Ilustračné foto: screenshot/facebook/Robert Fico
Šéf Smeru Robert Fico vyzval na sociálnej sieti k úcte nielen k mieru, ale ak k sebe samým.
Reagoval na vývoj spoločenskej atmosféry, ktorá sa neustále zhoršuje aj vplyvom vojnového konfliktu na Ukrajine a rozdeľuje spoločnosť. Fico vo video príhovore uviedol viacero príkladov odlišného postoja jeho strany a vládnej mašinérie.
Napriek štátnej cenzúre uviedol, že má iný pohľad na dôvody konfliktu na Ukrajine ako „štátna propaganda“. Dôvod, ktorý ho k tomu utvrdil, bol aj prejav amerického prezidenta Joe Bidena o stave únie. Citoval Bidenove slová, že Amerika konečne našla príležitosť na „usmrtenie ruského nepriateľa“.
Sústrediť sa na mierové riešenie
Rozdielne názory na príčiny na dianie na Ukrajine však podľa Fica nemôžu brániť v solidarite k tamojším ľuďom a k odsúdeniu vojenského riešenia konfliktu. Podľa Fica spoločným úsilím by malo byť čo najskoršie ukončenie vojny.
Aj v tomto sa však postoj Fica líši od vládnej koalície. Kým Smer podporuje rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, aby sa čím skôr ukončilo utrpenie, vláda na Slovensku posiela na Ukrajinu smrtiace zbrane a propagandisticky hecuje k nenávisti proti bežným ľuďom, Rusom, ktorí ani netušia, čo sa deje.
Fico odsúdil naratív kolektívnej viny, ktorý šíri liberálna časť politiky a médií.
„Ako môže minister Korčok schvaľovať poškodenie pamätníka na Slavíne?“, spýtal sa otvorene Fico a pokračoval s otázkou, aký význam má posielať domov zdravotne postihnutých ruských paraolympionikov zo súťaží?
Nechápe tiež ukončenie spolupráce s univerzitami z Ruska. Žasne tiež nad propagandou premenúvať tradičné ruské výrobky na ukrajinské. To mu pripomína americkú politickú zmenu názvu na hranolky „french fries“ („francúzske opekance“) na „hranolky slobody“ za to, že Francúzsko sa v roku 2003 odmietlo účasť na americkom útoku na Irak?
Za šialený dopad nenávisti označil nápad na zmenu slovenskej štátnej vlajky s bielo-modro-červenou trikolórou, „lebo Rusi“?
Robert Fico preto vyzval na dôstojnosť a zachovanie si úrovne a úcty k sebe, aj histórii, lebo nakoniec „stratíme úctu k sebe samým“.
