Koalícia chce uzavrieť s USA dohodu o obrannej spolupráci, ktorá umožní Američanom využívať slovenskú infraštruktúru. Zaujímavé je, že túto zmluvu zase vytiahli práve teraz pri vyhrotení situácie na Ukrajine a sľuboch USA posilniť východné krídlo NATO. Je to v záujme Slovenska? Portál Sputnik news sa pýtal predsedu strany Republika, europoslanca Milana Uhríka.
Pán predseda, určite ste sa už dozvedeli o znova pripravovanej zmluve medzi Slovenskom a USA na užívanie letísk Sliač a Kuchyňa americkou armádou. Jej tajnú prípravu po prevalení sa do médií v predchádzajúcej vláde zastavila SNS, ako tvrdí jej predseda Danko. Mali ste možnosť si už návrh prečítať?
Uhrík: V podstate ide o podobnú dohodu o rozmiestnení americkej armády na území Slovenska, akú chcela presadiť ešte predchádzajúca vláda Roberta Fica. Vtedy sme tomu dokázali zabrániť najmä vďaka silnému opozičnému tlaku a aj vďaka spolupráci niektorých členov SNS. Veľmi intenzívne sa v tejto veci angažoval napríklad zosnulý pán poslanec Paška, s ktorým som bol kvôli tomu aj na spoločnom stretnutí na Ministerstve obrany SR. Návrh tejto dohody je pre Slovenskú republiku absolútne neakceptovateľný. Ak si túto dohodu prečítate, zistíte, že je úplne nevyvážená. Teda v súvislosti s Američanmi sa v nej hovorí najmä o ich právach a v súvislosti so Slovákmi takmer výlučne o ich povinnostiach. Ak slovenská vláda túto dohodu akceptuje, tak de facto odovzdá Slovensko americkej armáde svoje územie. Budeme ich vazalmi a staneme sa terčom pre množstvo ich neprajníkov vo svete. Staneme sa súčasťou ich konfliktnej zahraničnej politiky. Ak niekam americká armáda príde, tak odtiaľ už nikdy dobrovoľne a v mieri neodíde. To v žiadnom prípade nesmieme dopustiť.
Podľa návrhu zmluvy, ktorý majú dnes pod palcom dvaja proamericky naladení ministri Korčok s Naď, by sme prakticky odovzdali správu dvoch letísk Sliač a Kuchyňa vojskám USA. Je podľa Vás 110 miliónov dolárov na rekonštrukcie oboch letísk adekvátne zadosťučinenie pre Slovensko za 10 rokov prítomnosti cudzích vojsk aj s rodinnými príslušníkmi?
Veď to je smiešne! 110 miliónov dolárov za 10 a viac rokov americkej vojenskej prítomnosti? To je 11 miliónov ročne. Ak to porovnáme s rozpočtom Ministerstva obrany (cca 1,2 miliardy eur ročne), tak je to 0,8 % rozpočtu obrany SR. To je podobné, ako keby ste prenajali svoj rodinný dom nejakým ozbrojencom za 5 eur mesačne a ešte sa svojej rodine chválili, že ako výhodne ste to vymysleli. Nie, našu suverenitu a nezávislosť nemôžeme predať. Ani za 110 miliónov, ani za 110 miliárd. Lebo tí, čo nám tie peniaze ponúkajú veľmi dobre vedia, že je to pre nich výhodné a že na tom časom získajú oveľa viac. Staneme sa bojiskom pre US Army. Rozložia si tu sklady, zbrane, rakety. A keď bude konflikt, bude sa bojovať a zomierať u nás, nie u nich. Okrem toho, budú nás mať pod neustálym dohľadom a vojenskou kontrolou. Kedykoľvek bude treba, budú môcť nasadiť vojsko na „ochranu demokracie“ a výmenu vlády.
Myslíte si, že na základe predchádzajúcej otázky bude mať americká armáda možnosť umiestniť na slovenských letiskách aj atómové zbrane?
