Ilustračné foto: SKsprávy
Nepočul som, žeby sa niekto ohradil proti vyjadreniu Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, podľa ktorého sa má rozšíriť zoznam obcí, kde sa budú uplatňovať práva príslušníkov národnostných menšín vrátane inštalovania informačných tabúľ pri vstupe a výstupe z obcí, o 160 jednotiek, upozorňuje Anton Hrnko na sociálnej sieti. Pokračuje:
Podľa môjho názoru, teda presnejšie podľa právneho poriadku SR Úrad splnomocnenca nie je oprávnený interpretovať výsledky sčítania a ako taký nemá zákonodarnú iniciatívu a nemôže predkladať vláde návrhy na nariadenia, len odporúčať vláde opatrenia.
Menšinové práva podľa rodu, nie názoru
Podľa Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodných dohôd o právach príslušníkov národnostných menšín a zákonov Slovenskej republiky si menšinové práva môžu uplatňovať príslušníci konkrétnych národnostných menšín, nie ľudia, ktorí popri svojom deklarovaní sa za príslušníka určitej národnosti vyjadria aj svoj osobitý vzťah k niektorej menšine (napr. rodinný).
Ak si niekto deklaroval svoju národnosť a okrem toho aj svoju súvzťažnosť s inou národnosťou, nemôže ako občan vyžadovať od štátu žiadne plnenia mimo svojho individuálneho občianskeho postavenia.
Ak sa niekto deklaruje za Slováka /Maďara, tak môže vyžadovať si len práva, ktoré mu prináležia ako Slovákovi /Maďarovi bez ohľadu na to, či má alebo nemá afinity k inej národnosti! Občan nemôže od štátu dostať viac práv, ako mu ako jedincovi patrí.
Porušenie rovnosti
Vyjadrujem preto rozhodný protest, aby vláda SR vydala akékoľvek nariadenie, ak nebude v súlade s Ústavou, medzinárodnými dokumentami a zákonmi SR a rovnosťou a rovnoprávnosťou občanov v štáte.
To znamená, že práva príslušníkov národnostných menšín sa budú poskytovať tým, ktorí sú reálni príslušníci menšiny, nie aj tým, ktorí majú k menšine nejaký iný vzťah. Bola by tým principiálne porušená rovnosť medzi občanmi.
Príslušnosť k národnostnej menšine vytvára nárok nielen na označenie obcí a miest dopravnými tabuľami, ale aj na úradovanie v jazyku národnostnej menšiny, príspevky na kultúru atď. Teda ide o zdroje zo štátneho rozpočtu.
Ak by sme prijali, že za príslušníkov menšiny treba považovať nielen tých, ktorí sa k menšine hlásia, ale aj tých, ktorí popri svojej deklarovanej národnosti hlásia aj určitý vzťah ku konkrétnej inej menšine, dospeli by sme k inštitucionálnej nerovnosti medzi občanmi, keďže niektorí občania by využívali viac práv a dostávali viac financií, než im na základe rovnosti a rovnoprávnosti všetkých občanov prináleží!
V konečnom dôsledku by to bolo na úkor väčšinového národa, ktorý by viacnásobné dotácie musel zaplatiť na vlastný úkor.
Predmetný návrh Úradu splnomocnenca má za cieľ neúmerne rozširovať segmentáciu Slovenska, čo nie je v záujme Republiky.
Nie je v súlade s Ústavou, medzinárodnými dokumentami a zákonmi SR. Je založený na svojvoľnom, nekompetentnom výklade sčítania ľudu a je výrazne v prospech jednej menšiny, kde sa pokrytecky tvrdí, že obcí s tabuľami v jazyku tejto menšiny bude len o tri viac.
Zvýhodňovaní
Zamlčiava sa skutočnosť, že podľa reálneho stavu už po sčítaní roku 2011 nemali desiatky obcí s touto menšinou nárok na dvojjazyčné tabule a ďalšie s tým spojené práva. Napriek tomu im ich Radičovej vláda poskytla.
Pri stanovovaní kritérií na poskytovanie práv príslušníkom národnostných menšín sa vychádzalo zo starých tradícií uplatňovaných v našom priestore dlhú dobu. V Rakúsko-Uhorsku sa stanovilo, že primeraný počet príslušníkov národnostnej menšiny v obci – aby bolo možné účinne, zmysluplne a ekonomicky využívať menšinové práva – je 20 %.
Tento princíp bol inkorporovaný i do práva ČSR. Po roku 1993 sa uplatnil i pri formovaní menšinových zákonov v SR. Počas Dzurindových vlád sa znížil počet príslušníkov národnostných menšín v obci na 15%, čo bolo síce nesystémové, ale uplatniteľné.
Už roku 2011 sčítanie ukázalo, že v mnohých obciach, kde sa uplatňovali menšinové práva príslušníkov maďarskej menšiny, výrazne klesol ich počet pod 15%. Bolo to zapríčinené viacerými faktormi: nízka reprodukčná sila maďarskej populácie, migrácia do zahraničia, hlásenie sa mnohých občanov, ktorí predtým deklarovali maďarskú národnosť, za Rómov atď.
Čachre machre so štatistikou
Vtedy Radičovej vláda prišla s nápadom, že uplatňovanie práv príslušníkov menšín v obci prestane, až keď v dvoch sčítaniach po sebe klesne počet príslušníkov národnostnej menšiny pod 15%. Sčítanie v roku 2021 malo byť v tomto kľúčové.
Počet príslušníkov maďarskej menšiny opäť značne klesol, takže svojvoľní vykladači sčítania manipulujú so sčítaním tak, že medzi príslušníkov menšín zaraďujú aj tých, ktorí z nejakých dôvodov hlásia svoj osobitý vzťah k menšine.
Takto sa jednoducho k menšinovej problematike nemôže pristupovať. Treba sa nám držať Ústavy, medzinárodných dokumentov a zákonov SR. Takže v nariadení o umiestnení informačných tabúľ v jazyku národnostných menšín by mali byť len tie obce, kde reálne žije viac ako 15% príslušníkov národnostnej menšiny, teda tých, čo sa k menšine hlásia, nie tí, ktorí majú k nej nejakú afinitu, ale v princípe majú inú národnosť.
Na Slovensku platia slovenské zákony
Vyzývam vládu Slovenskej republiky, aby pri vydávaní akýchkoľvek nariadení dotýkajúcich sa práv príslušníkov národnostných menšín striktne dodržiavala Ústavu, medzinárodné dokumenty i zákony Slovenskej republiky.
Len tak sa môže zabezpečiť pokojné spolunažívanie občanov SR v oblastiach, kde žijú príslušníci národnostných menšín. Zároveň treba vyžadovať od každého orgánu štátnej správy, aby vykonával len tú agendu, ktorá mu v zmysle zákonov patrí.
Úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny určite v náplni práce nemá výklad výsledkov sčítania obyvateľov! Resp., ak pánovi Bukovszkému takúto právomoc dali niekde v cudzine, treba mu povedať, že na Slovensku platia slovenské zákony.
Anton Hrnko
O autorovi: Anton Hrnko je historik. Aktuálne pôsobí ako poradca predsedu NR SR pre národné otázky. V minulosti pôsobil v SAV, na Ministerstve obrany SR a ako poslanec NR SR. Naposledy (2016-20) zastával funkciu predsedu branno-bezpečnostného výboru NR SR. Je prezidentom nadácie Pro Patria.
Medzititulky a zvýraznenie v texte: redakcia SKsprávy
