Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v prípade novely Trestného zákona obráti na Ústavný súd SR s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov. Informoval o tom na sociálnej sieti.
Novela Trestného zákona opäť zavádza za drobnú krádež pravidlo „trikrát a dosť“. Rozšírila sa takisto skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj v súvislosti s konaním „cudzej moci“ a rovnako sa zaviedla trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Upravil sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených – tzv. kajúcnikov. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Legislatívu podpísal prezident Peter Pellegrini a väčšina ustanovení už nadobudla účinnosť.
Kritika zo strany Žilinku
Žilinka kritizoval trestnú novelu už počas legislatívneho procesu. Za škodlivé označil najmä zmeny v Trestnom poriadku, ktoré obsahuje.
Podľa názoru ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) novela Trestného zákona, ktorou sa mení aj Trestný poriadok v oblasti tzv. kajúcnikov, neprináša revolúciu, ale zdravý rozum a právnu logiku. Princípy spravodlivosti zostávajú podľa neho zachované. Argumentoval tiež, že novela nezrušila inštitút spolupracujúceho obvineného, neoslabila boj proti korupcii, nespôsobuje kolaps vyšetrovaní, ale posilňuje kvalitu dokazovania a dôveryhodnosť súdnych rozhodnutí. Reakcie opozície v súvislosti so schválenými zmenami označil za veľký cirkus.
Podľa opozičných strán a hnutí rieši legislatíva problémy „mafie“. Zaručiť má podľa nich beztrestnosť ľuďom, ktorí páchajú hrubú trestnú činnosť.
Redakčne poznamenávame, že inštitút spolupracujúceho obvineného, tzv. kajúcnika, zaviedol v roku 2003 minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý je v súčasnosti na úrade Generálnej prokuratúry SR, ktorej šéfuje práve M. Žilinka. Tento princíp s etickými otáznikmi umožňuje prokurátorovi podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo navrhnúť nižší trest pre páchateľa, ak významnou mierou prispeje k objasneniu závažnej trestnej činnosti iných osôb. Zväčša sa však kajúcnikove svedomie ohne a pamäť oživí až po zistení, že mu hrozí niekoľkoročné väzenie za páchanie jeho trestnej činnosti. A tak nasleduje „nabonzovanie“ väčšej ryby, zväčša verejného činiteľa, ktorého kajúcnik zväčša navádzal na spáchanie korupčnej schémy, ktorú aj sám vymyslí. Práve pochybnosť o konaní kajúcnika po vznesení obvinenia je terčom kritiky, ktorá viedla k ostatne úprave, ktorú generálny prokurátor namieta na Ústavnom súde SR.
-red3-
Ilustračné foto: budova ústavného súdu. Zdroj: verejná doména
29. december 2025 15:35