Podľa článku 4 návrhu Dohody máme byť len INFORMOVANÍ o dodávkach „obranných zariadení, zásob a materiálu“. Náš (ne)súhlas ich teda ani nezaujíma. Zmienka o strategických a jadrových zbraniach v dohode síce explicitne uvedená nie je, ale kto zistí, čo reálne obsahujú americké sklady zbraní. Ak budú mať plne k dispozícii dopravné body a kontrolu skladov, nebudeme môcť urobiť kontrolu bez ich súhlasu!?!? Môžu si teda priviezť čokoľvek. Ešte jedna zaujímavá informácia – okolie letísk Malacky-Kuchyňa a Sliač patrí medzi najhustejšie obývané oblasti. Určite sa im nebude pozdávať, ak by sa tieto zariadenia v ich blízkosti stali vďaka americkému tlaku a servilnosti slovenskej vlády terčom konkurentov NATO/USA.
Ako sa pozeráte na to, že by na Slovensku platili iné ako slovenské zákony? To znamená, že by sa obe letiská riadili americkou jurisdikciou.
Podľa článku 3 dohody má SR poskytnúť USA objekty a pozemky, ktoré síce majú byť s nami spoločne užívané, ale prístup k nim budeme mať len na základe amerického súhlasu. Čiže žiadne nájomné, ani náklady. A ak si Američania zaumienia, tak kedykoľvek môžu zatvoriť našim vojakom vstupnú rampu na letisko priamo pred nosom. Podľa odseku 3 môžu využívať verejné, dokonca aj súkromné pozemky (ako cesty, prístavy, letiská) mimo dohodnutého priestoru. A ak tu niečo americkí vojaci spáchajú (napríklad, ak niekoho znásilnia či ublížia na zdraví), tak na nich nebude môcť slovenská polícia ani siahnuť. Budú tu doslova ako páni nad otrokmi. To je absurdné! Ďalej dohoda uisťuje, že všetky budovy síce zostávajú vo vlastníctve SR, ale „budú používané ozbrojenými silami USA, pokým ich tie budú potrebovať“, teda aj keď dohoda prestane platiť. Čiže naozaj ide o ich bezprecedentné odovzdanie slovenského územia americkej armáde.
Zvýši sa prítomnosťou americkej armády bezpečnosť Slovenska?
Dohoda nedefinuje, aký personál a kedy z USA príde. Podľa článku 7 sa SR vzdáva možnosti spolupodpísania rozkazov prevelenia, teda americká strana má právo hocikoho na naše územie presunúť, hocikoho odveliť a my k tomu nebudeme mať čo povedať. SR sa tiež vzdáva „prednostného práva na výkon trestnej právomoci“. Okrem toho sa od Američanov nebudú žiadať pasy, víza, registrácia, ani kontrola. Ako zistíme, kto sa tu pohybuje a čo tu v skutočnosti robí?
Máte ten pocit, že nás Rusko či Bielorusko či nejaké iné krajiny ohrozujú?
Pokiaľ ide o otázku Ruska a Bieloruska, tak tieto štáty vôbec nevnímame ako hrozbu. Práve naopak, vytrvalo voláme po obnove dialógu a spolupráce. Pre Slovensko je predsa lepšie mať aj s východnými štátmi radšej dobré ako zlé vzťahy, však? Povedal som to viackrát nahlas aj v Európskom parlamente: „Už toho protiruského besnenia naozaj stačilo! Európa je náš kontinent. Žijeme tu my, nie Američania. Máme právo rozhodnúť sa pre dobré vzťahy s Ruskom. Nechceme a nesmieme byť len bojiskom pre presadzovanie záujmov Ameriky.“
21 rokov sme mali na Slovensku dočasne umiestnené Sovietske vojská, ktoré sme vizuálne a fyzicky registrovali iba v rokoch 1968,-69 . Potom ich, okrem nejakých dôstojníkov na uliciach, nebolo vidieť, ale boli prítomné v uzavretých objektoch ako strašiak a strážca socializmu. Máte ten pocit, že by sa Slováci radovali z toho, že by sme tu mali znova umiestnené cudzie vojsko?
