Ilustračné foto: SKsprávy/archív autora
Stručný prehľad: Rozhovor s Milanom Uhríkom, nezaradeným poslancom EP o tom, kto žije v realite, o národných záujmoch, energetickej suverenite, racionálnej ochrane domáceho obyvateľstva pred dopadmi krízy a inflácie, či Brusel odobrí GMO potraviny a ustúpi lobingu nadnárodných globálnych korporácií, o pokračujúcej neschopnosti bruselských elít pod americkým vplyvom, aj o tom ako sa to dá robiť inak a kto realizuje politiku suverenitu voči deštruktívnym trendom a chráni svojich občanov.
■ SKSPRÁVY: Témou dňa sú obrovské ceny energií. Keď EÚ v roku 2009 prijímala Tretí energetický balíček, čiže liberalizáciu trhu, tak sa predpokladalo znižovanie cien energií, čo zjavne v čase krízy a sankcií už vôbec neplatí a práve Slováci s energetickou sebestačnosťou budú platiť za elektrinu horibilné sumy na úrovni oveľa bohatších Nemcov. Aké východisko by ste videli z tohto likvidačného marazmu?
Milan UHRÍK: Prvý krok by mal spočívať vo výmene súčasnej slovenskej vlády, pretože tá by neváhala tlieskať aj balíku, kvôli ktorému by Slováci platili za energie desaťnásobok. Druhý krok by mala byť nová, vlastenecko-konzervatívna vláda, ktorá nebude váhať hájiť národné záujmy a záujmy vlastných občanov – podobne, ako si ich obhajujú napríklad Maďari.
A záujmom Slovákov a nášho hospodárstva je v tomto prípade dostatok energií za dobré ceny, čo samozrejme súvisí s vyššou mierou suverenity
odvahou ísť do nových projektov v energetickej sfére a nielen sebestačnosťou, ale aj schopnosťou energiu ešte vo väčšej miere vyvážať, aby na tom Slovensko profitovalo.
■ Tajné politické scenáre Európskej komisie odhalili plány na úplnú dereguláciu GMO. Čo môže byť hnacím motorom pre popud Komisie ukončiť bezpečnostné kontroly, vysledovateľnosť a dokonca označovanie pre GMO potraviny, semená a plodiny, ak značná časť verejnosti má nedôveru ku GMO potravinám a niektoré štáty ich pestovanie nepovoľujú?
Milan UHRÍK: Doteraz pristupovala Európska únia k tejto téme vcelku racionálne, aj keď slniečkárske, progresívne a globalistické prúdy sa samozrejme snažia, aby Európa pripravila priestor pre biznis a zisky amerických korporácií. To robia v každej sfére.
Včera tlačili farmaceutický biznis, dnes naháňajú zisky americkým zbrojárom burcovaním konfliktov a zajtra to môže byť poľnohospodárstvo a GMO. Príliš mnoho ľudí nedôveruje týmto umelým produktom a
štát nesmie ohrozovať vlastné obyvateľstvo len preto, že korporácie by chceli mať pri pestovaní plodín nižšie náklady a vyšší zisk.
Radšej poďme cestou našej prirodzenej produkcie, ktorá by sa rozvíjala na lokálnej a regionálnej báze. To je oveľa zdravší scenár.
■ Poslanci NR SR na jar 2021 schválili novú legislatívu, ktorá umožní zakázať pestovať geneticky modifikované organizmy na Slovensku. Ako vidíte možný spor medzi slovenským zákazom pestovania plodín a predajom GMO potravín bez označenia na Slovensku, ak sa presadí európska smernica?
Milan UHRÍK: V určitých oblastiach môžu právne predpisy prijímať členské štáty, aj EÚ. Členské štáty tak však môžu urobiť len za predpokladu, že EÚ právny akt nenavrhla alebo sa rozhodla, že tak neurobí. Spoločné právomoci Únie a členských štátov sa podľa zmlúv uplatňujú aj v oblasti poľnohospodárstva, ale závisí to od typu právnej úpravy. A spor by bol veľmi jednoduchý.
Buď by sme mali vládu ako dnes a tá „zhltne“ čokoľvek, čo príde z Bruselu ako nariadenie alebo odporúčanie, alebo budeme mať suverénnu vládu, ktorá sa bude rozhodovať podľa vôle občanov.
