to znamenalo pomaďarčovanie, s potrebou aktívneho používania maďarčiny, pretože by to bola požiadavka na zamestnanie v mnohých povolaniach, samozrejme v organizáciách spravovaných samosprávou obecnou aj župnou, ale zo statusu rovnocenného „druhého úradného jazyka“ tiež v celej štátnej správe.
Administratívny stredovek
Nakoniec po školskej, samosprávno-administratívnej, pripravuje si Aliancia pôdu aj pre územnú autonómiu vo forme požiadavky na „zmenu administratívnej deľby SR“, a to vraj na základe prirodzených regiónov. Rozumej „prirodzených“ niekde zo stredoveku, kde vtedajšie dôležité sídla aj komunikácie sú dnes v útlme, lebo moderná doba prepísala aj veľkomaďarský stredovek.
Tak typické pre mentálne nastavenie maďarskej iredenty s jej hlavným palivom historického revizionizmu.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). V parlamente, aj Inštitúte národnej politiky Ľ. Štúra, ktorý založil, sa aktívne venoval národným témam, menšinovej problematike, či postaveniu štátneho jazyka. Inicioval prijatie viacerých uznesení NR SR: O nemennosti Benešových dekrétov, O negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente, Vyhlásenie NR SR k prijatiu Základného zákona Maďarska (ústavy) či Vyhlásenie NR SR k riešeniu štatútu srbskej provincie Kosovo. Aktívne sa venuje mediálnej a komunikačnej politike a ochrane slobody slova a prejavu. V rokoch 2016-2021 napísal sériu analytických článkov o pozadí a prepojeniach ideologických („sorošovských“) mimovládnych organizácií.
Ilustračné foto: autor/Pixabay/koláž
28. júl 2023 06:05
