Ilustračné foto: Pixabay
O pár dní si pripomenieme 30. výročie od prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Táto udalosť patrí ku kľúčovým míľnikom našich najnovších dejín, ktorej priamym dôsledkom bolo pokojné rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné a spriatelené štáty, konštatuje na sociálnje sieti historik, poslanec a politik Anton Hrnko, priamy účastník zápasu o slovenskú suverenitu, zvrchovanosť a štátnosť samosttanej Slovenskej republiky.
Jeho status prinášame v plnom znení:
Áno, pri tejto príležitosti treba opäť a opäť pripomenúť politicky nevzdelaným novinárom a čechoslovakisticky zaujatým tiež historikom, že na prelome rokov 1992 a 1993 nedošlo k žiadnemu rozpadu “Československa” (taký štát koniec koncov vtedy už neexistoval; ČSFR bola v skratke Česko-Slovensko), ale štát Slovákov a Čechov sa pokojne a po dohode rozdelil.
Rozdiel medzi slovami rozpad a rozdelenie sa dá pochopiť, keď si pripomenieme, že na začiatku 90. rokov minulého storočia zanikli všetky socialistické federácie (Sovietsky zväz, Juhoslávia i ČSFR).
Kým Sovietsky zväz a Juhoslávia sa rozpadli, ČSFR sa rozdelili. Myslím, že nikoho netreba presviedčať, že rozpad tých prvých dvoch vyvolal vojny, vraždenie, nepriateľstvo nielen na čas rozdelenia, ale na celé generácie.
Tí, čo hovoria o rozpade “Československa”, negujú obrovský prínos našich národov do medzinárodného práva. Náš príklad ukazuje, že problémy sa dajú riešiť aj mierovou cestou a že to je jediná cesta, ako nezaťažiť vzťahy do budúcnosti!
Deklarácia o zvrchovanosti však nebola len otvorením cesty k pokojnému rozdeleniu ČSFR. Riešila aj otázku zvrchovanosti (suverenity) v spleti medzinárodných vzťahov.
Dnes už aj tie najväčšie štáty nie sú plne zvrchované. Vo vzťahu k iným štátom musia svoju suverenitu obmedzovať.
Práve z tohto dôvodu by malo byť tohoročné tridsiate výročie od vyhlásenie Deklarácie… dôvodom na zamyslenie sa nad tým, čo s našou zvrchovanosťou? Pozerajúc sa po dnešných vládcoch nad Slovenskom musí mať nezávislý pozorovateľ dojem, že suverenita vlastného štátu im nič nehovorí!
Nikto od nich síce nemôže chcieť, aby sa správali ako superveľmoc, ale to neznamená, že niektoré prvky suverenity by im mali byť posvätné a brániť ich pred molochom globalizácie!
Anton Hrnko
