Konflikt na Slavíne: Umožnila Bratislava a polícia páchať trestný čin na pietnom mieste?

Ilustračné foto: Neznáma osoba bráni telom Š.Harabinovi vykonať akt pietneho uctenia si pamiatky padlých na bratislavskom Slavíne. Zdroj: screenshot videa/Facebook

V pondelok 9.mája, v deň keď Ruská federácia tradične oslavuje Deň víťazstva nad fašizmom a ukončenie 2.svetovej vojny tzv. aktivisti na demonštrácii na pietnom mieste, kde sú pochovaní sovietski vojaci a ktorú povolil bratislavský magistrát, podľa viacerých účastníkov porušili zákon a Trestný poriadok.

Podľa videí zverejnených na sociálnej sieti mala polícia a samozvaní aktivisti brániť občanom uctiť si padlých vojakov na pietnom mieste, ktorým je pamätník na bratislavskom Slavíne. Položiť kytice alebo vence bránili telom a obmedzovali na osobnej slobode neznáme osoby aj bývalému predsedovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi, predsedu KSS Jozefovi Hrdličkovi, či exposlancovi NR SR Petrovi Marčekovi a ďalším občanom.

Aj podľa bývalej podpredsedníčky NR SR Anny Belousovovej zhromaždenie proukrajinských „aktivistov“ hrubým spôsobom zhanobili miesto posledného odpočinku vojakov pochovaných na Slavíne.

Expolitička upozornila na možné spáchanie trestného činu hanobenia miesta posledného odpočinku podľa § 365 Zákona č. 300/2005 (Trestný zákon).

Preto sa obrátila aj cez sociálnu sieť na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a žiada ho, aby konal.

„Vážený pán generálny prokurátor, platí v tomto štáte ešte zákon rovnako pre všetkých, resp. platí ešte v tomto štáte zákon vôbec?“, položila mu verejne otázku.

Trestný zákon v paragrafe 365 hovorí pomerne jasne o ochrane pred hanobením miesta posledného odpočinku:

(1) Kto zničí, poškodí alebo zneuctí hrob, urnu s ľudskými ostatkami, pomník alebo náhrobnú dosku alebo zničí alebo poškodí zariadenie pohrebiska alebo iného miesta posledného odpočinku, alebo kto sa na pohrebisku alebo inom mieste posledného odpočinku dopustí inej hrubej neslušnosti alebo výtržnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

1. a) závažnejším spôsobom konania, alebo
2. b) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Na bezprecedentnú situáciu na Slavíne reagoval aj Štefan Harabin. Podľa neho mu „ukronacista velebiaci Hitlera“ bránil položiť kyticu na Slavíne. Poznamenal, že policajt sa iba pozeral, nezasiahol a nechal dotyčného páchať trestný čin obmedzovania jeho osobnej slobody.

Na sociálnej sieti sa bývalý sudca spýtal, či bude Žilinka stíhať aj policajta, za to, že sa nečinne pozeral na páchanie trestnej činnosti fyzickým násilím?

Harabinovi sa nakoniec podarilo obísť ľudské zátarasy a položiť kyticu pri pamútníku na Slavíne. Pripomenul že „od  roku 1960 sa Slavín stal svätým miestom oslavy oslobodenia Slovenska Červenou armádou nad nacizmom“.

Podľa neho „na osobný pokyn Čaputovej polícia v zostave asi 400 mužov chránila Banderovcov pred Slavínom, aby potomkovia obetí Hitlerovskej agresie nemohli položiť kvety na ich pamiatku za oslobodenie Slovenska Červenou armádou od nacistov“.

-red2-