Ilustračné foto: rtvs/denníkN/screenshot
Tajomstvá o minulosti sa politikom nevyplácajú. Zákon schválnosti alebo „dobiehanie karmou“ postihol aj ministra Jána Budaja (Zmena zdola).
Tajomstvo, ako sa stal tajným spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti, si chcel podľa svojich slov odniesť do hrobu. Jána Budaja dobieha karma. A to už dvakrát. Prvýkrát, keď sa v roku 1990 sľubne rozbiehala jeho politická kariéra sa stiahol v posledný deň prvých demokratických volieb z kandidátky VPN. Medzičasom Budaj popieral svoju vedomú spoluprácu s ŠtB. Dthýkrát ho karma opäť dobehla po tridsiatich rokoch, keď sa našla jeho rukou písaná spolupráca s ŠTB a donášanie na dvoch jeho priateľov disidentov, ktorých ŠtB sledovala.
Po vyše 30 rokoch sa objavili stratený spis, ktorý komunistická tajná služba ŠtB viedla na Jána Budaja, ktorý ako posledný tribún revolúcie je ešte aktívny vo vysokej politike, dokonca ako minister životného prostredia. Aktuálne dokonca rozbieha projekt na paralelný subjekt, ktorý mal pospájať sklamaných „demokratov“ z Matovičovej politiky OĽANO, čo je vo vzťahu k spolupráci s totalitnou organizáciou tajnej služby ŠtB nielen pikantné, ale priam nezlučiteľné s akoukoľvek formou demokracie.
Matovič aj Budaj nemôžu navyše hodiť vinu na „mafiu“ ako to zvyčajne robia. Originál spisu sa totiž podarilo nájsť v štátnom archíve v Olomouci, keď RTVS pripravovala dokumentárny seriál ŠtB: Prísne tajné. Časť o Budajovom zázname odvysiela Jednotka už dnes večer o 22.10 h.
Rukou napísaný záväzok ŠtB a čo sa píše v spise
Pripomeňme, že z kandidátky VPN odstúpil Budaj priamo počas volieb 9. júna 1990. Pred novinármi priznal, že je jedným z tých, ktorí sú v záznamoch ŠtB ako spolupracovníci. Okolnosti vyzradenia ho prinútili prehovoriť v tom čase o minulosti, ktorú si podľa svojich slov chcel „odmiesť do hrobu“. Mal 27 rokov, robil kuriča a pohyboval sa v disidentskom prostredí v Bratislave.
V nájdenom spise je rukou napísané „prehlásenie“ z 23. júna 1979, na ktorom sa nachádza čitateľný podpis „Budaj Ján“. Práve túto listinu zaevidovala ŠtB ako viazací akt spolupráce. Podľa nej sa zaviazal donášať na svojich dvoch blízkych priateľov z disentu Tomáša Petřivého a Gabriela Levického, ktorí podpísali Chartu 77. Ich mená sú spomenuté priamo v tomto rukou písanom Prehlásení.
Podľa registračného zväzku číslo 23214 komunistickej ŠtB bol Budaj v rokoch 1979 – 1981 vedený ako agent s krycím menom Domovník. Táto informácia bola medializovaná v júni 1990, bezprostredne pred parlamentnými voľbami, do ktorých Budaj, ako čelný kandidát a predseda rady, viedol hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). V dôsledku zverejnených informácií v priebehu posledného dňa konania volieb z kandidátky odstúpil.
Budaj sa verejne obhajoval napríklad v diskusii k 30 výročia novembra 1989, že práve on je jediná (hlavná) obeť spravodajskej lustračnej aféry „Sachergate“ pred voľbami v roku 1990.
V rámci prípravy dielu z cyklu ŠtB: Prísne tajné (RTVS, 2022), našiel český historik Prokop Tomek v archíve v Olomouci dokument, podpísaný Jánom Budajom 23. júna 1979, v ktorom sa zaväzuje informovať ŠtB o aktivitách svojich blízkych priateľov, básnikov a chartistov Tomáša Petřivého a Gabriela Levického:
Podpísaný Ján Budaj prehlasujem, že o veciach, ktoré sa mi stanú známe v súvislosti s protištátnou činnosťou Tomáša Petřivého a Gabriela Levického zachovám prísnu mlčanlivosť … Skutočnosti, o ktorých sa dozviem v súvislosti s protispoločenskou činnosťou uvedených osôb, oznámim orgánom štátnej bezpečnosti, a to písomne alebo ústne
Budaj pri konfrontácii s materiálom potvrdil, že ide o jeho písmo aj dobový podpis. Uviedol, že si bol vedomý podpisu prehlásenia o mlčanlivosti, no dodatok, že bude oznamovať činnosť dotyčných ho prekvapil.
Dodal, že informácie na nich nemal ako dodávať, keďže jeden bol v USA a druhý na vojne a bránil sa tým, že „nejaký dokument“ podpísal, keď mu odmietali vydať cestovný pas: „Nakoniec ma predvolali na pasové oddelenie a povedali pozrite, vy nám niečo podpíšte, my vám ten pás dáme.“
Na škandál zareagoval aj predseda Smeru-SSD Robert Fico, ktorý vyzval prezidentku, aby dočasne povereného ministra Jána Budaja odvolala. Nazval to „obrovskou hanbou“, zjavne v kontexte mentorského postoja J. Budaja aj I. Matoviča a E. Hegera štylizujúcich sa do role pravoverných „demokratov“.
Moc komunizmu bola postavená na neviditeľnej paralelnej štruktúre
Príslušníci ŠtB po novom čelili obavám z možného otvárania minulosti i existenčnej budúcnosti. Konkrétne i novému mediálnemu záujmu a profesijným previerkam. Oponenti sa dostali nepripravení náhle do pozície víťazov. ŠtB poznali len z osobnej skúsenosti .
O fungovaní, pozadí, štruktúre, dokumentoch, zväzkoch, informáciách…nevedeli prakticky nič. Spoločnosť si s uľahčením užívala slobody od strachu a minulosť i s ŠtB nechala za sebou. Príbeh ŠtB zrušením 15. 2. 1990 neskončil. Zostali bývalí príslušníci a ich dedičstvo: poškodení ľudia, krajina a dokumenty.
Dopady existencie ŠtB sú cítiť dodnes. Tí, ktorí si nepamätajú minulosť, sú odsúdení si ju zopakovať. Príbeh Jána Langoša Kauza Sachergate /Richard Sacher Lustračný zákon Alojz Lorenc, Jan Ruml, Pavel Žáček, Prokop Tomek, Marián Čalfa, Jerguš Sivoš, Stanislav Deváty, Štefan Bačinský a ďalšie približuje seriál RTVS, ktorý sa vysiela na Jednotke.
-red2-
1.február 2023 13:21
