„Mesiac rebélie“? Historik o štyroch veľkých februárových revolúciách a prevratoch

Mesiac február  za posledných 180 rokov je aj   v znamení revolučných prevratov. Je to náhoda?  História doposiaľ eviduje  štyri  februárové revolúcie.  Prvou bola revolúcia vo Francúzsku vo februári 1848. Ďalšou Februárová revolúcia v Rusku roku 1917, o 31 rokov nasledoval pražský „víťazný február. 

Vo februári 2014 prebehol krvavý kyjevský Majdan. Prišiel rok 2018 a taktiež vo februári vypukli organizované protesty v súvislosti s vraždou novinára Kuciaka a jeho priateľky, ktoré napokon viedli k odstúpeniu vlády Roberta Fica. A dnes už vieme, že na február 2025  sa  na Slovensku chystal  prevrat.

Februárovú revolúcia v Paríži roku 1848 vyvolala nespokojnosť s korupčným režimom kráľa Ľudovíta Filipa. Mohutné protesty parížskych občanov 23.-24. februára prerástli do revolty. V meste sa rozhoreli  pouličné boje medzi ozbrojeným meštianstvom, podporených  robotníkmi a kráľovským vojskom.

Krvavé udalosti  prinútili  všeobecne nenávideného predsedu vlády Guizota abdikovať. Vzápätí sa trónu vzdal aj  panovník a odišiel do exilu.  Francúzsko sa stalo republikou  na čele s dočasnou vládou.  Tá vydala viacero liberálnych nariadení, dokonca  zaviedla všeobecné volebné právo  mužov, zrušila  trest smrti za politické delikty a otroctvo vo francúzskych kolóniách.

Francúzska februárová revolúcia  spustila revolučnú vlnu v európskych krajinách

Správy  o udalostiach v Paríži a o proklamovaní  republiky dorazili do Bratislavy po novej telegrafnej linke už 27.  februára a radikalizovali  snem, ktorý tu zasadal od novembra  predchádzajúceho roka. Iniciatívy sa  ujal poslanec slovenského pôvodu  Ľudovít Košut a jeho snemové vystúpenie  malo široký ohlas vo Viedni i Pešti.

Obe mestá zachvátili revolučné pohyby a všeobecne nepopulárny kancelár Klemens Metternich abdikoval. Vo Francúzskej republike sa medzitým prehlbovali spoločenské rozpory a ich výsledkom bola krvavá júnová revolta parížskych robotníkov potlačená vojskom.  Takmer sedemtisíc mŕtvych a vyše jedenásťtisíc uväznených boli tragickým zlomom vo vývoji. Bodkou za liberálno demokratickou a republikánskou revolúciou v Paríži bol 2. december 1851, keď sa zvolený prezident Ľudovít  Napoleon vyhlásil za cisára.

Druhá februárová revolúcia  vypukla v  Rusku roku 1917 a zmietla z trónu dynastiu Romanovcov

Odštartovala  sériu  veľkých premien  a krvavých  prevratov  nielen  v samotnom Rusku,  ale i  v mnohých končinách sveta. Od 14. februára 1917 zasadal v Petrohrade ruský zákonodarný zbor – Duma, v ktorej prevažovali proti cárskemu režimu naladení poslanci.

Následne vypukli  veľké  štrajky v miestnych zbrojovkách a nedostatočné zásobovanie  metropoly potravinami vyhnalo masy do ulíc s červenými zástavami.  Streľbou kozákov do davu  s asi šesťdesiatimi obeťami sa situácia 24. februára radikalizovala, ale pluky petrohradskej  posádky sa pridali  na stranu revoltujúcich. Cár Mikuláš II. bol donútený zriecť sa trónu a moci sa ujala Dočasná vláda a petrohradský sovjet.

Dvojvládie viedlo k prehĺbeniu chaosu a obete ruskej armády  na bojisku svetovej vojny ešte viac  radikalizovali spoločnosť, čo umožnilo boľševikom uchvátiť moc. Demokratická ruská revolúcia  napokon vyústila do  červenej diktatúry s miliónmi obetí.

Februárový prevrat či revolúcia v Československu

Komunistický puč u nás eufemisticky nazývaný „Víťazný február“ mal skôr  obmedzený  dosah v porovnaní s udalosťami vo Francúzsku i v Rusku, no jeho výdobytky veľmi rýchlo  na vlastnej koži  pocítila veľká väčšina obyvateľov Čiech i Slovenska. Prebehol  nekrvavo, keďže komunisti mali v rukých mocenské páky a podporu českého obyvateľstva. Využili ústavné princípy  a prinútili Beneša prijať demisiu nekomunistických  ministrov.

