Predovšetkým titulok je správny – nešlo by o vojnu s Ukrajinou ako štátom, ale len o vojnu na Ukrajine, resp. o vojnu na Donbase, ktorý vyhlásil samostatnosť dvoch ľudových republík – Luhanskej a Doneckej.
Najskôr si zodpovedajme otázku, prečo vôbec k napätiu došlo a kvôli čomu by mohol vzniknúť konflikt a aké rozmery by mohol mať?
Začnime, komu by vojna najmenej vyhovovala? Nespochybniteľne najmenej si vojnu želá Rusko, ktoré sa sústreďuje na posilňovanie sebestačnosti vlastnej ekonomiky a cíti potenciál zvýšiť životnú úroveň svojich obyvateľov.
V januári RF zvýšila starobné dôchodky o 8,6%, kým SR ich valorizovala len o 1,3 percento. Ruská mentalita je slovanská, a preto mierová, na rozdiel od anglosaskej militantnej a najmä hegemonistickej mentality.
Rusko však nemôže dopustiť ohrozenie vlastnej bezpečnosti v reáliách, keď nielen Slovensko, ale aj NATO a USA definujú RF ako hrozbu a de fakto nepriateľa. Minimálne ho pravidelne obviňujú z formy hybridnej vojny.
Konflikt by v druhej línii najmenej vyhovoval aj samotnej Ukrajine, napriek faktu, že sa v tejto strategickej hre hrá naoko o získanie zvrchovanosti nad odčleneným územím Donbasu, kde žije prevažne rusky hovoriace obyvateľstvo, ktorého napadnutie by Rusko preto považovalo za útok na svojich obyvateľov. Ukrajina by po prehratom konflikte mohla definitívne prísť nielen o Donbas, ale aj Podkarpatskú Rus, na ktorú by si etnicky nárokovalo Maďarsko, hoci de jure by mala pripadnúť Slovensku.
Vnútorná súdržnosť Ukrajiny je po vyvolanom majdane v polčase rozpadu
Jediným schodným riešením je federalizácia Ukrajiny, s čím by súhlasilo aj Rusko – s podmienkou, že Ukrajina nevstúpi do NATO, pretože nemôže dopustiť dokončenie postupného obkľúčenia vojskami aliancie a najmä tesné priblíženie sa Spojených štátov. Fakty totiž nepopustia.
Kým na strane USA a NATO, spolu s Ukrajinou je 996,34 milióna obyvateľov, Rusko disponuje obyvateľstvom len v počte 145,93 milióna, čo je takmer 7x menej ako majú vojnoví „spojenci“ (6,8x).
Kým NATO má v zbrani 3,260 milióna vojakov, ruská armáda len 1,014 milióna vojakov, čo je najmenej trikrát viac v prospech USA a aliancie spolu s Ukrajinou.
Tieto pomery by sa nezmenili, ani keby sme na ruskú stranu pripočítali Bielorusko s 9,413 mil obyvateľmi a 62 tisícovou armádou.
Ekonomický svetový kolaps
Vojnový konflikt by nevyhovoval ani Európanom, členom EÚ a NATO, pretože by okamžite došlo k energetickej kríze a raketovému zdraženiu. Ak by konflikt prerástol mimo územie Ukrajiny, tak by kríza postihla celé svetové hospodárstvo. Blížime sa k otázke
Komu by najviac konfrontácia s Ruskom vyhovovala?
Odpoveď je jednoznačná – Spojeným štátom americkým. A to z viacerých dôvodov. Bojovalo by sa opäť mimo územia USA tak ako v I. a II. svetovej vojne (pokiaľ by sa nepoužili jadrové zbrane). V takomto konflikte so zapojením minimálne štyroch jadrových veľmocí (USA, Veľká Británia a Francúzsko na jednej strane a Ruskej federácie na druhej) sa môže stať ľahko omyl. Ak vyletí prvá jadrová hlavica, potom vyletia všetky a ľudstvo môže rátať minúty a hodiny do začiatku faktického 6.vymretia druhov na planéte Zem, vrátane ľudskej rasy.
USA sa preto budú snažiť udržať konflikt len v Európe, na Ukrajine a presunúť ho smerom na Rusko. Tam sú totiž strategické zásoby surovín budúcnosti, bez ktorých USA nemôžu počítať s rozvojom. Hlavný dôvod na vojnu okrem ekonomickej a geopolitickej dominancie je ekonomicko-finančný. Kongres musel schváliť zákon, ktorým zvýšil umelo výdavkový strop pred hroziacim vypnutím federálnych inštitúcií a bankrotom štátu.
Vždy, keď dlh Spojených štátov presiahol 300 % HDP, vznikla vojna, pretože tá zahladila nielen dlh, ale USA dvakrát ako víťaz svetových vojen ešte na vojne aj zarobili a posilnili si anglosaskú dominanciu nad svetom.
Stret nového miltipolárneho sveta so starým unipolárnym made in USA
Lenže po skončení studenej vojny svet najmä rozmachom Číny dospel k multipolárnemu modelu, zatiaľ čo USA sa naďalej usilujú o neudržateľný starý model svetového policajta a hegemóna, teda o svet unipolárny.
Keďže Rusko a Čina v dominancii nad svetom sú reálnymi konkurentmi Ameriky, najväčší záujem na vojne a konfrontácii najskôr s Ruskom a potom s Čínou (zatiaľ prebieha len ekonomická vojna) majú Spojené štáty americké.
Preto nielen z Bieleho domu, ale aj svetových (amerických) médií sa neustále šíri vojnová propaganda a vojnová hystéria, na čo už verejnej upozornil a ohradil sa ukrajinský prezident Zelenský.
O čo komu ide najviac vystihol v ostrej debate paradoxne na pôde BR OSN ruský veľvyslanec, oponujúci americkej strane.
„Reči o prichádzajúcej vojne sú samy o sebe provokačné… Akoby ste chceli, aby sa to, čo si domýšľate, stalo skutočnosťou… My takú paniku nepotrebujeme, povedal pán Zelenskyj, potrebujú ju tí, ktorí rozvíjajú tému mýtickej ruskej hrozby,“ pokračoval ruský veľvyslanec, pričom odkazoval na slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten počas víkendu vyzval Západ, aby nevyvolával „paniku“ v súvislosti so situáciou na ukrajinských hraniciach.
Ukazuje sa však, že Ukrajina má najmenší manévrovací priestor. Ukrajina rozohrala diabolskú hru, ktorá sa jej už vymkla spod kontroly. Nech to skončí akokoľvek, náš východný sused bude ťahať za kratší koniec.
Či vojna na Ukrajine, ale nie o Ukrajinu bude, záleží už len na rozhodnutí tých, ktorí radia prezidentovi Bidenovi. Kocky sú hodené, ak sa prekročí Rubicon, prvá čižma alebo raketa, ktorá prekročí červenú čiaru, bude americká. Aj keby mala práve na sebe ukrajinské znaky.
Rafael E. Rafaj
