Lipšic o “ovocí z otráveného stromu”: Video z chaty môže vyhodnotiť len dozorový prokurátor

Ilustračné foto: Daniel Lipšic. Zdroj: TASR – Jaroslav Novák

Nie je to moja kompetencia, ani generálneho prokurátora, ani nikoho iného, zdôraznil špeciálny prokurátor.

To, či je možné použiť video z poľovníckej chaty ako dôkaz v súdnom konaní, môže v súčasnosti vyhodnotiť len dozorový prokurátor. Pre TASR to uviedol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic s tým, že ak bude daná vec zažalovaná na súde, potom súd rozhodne o použiteľnosti takého dôkazu.

“Myslím si, že je to vec, ktorú musí vyhodnotiť v konkrétnej trestnej veci dozorový prokurátor. Ani ja, ani žiaden iný prokurátor to nemôžeme vyhodnotiť,” vyhlásil Lipšic. Aj preto sa k predmetnej nahrávke nechcel bližšie vyjadriť. “Nie je to moja kompetencia, ani generálneho prokurátora, ani nikoho iného,” zdôraznil.

Ovocie otráveného stromu

Vo všeobecnej rovine poukázal na častú argumentáciu obhajoby doktrínou známou pod metaforou ovocie otráveného stromu.

“Táto doktrína podľa obhajoby znamená, že ak došlo k procesnému pochybeniu pri získavaní nejakého dôkazu, všetky dôkazy od toho odvodené sú nepoužiteľné. Doktrína s týmto rozsahom však v trestnom práve neexistuje,” povedal.

Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) podľa neho vyplýva, že nepoužiteľné sú len dôkazy získané v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čiže mučením alebo neľudským zaobchádzaním.

Poukázal pritom na nedávne rozhodnutie ESĽP vo veci Berlizev proti Ukrajine, keď boli bez súhlasu súdu, čiže nelegálne nasadené odposluchy. “ESĽP prišiel záveru, a je to rozhodnutie z tohto leta, že právo na súkromie síce bolo porušené, ale tieto dôkazy mohli byť použité aj v súdnom konaní. Nebol to jediný dôkaz, ale bol to dôležitý dôkaz a súd prišiel k záveru, že je to v poriadku,” podotkol Lipšic.

Individuálne posudzovanie dôkazov

Zdôrazňuje, že dôkazy vždy treba vyhodnocovať na individuálnej báze. “Keď niekto argumentuje doktrínou o ovocí otráveného stromu a dáva paušálne vyjadrenia, bolo by dobré sa s tou judikatúrou oboznámiť, lebo má veľmi reštriktívnu aplikáciu len na prípady, ktoré sa týkajú dôkazov získaných v rozpore s článkom 3 dohovoru,” dodal. V tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Veľkej komory ESĽP vo veci Gäfgen proti Nemecku.

Medializované videá z poľovníckej chaty majú zachytávať stretnutia Roberta Fica (Smer-SD), exministra vnútra Roberta Kaliňáka, obhajcu obvineného bývalého policajného prezidenta Tibora G. či väzobne stíhaného nitrianskeho podnikateľa Norberta B. Mareka Paru, podnikateľa Miroslava Bödöra a syna Tibora G.

Vecná poznámka Ab inito – zle

Na meritum veci je v deľbe prokurátorskej kompetencie na Slovensku – medzi bežnú (šéfuje Žilinka) a špecializovanú (šéfuje Lipčic) a k vyjadreniu Daniela Lipšica podstatný prvý zle zapnutý gombík. Aj je ten zle zapnutý, potom to platí aj na ďalšie “gombíky” (úkony). Na začiatku totiž niekto (podľa poškodených zámerne) vyhodnotil údajné pytliactvo (skutok sa nestal, krajská prokuratúra v Nitre prípad zrušila) a tomuto možno vymyslenému skutku priradil najvyšší stupeň ohrozenia spoločnosti tým, že to začala riešiť Lipšicova špeciálna prokuratúra.

Už prvý gombík bol zle zapnutý

To je práve ten zle zapnutý gombík, o  ktorom špeciálny prokurátor tvrdí, že až súd môže zle zapnutý kabát rozopnúť. To predsa nedáva ani logiku, ani sa nemôže opierať o právny systém, ak od začiatku ab inito to bolo celé zinscenované a na základe hry sa máme tváriť, že je to realita, aj keď existuje audiovizuálny záznam.

To sa dá vymyslieť, žiaľ,  len na Slovensku. Špeciálny prokurátor vyjadrením zrejme pokračuje v činnosti, ktorú mu už vytkol jeho nadriadený Maroš Žilinka a vo veci beží disciplinárne stíhanie Daniela Lipšica. Zvláštne je načasovanie, že Lipšic sa vyjadril k sledovanému prípadu práve v čase, keď sa jeho vec pohla na Najvyššom správnom súde.

Senát na riešenie Lipšica je už známy

Najvyšší správny súd pridelil tento týždeň senátu návrh generálneho prokurátora Maroša Žilinku na disciplinárne stíhanie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. V rozhovore pre agentúru  SITA to potvrdil predseda Najvyššieho správneho súdu Pavol Naď. Vysvetlil, že súd má zákonné lehoty, ktoré je povinný splniť a hraničným termínom pre konečné rozhodnutie súdu je šesť mesiacov.

-red1-