Slovensku by hrozili arktické mrazy, ak sa roztopia ľadovce

Atlantická meridionálna cirkulácia (AMC), kľúčový systém prúdenia v Atlantickom oceáne, by sa podľa vedcov mohla zrútiť už v 21. storočí. Skupina výskumníkov sa preto rozhodla zistiť, aké dôsledky by to malo pre svet. Informuje portál televízie ta3

Podľa ich záverov by Európa čelila výraznému ochladeniu, zatiaľ čo ostatné časti sveta by sa museli vyrovnať s extrémnymi horúčavami, uvádza CNN.

Čo by to však znamenalo pre budúcnosť ľudstva? Skupina výskumníkov sa rozhodla na túto otázku odpovedať. Vytvorila model, v ktorom je AMC o celých 80 % slabšia a Zem o dve percentá teplejšia ako pred začiatkom masívneho spaľovania fosílnych palív.

Európu by zastihla krutá zima

Hoci sa o globálnom otepľovaní často hovorí v súvislosti so zmenou klímy, vedci prišli s prekvapivými zisteniami. V niektorých častiach planéty by v rozpore s očakávaniami mohli nastať kruté zimy.

Jedným z príkladov je Európa, ktorá by zažila „výrazné ochladenie“ v dôsledku zastavenia teplých oceánskych prúdov, uvádza sa v závere štúdie. Ľad by sa tiahol cez Škandináviu až po časti Spojeného kráľovstva a Holandska.

Podľa interaktívnej mapy by na Slovensku a Česku mohlo byť až mínus 29 stupňov Celzia a v Štokholme vo Švédsku by mohli teploty v Arktíde dosiahnuť až mínus 41 stupňov. Úplne iná situácia by bola v Spojených štátoch, kde by priemerné teploty naďalej rástli.

Vizualizáciu, ktorú pripravili vedci, si môžete pozrieť TU.

Čo sa stane v blízkej budúcnosti

„Úplne to mení príbeh,“ povedal René van Westen, výskumník z Utrechtskej univerzity v Holandsku. „Teraz sa pripravujeme na to, že budúcnosť bude teplejšia. Ale možno by sme sa mali pripravovať aj na možnosť, že bude chladnejšie,“ dodal.

Teploty však nie sú jedinou zmenou, ktorú by kolaps AMC priniesol. Vedci tvrdia, že v dôsledku globálneho otepľovania by sa zvýšila aj hladina oceánov, čo by mohlo priniesť častejšie a silnejšie záplavy. „Tomu sa chceme za každú cenu vyhnúť,“ povedal van Westen.

Pozorujú zrýchlené topenie a výkyvy počasia

Aj českí vedci sa pri svojom výskume v Antarktíde zameriavajú najmä na dlhodobé sledovanie vplyvov klimatickej zmeny na miestne ekosystémy. V najnovšej výskumnej sezóne skúmali znečistenie ľadovcov, mikrobiologickú rozmanitosť aj dôsledky rýchleho vysychania kontinentu.

Ako pre ČTK uviedol manažér Českého antarktického výskumného programu Pavel Kapler, prípravy na ďalšiu expedíciu sa začali už v máji.

„Sledujeme dopady klimatickej zmeny tak na prostredie, ako aj na živé organizmy. Antarktída sa pred očami mení. Nejde len o dáta, ale aj o priame pozorovanie – vidíme, ako ľadovce tmavnú a rýchlejšie sa topia kvôli prachu a zemine, ktoré prináša vietor,“ povedal Kapler.

Dôsledky klimatickej zmeny

Vedci v spolupráci s izraelskou univerzitou skúmali na Mendelovej polárnej stanici na ostrove Jamese Rosse morské aj suchozemské riasy, pričom ich zaujímal aj ich potenciál pre priemyselné aplikácie. Pokračovali tiež v monitorovaní tavenia permafrostu a sledovaní miestnej vegetácie, ktorú tvoria najmä machy, lišajníky a riasové povlaky.

„Naša práca je predovšetkým dlhodobá mravenčia činnosť, ktorá nemá okamžité prekvapivé výsledky, no je nevyhnutná na pochopenie trendov a zmien v danom ekosystéme,“ vysvetlil Kapler.

Dopady klimatickej zmeny boli podľa vedca v minulosti badateľné najmä v dátach. „Za viac než desať rokov našej vedeckej prítomnosti na ostrove Jamese Rosse sme vnímali zmeny skôr v číslach. Teraz sú však veľmi výrazné a citeľné aj v teréne,“ upozornil.

„Má to vplyv napríklad na úbytok pitnej vody, ktorú čerpáme z potoka napájaného tavením snehu. Sneh sa ukladá menej a topí sa rýchlejšie, takže dostupnosť vody pre naše výpravy je ohrozená,“ opísal Kapler.

Podmienky práce na ľadovcoch sa takisto menia. Kým v minulosti boli kompaktné a bezpečné, dnes sú rozčlenené, s povrchovými a podzemnými tokmi a trhlinami. „Zvyšuje to riziká a vyžaduje, aby sa pracovníci školili na bezpečný pohyb po ľadovcoch. Kedysi to nebolo potrebné,“ dodal.

Na miesto, kde nikdy nepršalo, prichádzajú lejaky

„Ďalšou výraznou zmenou je fakt, že pred 20 rokmi nebolo mysliteľné, aby v tejto časti Antarktídy pršalo. Dnes počas letnej sezóny zaznamenáme aj jeden až dva lejaky. To všetko sú jasné dôkazy, že sa klíma skutočne mení,“ uzavrel Kapler.

Antarktída je kontinent s rozlohou približne jeden a pol násobku Európy. Je kľúčová pre pochopenie minulosti i budúcnosti planéty, keďže ide o najchladnejší a najizolovanejší kontinent na Zemi. Jeho ľadovce uchovávajú až 70 percent svetovej zásoby sladkej vody, a preto aj malé zmeny ich objemu môžu významne ovplyvniť hladinu oceánov.

Českú polárnu základňu J. G. Mendela na ostrove Jamese Rosse prevádzkuje Masarykova univerzita v Brne od roku 2007.

-red3-

Ilustračné foto: Pixabay

16. jún 2025     05:55