Viem si predstaviť, že jediná skupina ľudí, ktorá by mala z niečoho podobného radosť, sú lobisti cudzích záujmov, ktorí sa „usalašili“ v dnešnej vláde, politických stranách, prezidentskom paláci, mainstreamových médiách a v mimovládnych organizáciách, ktoré sú podporované vplyvom a financiami zo zahraničia. Slovenský občan určite nebude nadšený z toho, že sa po slovenskej pôde premávajú americkí vojaci, o ktorých nič nevieme, nesmieme ich kontrolovať, obmedzovať a majú v porovnaní s nami absolútne výsadné postavenie, či už vo vzťahu k Slovenskej republike, jej orgánom alebo jurisdikcii, ak by sa niečo udialo. Táto zmluva s USA jednoducho nemá Slovensku čo ponúknuť, okrem veľkých problémov v budúcnosti.“
Docent Chmelár označil v Hlavných správach návrh zmluvy za paškvil a napísal – citujem: „Dovolím si tvrdiť, že obaja aktéri (myslel Korčoka s Naďom pozn. autora) slovenskú verejnosť oklamali a ak tento paškvil prejde vo vláde, v parlamente a u prezidentky, nebudem môcť nazvať strojcov tohto zákerného činu inak ako vlastizradnou partičkou gaunerov.” Súhlasíte s takýmto tvrdením?
Dá sa k tomu len doplniť, že dnešní aktéri, ktorí sa snažia všemožne zahmlievať obsah a potenciálne následky dohody, kariérne rástli už počas predošlých vlád (na to nezabúdajme) a nie sú prví, ani poslední, ktorí s niečím takým prídu. Nedotknuteľnosť štátnej suverenity nedokáže vyvážiť smiešna investícia a žiadny hrdý štát takýto dar neprijme. Ani samotné USA by s takouto dohodou o cudzej armáde na vlastnom území nikdy nesúhlasilo, a vedia prečo! Ak nejako vyzerá zapredanie štátu zahraničnej mocnosti, tak je to presne tak, ako to teraz pripravuje súčasná Hegerova vláda. Verím, že sa nám prijatiu tejto dohody podarí zabrániť, a že raz budú ľudia zodpovední za takéto vlastizradné nápady stáť pred spravodlivosťou.
Pôsobíte v Európskom parlamente. Aká je nálada medzi europoslancami v súčasnosti, keď sa vyostruje situácia na Ukrajine?
Vlna protiruskej rétoriky a mediálne vyvolávanie strachu z prítomnosti ruských vojakov na vlastnom území zanecháva významné psychické stopy na politikoch, ktorých kariéra nevyhnutne závisí od presadzovania transatlantických záujmov, nie záujmov občanov. Mnohí politici si z protiruského štvania urobili doslova politické živobytie. Nevyhnutne potrebujú hľadať nepriateľa na obhájenie svojej politickej existencie a na obhájenie permanentnej prítomnosti americkej armády v Európe, ktorá tu v 21. storočí naozaj nemá čo hľadať. Ak nepriateľ neexistuje, tak si ho vymyslia. V prípade Ukrajiny vidíme, ako je jej pôvodný neutrálny štatút systematicky spochybňovaný snahou o rozširovanie NATO pod maskou poskytovania podpory Kyjevu proti údajnej ruskej invázii. Z pohľadu Moskvy je to prirodzene červená čiara. Európania aj Slováci musia pochopiť, že bez dobrých vzťahov s Ruskom pokoj v Európe nikdy nebude a že tu nie sme na to, aby sme robili baranidlo USA proti Rusom.
Ing. Milan Uhrík, PhD, vstúpil do vysokej politiky v roku 2016 po predchádzajúcom pôsobení poslanca v Banskobystrickom samosprávnom kraji za stranu ĽSNS. Za túto stranu kandidoval v roku 2019 do Európskeho parlamentu. Voliči ho posunuli 42 779-timi hlasmi zo štrnásteho na prvé miesto. Po rozkole Kotlebovcov založil novú stranu Republika spolu s Milanom Mazurekom. Pod jeho vedením sa strana pravidelne v prieskumoch stále častejšie objavuje nad 5 percentnou hranicou, čo by ju posunulo do Slovenského parlamentu, Dnes háji naše záujmy ako poslanec Európskeho parlamentu so ziskom 42 779 preferenčných hlasov.
Článok-rozhovor vyšiel pôvodne na cz.sputniknews.com