Tu zlyhal minister zahraničia Jan Masaryk  vydieraný  kvôli svojim  škandálom  komunistickou tajnou službou a  demisiu nepodal. Umožnil Gottwaldovi 25. februára doplniť  vládu  svojimi ľuďmi. Komunisti sa Masarykovi za túto medvediu službu už o dva týždne  odvďačili vyhodením z okna jeho služobného bytu v Černínskom paláci. Následne sa rozbehli perzekúcie politických oponentov a triednych nepriateľov.

Ďalšou  prevratnou udalosťou vo februári bol Kyjevský majdan

ktorý v dňoch 23. – 25. februára 2014, vyvrcholil  streľbou zo zálohy  do protestujúcich aj do bezpečnostných síl. Výsledkom zahraničnými tajnými službami zosnovaného krvavého prevratu bol pád  legitímne  zvoleného  prezidenta  Janukoviča, separácia východných  regiónov s prevažne ruským obyvateľstvom, odčlenenie Krymu, vypuknutie občianskej vojny, do ktorej zasiahlo Rusko i západné krajiny. Udalosti  na Majdane vo februári noví vládcovia  pomenovali revolúciou dôstojnosti. V skutočnosti  to bol začiatok ukrajinskej tragédie  vedúcej k rozpadu Ukrajiny aj k  nepredvídateľným následkom  pre celý európsky kontinent.

Posledné dve februárové udalosti  revolučného či prevratového charakteru sú našou slovenskou záležitosťou. Dňa  25. februára 2018, zhodou okolností na 70. výročie tzv. víťazného februára,  médiá zaplavili informácie o zavraždení  novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenky Martiny Kušnírovej. To odštartovalo mediálno-pouličnú revolúciu, ktorá viedla 15. marca k odstúpeniu vlády Roberta Fica, ktorého obviňovali, že je nepriamo zodpovedný za tragickú udalosť.

Pri  tomto poloprevrate asistovali médiá, angažovaní herci  s plamennými prejavmi a pochybní hudobníci. Hlavnou silou  bolo podozrivo rýchlo sformované  apolitické hnutie “Za slušné Slovensko“. Proti krvavému strojcovi vraždy mladých ľudí na Úrade vlády (tak zneli  falošné heslá) protestovali davy nielen na Slovensku, ale i v cudzine, dokonca i v Austrálii, čo potvrdilo internacionálne pozadie  v zahraničí pripravenej akcie.

Čo čert nechcel aj na február 2025 sa podľa všetkého pripravoval prevrat, teda revolúcia.  Zdá sa, že jej zákulisným  organizátorom zlomyseľný zámer zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu zatiaľ zlyháva, no ešte nie je koniec februára. Pred nedávnom vzniknuté občianske združenie „Mier v Ukrajine“ je hlavným organizátorom protestov.

Treba sa pýtať, či chcú mier Ukrajine zabezpečiť burcovaním  slovenských občanov a okydávaním premiéra klamstvami o vystúpení z EÚ a NATO. Náš predseda vlády už  dlho hovorí o mieri a teda logicky by mal byť pre samozvaných mierotvorcov vítaným partnerom.  Zdá sa však, že ich  partnerom je vojenská organizácia Gruzínska légia pôsobiaca v službách Ukrajiny  a to  vyvoláva obavy.  Gruzínski ostrostrelci boli podľa  všetkého hlavnými účinkujúcimi pri streľbe na kyjevskom Majdane pred jedenástimi rokmi. Pripravuje  sa  na záver februára aj u nás niečo podobné?  Dúfajme, že nie.                                                           

Ivan Mrva

O autorovi: Doc. PhDr.Ivan Mrva, CSc. je slovenský historik, vysokoškolský pedagóg a publicista. Vo svojom výskume sa zaoberá slovenskými a stredoeurópskymi novovekými a modernými dejinami. Je autorom viac ako troch desiatok monografií a množstva štúdií, článkov či recenzií. Je tiež členom viacerých vedeckých a redakčných rád. Venuje sa aj popularizovaniu histórie, v rámci ktorého vytvoril množstvo televíznych scenárov.

Článok pôvodne vyšiel v časopise Svedectvo

Ilustračné foto: francúzska revolúcia/obraz. Zdroj: Pixabay

26. február 2025    05:49