Pre objektivitu musím ešte dodať, že snahu Európskej komisie o rozširovanie používania GMO celkom prekvapivo a úspešne vetuje Európsky parlament, v ktorom je väčšina europoslancov vždy proti uvoľneniu pravidiel pre GMO. Rovnako aj ja hlasujem vždy proti návrhom komisie, pretože GMO považujem za neprirodzené a nedostatočne overené. Som proti tomu, aby sa v Európe GMO rozširovali.
■ Bruselské elity tvrdia, že počúvajú hlas a potreby ľudí. Táto politická téza však zjavne neplatí pri tvrdom presadzovaní Európskej zelenej dohody (Green Deal), keď dáta potvrdili, že ľudia si síce uvedomujú naliehavosť klimatickej krízy, ale konkrétne klimatické ciele Únie – dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 – vníma prevažná väčšina (58 %) negatívne.
Milan UHRÍK: Tí, ktorí poučujú občanov ako majú šetriť, uťahovať si opasok a byť ekologickí, sú ti istí, ktorí dnes ťahajú počty letov súkromnými lietadlami do rekordných výšok. „Zelené“ celebrity a lídri, ktorí predstierajú klimatické znepokojenie. Od hercov, cez politikov až po von der Leyenovú, ktorá potrebovala letieť z Bratislave do Viedne.
Vodu kážu, víno pijú a ľudia to vidia. Takto sa môže ľahko stať, že s nápadmi bláznov o zatváraní elektrární, neutralite a resete návykov tými, ktorí také niečo nemajú v pláne, sa mnohí sklamú a zanevrú potom aj na rozumnú ochranu prírody a v našom prípade cenných, vodných zdrojov. Krásnej prírody, ktorú musíme určite zachovať a rozumným spôsobom chrániť.
■ To, že ekonomika EÚ tento rok porastie menej, ako sa očakávalo, uviedla ešte 10. februára Európska komisia. Dôvody, ktoré uviedla – „ceny energií a problémy s dodávateľským reťazcom zvyšujúcimi infláciu, odďaľujúce trvalejšie zotavenie z pandémie“ – zjavne boli spustené už pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Ak Komisia vedela o problémoch európskej ekonomiky už na začiatku roka, prečo potom priliala americký olej do seba ničiaceho ohňa sankcií, ruinujúcich ľudí, aj európske ekonomiky?
Milan UHRÍK: Dôvod je jednoduchý.
Nadmerný americký vplyv na bruselské inštitúcie a mnohé vlády európskych štátov.
Nemôžu predsa povedať, že robia rozhodnutia pod americkým tlakom. Preto používajú rôzne falošné argumenty a zámienky.
Infláciu nafukovali nezodpovednou menovou politikou ECB-čkári dávno pred vojnou. COVID nebol dôvod prečo sa treba „zotavovať“. Zotavovať sa musíme po prehnaných rozhodnutiach politikov, ktorí zatvárali doma ľudí a zatvárali ekonomiku.
A takisto nemôžu priznať, že sankciami a dnešnými krokmi približujú krach Európy a stratu konkurencieschopnosti. No v koho je to záujme? V záujme Európy alebo občanov európskych štátov? Určite nie. Záujem na tom majú iní.
■ Podobná otázka na vysvetlenie pre našich čitateľov: Ak Ursula von der Leyenová ešte pred konfliktom na Ukrajine povedala „Je to naša závislosť od dovozu (plynu), čo nás robí tak zraniteľnými voči zvyšovaniu cien“, prečo ceny plynu a ropy rastú ešte rýchlejšie aj potom, čo Brusel prijal koncept odpojenia sa od ruských zdrojov a závislosť sa len presunula od Ruska k USA a Afrike?
Milan UHRÍK: V prvom rade netreba brať slová bruselských byrokratov príliš vážne. Sú odtrhnutí od reality, hovoria podľa závanu vetra a požiadavky „brata“ spoza mora.
Realitou dnes žijú najmä maďarskí ministri, ktorí neváhali v týchto mesiacoch dohodnúť s Rusmi dlhodobé kontrakty na plyn za dobré ceny a kúpiť ho ešte navyše.
Takže všetko sa dá, keď sa chce a závislosť v tom nehrá rolu. Hrajú v tom rolu historické a geografické parametre, ktoré robia partnerstvo s východom ohľadne energií takmer nevyhnutným.
