KultúraSLOVENSKO

ČIERNA LISTINA: Spisovatelia sú pohoršení, píšu poslancom

Spolok Slovenských spisovateľov píšu poslancom kvôli čiernej listine, na ktorej sa ocitlo viacero literárno-umeleckých a kultúrno-spoločenských časopisov

Poslanci Výboru NR SR pre kultúru a médiá dostali otvorený list od vedenia Spolku slovenských spisovateľov, v ktorom ich upozorňujú, že po prvýkrát v histórii Fond na podporu umenia neudelil viacerým etablovaným hodnotovým časopisom finančnú dotáciu.

Spisovatelia a vydavatelia kultúrnych časopisov zdôrazňujú, že  význam hodnotových literárnych, umeleckých a kultúrno-spoločenských médií pre našu spoločnosť je o to väčší, že súčasné, najmä komerčné médiá sú zahltené násilím, škandálmi, politizáciou verejného života a propagáciou kultu peňazí a mamonu.

Už preto je nepochopiteľné, že Fond na podporu umenia (FPU), ktorého poslaním je podporiť práve hodnotové médiá, po prvý raz od novembra 1989 – ak rátame aj štátny program podpory kultúry ministerstva kultúry ako jeho predchodcu – nepridelil viacerým už etablovaným časopisom nijakú dotačnú podporu, teda rozhodol, že ich dotácia na rok 2022 bude nula eur, píšu so znepokojením nad týmto stavom.

Toto konanie považujú za alarmujúce a za varovný signál ohrozenia hodnotovej rozmanitosti a názorovej plurality.

Na čiernej listine

Literáti pripomínajú, že Spolok slovenských spisovateľov (SSS) dlhšie ako tri desaťročia vydáva tlačené médiá Literárny týždenník a časopis pre mladú literatúru a umenie Dotyky. Práve tieto časopisy, vrátane internetového časopisu SSS Kultúrno-literárny týždenník, ako aj niektoré tlačené periodiká iných spisovateľských združení, sa v roku 2022 ocitli na čiernej listine, t. j. zostali bez akejkoľvek dotačnej podpory FPU. Pritom ich pôsobenie v slovenskom mediálnom priestore je nezameniteľné.

Literárny týždenník ako platforma slovenských spisovateľov, intelektuálov, vedcov, umelcov a miestnych vzdelancov sa už po svojom vzniku v roku 1988 ako mienkotvorné médium nezameniteľne pričinil o demokratizáciu slovenskej spoločnosti, keď ako jediné verejné periodikum v minulom režime – vďaka svojmu zakladajúcemu šéfredaktorovi profesorovi Vincentovi Šabíkovi a redakcii – odvážne otváral tabuizované témy ochrany životného prostredia, prinavracal do verejného života spisovateľov, vrátane kresťanských autorov, ako aj umelcov a vedcov, ktorí boli proskribovaní v dôsledku normalizácie, osvetľoval význam slovenských historických udalostí a osobností, ktoré bývalý režim zaznával, a domáhal sa dodržiavania občianskych a ľudských práv vrátane práva občanov na verejnú informovanosť.

Pomsta za slovenské vlastenectvo?

Literárny týždenník zároveň odvážne presadzoval národnoemancipačné požiadavky Slovákov – vrátane návratu slovenského znaku (dvojkríža na trojvrší) – do vtedajšej štátnej symboliky, odmietnutia tzv. trojjedinej ústavy centralistickej federácie a prijatia vlastnej ústavy Slovenskej republiky, pripomínajú nielen genézu časopisu, ale aj odvahu redakcie na nové výzvy doby.

V novembri 1989 ako prvé médium v celom bývalom Česko-Slovensku zverejnil Vyhlásenie Verejnosti proti násiliu, otvorene privítal demokratizačné zmeny a podporil revolúciu. Aj po novembri systematicky podporoval demokratizačné procesy v súlade s európskym systémom hodnôt, ako aj občianske a politické hnutia a strany s programami suverenizácie slovenskej štátnosti a nezameniteľne sa zasadil o vznik samostatnej demokratickej Slovenskej republiky v roku 1993 ako rovnoprávneho subjektu rodiny kultúrne vyspelých európskych národov.

Priestor pre názorovú pluralitu

V týchto intenciách aj súčasný Literárny týždenník, ktorý má ako médium nadkonfesionálny a nadpolitický charakter a zverejňuje príspevky autorov rozličnej názorovej orientácie, šíri autentické hodnoty našej pôvodnej a kvalitnej prekladovej literatúry, prináša rozhovory a reportáže na aktuálne témy, recenzuje knižnú tvorbu, divadelné, operné, koncertné, filmové predstavenia, výtvarné výstavy, prezentuje diela našich klasických i súčasných maliarov, prináša esejistické reflexie o súčasnej kultúrnej a sociálno-ekonomickej situácii vrátane obnovy slovenského vidieka, nášho poľnohospodárstva, kultúrnej krajiny, ochrany životného prostredia a rozvoja turistiky, zaznamenáva aj regionálny literárny a kultúrny život a rehabilituje neprávom spochybňované historické osobnosti a udalosti.

