Ilustračné foto. Zdroj: archív autora
Asi by sme si už s konečnou platnosťou mali uvedomiť, že našimi predkami boli Sloveni, apeluje na sociálnej sieti Milan Janičina, expolitik a predseda OZ Panslovanská únia.
Myslí si, že potom by bolo možné hovoriť o Svätoplukovi ako o kráľovi Slovenov. Sloveni, najstarší pôvodný tvar je SlovѢne (podľa súčasnej transkripcie Sloväne) boli predkami nielen Slovákov aj Moravanov, či Slovincov.
Podľa pravidiel súčasnej slovenčiny možno Slovän vyslovovať ako Sloven. Nezabúdajme, že našou rečou je slovenčina, naše ženy sú Slovenky a našou vlasťou je Slovensko – to určite nie je náhoda, pripomína fakty.
Vysvetľuje, že tých Slovenov, ktorí žili na našom území, teda v ríši kráľa Svätopluka, možno pokojne nazývať starými Slovákmi. Koncovka „akus“ sa dostala do názvu „Slovakus“ v čase, keď bola v Uhorsku úradnou rečou latinčina.
Slovenčina nemá problém napísať názov SlovѢne ako Sloväne/Slovene. Nie tak čeština. Oni pre grafému jať (Ѣ) vo svojej abecede zodpovedajúcu grafému nemajú. A tak český jazykovedec J. Polívka (1858-1933), žiak profesora Gebaura, vymyslel podobu “staroslověnský”, “staroslověnština“.
Podľa Janičinu to zodpovedalo vtedajším politickým snahám rodiaceho sa čechoslovakizmu. Transliteráciou týchto výrazov vznikli slovenské ekvivalenty “starosloviensky” a “staroslovienčina”, ktorých sa otrocky držia aj niektorí súčasní slovenskí historici, hoci je to evidentne nesprávne.
Do ruštiny sa výraz SlovѢne/Slovene sformoval do podoby Slaviane. Južní Slovania dodnes používajú podobu Slovene pre Slovanov. A prečo záleží na tom ako sa volali naši predkova? Je to súčasť našej identity, odpovedá si M.Janičina.
-red3-