A teda záver znie, že nie závislosť nás robí zraniteľnými (lebo od dovozu plynu/ropy budeme v našej lokalite závislí vždy), ale zraniteľnými nás robia neschopní byrokrati ako von der Leyenová alebo neschopní politici typu Heger, Sulík a Korčok.
■ V EÚ sa sledujú aj tzv. dúhové práva cez Index „Dúhová Európa“. Slovensko je na to z V4 údajne najlepšie (34%). Prečo práve LGBTI agenda má toľko publicity a pozornosti, keď sme v hlbokej recesii a čoraz viac domácnostiam hrozí sociálne vylúčenie? Zachytili ste pri svojej praxi snahu sledovať napr. takýto európsky index a riešiť ho podobne agilne ako gender agendu?
Milan UHRÍK: Dúhová agenda je v Bruseli všadeprítomná. Dokážu ju zahrnúť dokonca aj do legislatívy poľnohospodárstva alebo vodných zdrojov. Môžeme hovoriť o ďalšej módnej vlne, na ktorej si vedia aktivisti a slaboduché mimovládky zarobiť. Keď vyschne finančná studňa, presedlajú na inú tému.
Raz to sú vakcíny, inokedy Ukrajina, bieloruská opozícia alebo LGBT. Nech si hovoria čo chcú a robia čo chcú, ale pred týmto musíme naše deti a rodiny chrániť, pretože zdravá a klasická rodina je základom zdravej spoločnosti a úspešnej budúcnosti.
■ V tejto súvislosti bije do očí bičovanie Orbánovho Maďarska Európskou komisiou, hoci maďarský index (30 %) je lepší ako český (30 %) a prevyšuje aj taliansky (25 %). Čím si to máme vysvetliť? Ide naozaj len o zákon na ochranu pred pedofíliou alebo je za tým aj niečo viac, čo leží Bruselu v žalúdku a našiel si na maďarskú vyžlu svoju palicu?
Milan UHRÍK: Žiadny index tu nehrá rolu. Maďarsko z bruselského pohľadu „neposlúcha“, tak ho treba trestať. Nechcú, aby im po škôlkach a školách chodili chlapi prezlečení za ženy a motali deťom hlavy. Nechcú tolerovať pedofíliu. Nechcú mať jednoliaty mediálny priestor, ale taký, kde znejú rôzne názory. Nechcú si zničiť energetické vzťahy s Ruskom a páchať ekonomickú samovraždu.
Toto sú všetko dôvody, prečo je dnes Maďarsko vydierané a nenávidené. Jeho suverenita v rozhodovaní a schopnosť hájiť záujmy vlastných občanov.
My tento prístup Maďarska však plne podporujeme a v istom duchu je pre nás inšpiráciou a dôkazom, že obhajovať národné záujmy je naozaj možné.
■ Najčastejšie skloňovanou hodnotou v európskom slovníku je „sloboda“. K demokracii patrí aj sloboda médií. Ako môže reálne fungovať sloboda médií, ak na jednej strane počúvame kritiku Maďarska za regulačné nástroje mediálnej politiky a druhým dychom chce Brusel práve reguláciou ochraňovať slobodu médií. Európska komisia chce na jeseň predstaviť Európsky akt o slobode médií. Viete už, čo by mal obsahovať?
V januári bola otvorená verejná konzultácia k pripravovanému európskemu aktu, ktorý vraj predstavuje prelomovú iniciatívu. Ale to hovoria o každej. Cieľom je údajne chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ, ich transparentnosť (napr. kontrolou transakcií na mediálnych trhoch, vlastníctva médií a merania sledovanosti), podmienky fungovania a prideľovanie financií.
V preklade, médiá budú musieť „spievať“ ódy na Európsku úniu, na jej agendu, prispôsobiť sa bruselským podmienkam, a potom môžu očakávať aj pekné zaobchádzanie, bezstarostné fungovanie a peniaze zo štátnych alebo bruselských zdrojov.
Osobne som presvedčený, že problémom pre mediálny priestor v Európe nie sú tzv. alternatívne médiá, ale jednostranná zaujatosť mainstreamových masmédií. Problém s neobjektivitou mediálneho priestoru sa nevyrieši vypnutím alternatívy (tým sa to len zhorší), ale len zobjektívnením spravodajstva mainstreamu.
Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
-red3-
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
© Profilový PR rozhovor (inzercia)
Vizitka: Kto je Ing. Milan Uhrík, PhD.
Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo.
V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.