Umenie vs. liberálny brak

Literárny týždenník vďaka tomu – v dnešných časoch mediálnej záľahy recipientov brakom, fejkmi a konšpiračnými správami – predstavuje dôležitú platformu šírenia autentických literárnych, umeleckých a kultúrnych hodnôt a neskreslenej informovanosti a vytvára jedinečný rezonančný priestor pre slovenskú kultúrnu verejnosť.

Dotyky ako celoštátny časopis SSS pre mladú literatúru a umenie takisto už vyše troch desaťročí podporuje mladých začínajúcich spisovateľov a umelcov, približujú zamerania a pôsobenie druhého periodika na nepísanej čiernej listine fondu, ktorý rozdeľuje verejné zdroje na podporu umenia.

Od jeho vzniku v ňom publikovalo vyše 90 percent súčasných renomovaných spisovateľov mladšej a strednej generácie, argumentujú ďalej spisovatelia.  Konštatujú fakt, že v prípade zániku časopisu je existenčne ohrozený tlačený publikačný priestor na prezentáciu začínajúcich autorov.

Chodník mladých autorov

Jeho redakcia okrem iného organizuje jednu z najprestížnejších literárnych súťaží mladých básnikov na Slovensku s názvom Cena Rudolfa Fabryho, ktorá sa bude konať aj tohto roku. Popri časopise redakcia vydáva v SSS Edíciu mladých slovenských autorov časopisu Dotyky, ktorá otvára cestu do literatúry mladým debutantom. Nijaký iný časopis na Slovensku nemá také portfólio podpory mladých literárnych a umeleckých talentov.

Snaha ochromiť autentické hodnoty

Z uvedených dôvodov považujú nepridelenie dotácií spomínaným, dnes už etablovaným literárno-umeleckým a kultúrno-spoločenským časopisom, za úsilie ochromiť tvorbu a šírenie autentických hodnôt a neskreslenej informovanosti, ale aj likvidovať Spolok slovenských spisovateľov ako najstaršie a najpočetnejšie spisovateľské združenie na Slovensku a jeho médiá.

V pozadí skupinové záujmy

Predstavitelia slovenských spisovateľov sú presvedčení, že obsadenie komisie Fondu na podporu umenia pre časopisy nie je reprezentatívne a podlieha skupinovým záujmom. Nie je náhoda, že FPU dlhodobo eliminuje zodpovedajúcu účasť zástupcov SSS, ktorý má vyše 400 členov, v tejto komisii a že v nej nie sú zastúpené ani iné relevantné spisovateľské združenia. Komisia tak nereprezentuje početné stavovské združenia spisovateľov, ale len súkromné skupinové záujmy, čo dokladajú aj jej jednostranné odporúčania namierené proti spomínaným časopisom.

Tento stav je o to alarmujúcejší, že FPU ako inštitúcia zriaďovaná zákonom NR SR nemá nijaký odvolací orgán, a teda neudelením dotácií môže beztrestne likvidovať hodnotovú a názorovú pluralitu v slovenskej kultúre a spoločnosti, ktorú priniesli novembrové zmeny roku 1989 – s jednoznačným významným pričinením Literárneho týždenníka – a o ktorú, ako sa ukazuje, musíme dnes odznova bojovať, zdôrazňujú rozhorčení predstavitelia literárnej obce.

Výzva na zastavenie nekultúrneho negovania

Preto sa v otvorenom liste priamo obrátili na členov výboru pre kultúru a médiá aj ministerku kultúry s výzvou, aby využili legitímne nástroje na zastavenie tohto trestuhodného nekultúrneho negovania základných demokratických princípov, ktoré nerešpektuje hodnotovú rozmanitosť a názorovú pluralitu, a aby ste podporili zodpovedajúce zastúpenie relevantných spisovateľských združení, ktoré reprezentujú stovky slovenských spisovateľov i spisovateľov národnostných literatúr, v riadiacich orgánoch Fondu na podporu umenia a osobitne v jeho odborných komisiách.

Zároveň žiadajú, aby ministerstvo a poslanci zabránili zániku uvedených etablovaných časopisov, ktorý FPU svojimi neuváženými rozhodnutiami spôsobuje.

Podľa listu ide o bezprecedentné úsilie zlikvidovať názorovú pluralitu a hodnotovú rozmanitosť, bez ktorých naša literatúra, kultúra, naše umenie i celá slovenská kultúrna verejnosť a zahraničná čitateľská obec budú ochudobnené, v neposlednom rade  o podporu a obhajobu šírenia autentických hodnôt a neskreslenej informovanosti.

Ide o kultúru a kultúrnosť celej našej spoločnosti, končí výzva.

Otvorený list podpísali

Boris Brendza, predseda SSS, šéfredaktor časopisu Dotyky     

Štefan Cifra, tajomník SSS, šéfredaktor Literárneho týždenníka

a ďalší signatári – slovenskí spisovatelia, vedci, umelci a publicisti, členovia Spolku slovenských spisovateľov a podporovatelia otvoreného listu.

Poznámka: Originál otvoreného listu je tu , kde môžete výzvu podporiť aj ako signatár.

Rafael E. Rafaj

Zroj
https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button