Predsedníčka Európskej komisie obhajovala rozhodnutie Bruselu viesť spoločný prístup v celej EÚ k obstarávaniu a zavádzaniu protipandemických vakcín. Pripustila však, že Komisia bola príliš optimistická a aj pomalá.
Nie sme tam, kde sme chceli byť
priznala farbu v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová pred poslancami Európskeho parlamentu. Začala sypaním popola (pozn. v stredu bola popolcová streda) doznaním viny.
“Neskoro sme začali s autorizáciou … Boli sme príliš optimistickí, pokiaľ išlo o masívnu výrobu, a možno až príliš presvedčení, že to, čo sme si objednali, bude skutočne dodané včas.“
Šéfka orgánu, ktorý celý proces riadil a rokoval s farmaceutickými gigantmi si však vzápätí bruselskou hantírkou sama sebe položila otázku, prečo je to tak? Akoby ani ona, ani Komisia za nič nemohli.
Napriek narastajúcej kritike voči pomalému nasadeniu vakcín v únii von der Leyenová alibisticky obhajovala správnosť kolektívneho prístup k očkovaniu. Podľa nej to znamená, že žiadna krajina neostala „naprázdno“. Aj túto kauzu zlyhania dodávok využila na varovanie, že ak by tak šéfovia únie neurobili, veľkí hráči by sa vrhli na sústo vakcín a malým štátom ako je napr. Slovensko by nič vraj nič neostalo… A to by bol podľa nej koniec našej komunity.
Šéfa EK uviedla, že do 27 členských krajín doteraz pre 500 miliónov obyvateľov únie dodali 26 miliónov dávok a prisľúbila. Ubezpečila, že do konca leta bude predsa len naočkovaných 70 percent dospelých proti Covid-19. Únia zvýšila pôvodný predpoklad 60%-nej zaočkovanosti na 70% po objavení sa britskej mutácie koronavírusu. Slovenský premiér Igor Matovič najnovšie hovorí o potrebe kolektívnej imunity cez zaočkovanie až 80% Slovákov.
Členské štáty EÚ do dnešného dňa zaočkovali iba štyri percentá svojej kolektívnej populácie kvôli problémom s dodávkami, pomalému schvaľovaniu a neskorým objednávkam. Únia zaostáva za mnohými vyspelými krajinami, pričom 66 percent Izraelčanov už dostalo injekciu a takmer 20 percent vo Veľkej Británii, ktorá úniu nedávno opustila. Tento stav nemohúcnosti Bruselu voči farmaceutickým gigantom ešte viac oslabuje dôveru ľudí k schopnostiam únie a nepridáva ani na dôvere verejnosti k očkovaniu. Minimálne na pol roka sa tak musí väčšina ľudí z ochotných sa dať očkovať, spoliehať iba na vlastnú imunitu. Zatiaľ nie je zrejmé ako zakývajú s plánmi na masívne očkovanie verejnosti zakontrahovanými typmi vakcín od firiem Pfizer a Astra/Zeneca nové, agresívnejšie mutácie tzv. britského, juhoafrického či brazílskeho kmeňa.
