Ilustračné foto: V. Mečiar. zdroj: TAS3/sceenshot
Áno, plná rehabilitácia Vladimíra Mečiara. Ináč sa nedá nazvať rozhodnutie vládnej koalície zabetónovať súčasný volebný systém v podobe ústavnej zmeny, reaguje na aktivitu vládneho hnutia OĽANO exposlanec Anton Hrnko.
Na Vladimíra Mečiara celý čas od nástupu k moci roku 1992 pravicová mediokracia vrhala blesky i hromy, len aby ho čo najviac zdiskreditovala v očiach domácej i medzinárodnej verejnosti. To, čo sa mu však najviac vyčíta – údajná divoká privatizácia sa však len veľmi málo líšila od toho, ako prebiehala privatizácia v okolitých krajinách.
No a to, čo sa dialo na východ od našich hraníc, ani nekomentujem. Veď aj v takom “transparentnom” Nemecku tamojší privatizačný úrad (Treuhand) zamkli pod sedem zámkov a zneprístupnili ho na celých 70 rokov. Prečo asi? Určite nie kvôli transparentnosti tamojšej privatizácie.
Ak však V. Mečiar (a povedal som mu to aj osobne) niečím ublížil Slovensku, tak to bolo vytvorenie jednomandátového volebného obvodu, ktorý je zodpovedný za celý politický marazmus, v ktorom sa teraz kúpeme.
Tento systém totiž presne zapadá do sociálneho stereotypu bežného Slováka, ktorý tak pregnantne vystihuje pointa mnohých slovenských rozprávok, zaznamenaných Pavlom Dobšinským: Do krajiny s problémami prišiel hlúpy Jano a ten vyriešil všetky problémy!
A tak sa nám tu v pravidelných štvorročných cykloch striedajú noví a noví hlúpi Janovia, ktorí pred voľbami nasľubujú hory a doly, ale po voľbách väčšina Slovákov zistí, že tento Jano nebol ten správny.
Namiesto toho, aby si Slováci začali riešiť svoje problémy sami, hľadajú ďalšieho hlúpeho Jana (jeden, ktorý rozpredal slovenské striebro do zahraničia sa im už ponúka na recykláciu), ktorý to už určite vyrieši.
Samozrejme, že nič nevyrieši. Bez toho, aby sa zmenil aktuálny volebný systém, ktorý znemožní existenciu strán jedného muža (sľubotechny hlúpy Jano), Slovensko nepokročí ani o krok, len sa bude zvíjať v kŕči sľubov a ich nesplnenia. Už by tomu mal byť koniec, ale zdá sa, že sa toho tak rýchlo nedočkáme.
Nikto nevidí do duše veľkého mága z Trnavy, a tak sa ani nedá povedať, či ústavné zabetónovanie existujúceho volebného systému je pomsta Igiho slovenskému národu za vlastný neúspech alebo len rozmar horúceho leta.
V každom prípade je však plnou rehabilitáciou politického odkazu Vladimíra Mečiara zo strany, z ktorej by to nikto nečakal. Nám ostatným hádam už iba vyjadrenie zo slovenskej klasiky: Dovidenia v pekle, priatelia.
Anton Hrnko
Redakčný názor na tému
Slovensko je jeden z najmenších štátov v Európe. Mnohé veľkomestá vo svete majú viac obyvateľov a riadi ich jeden starosta. Ak by k názorovému deleniu Slovákov a vydeľovaniu sa rôznych skupín obyvateľstva pribudlo ešte aj regionálne drobenie na viacero volebných obvodov, prehĺbila sa nielen nezdravo zakorenená atomizácia ľudí, ale oslabil by sa aj celonárodný tmel a národná súdržnosť, vnímanie Slovenska v jednom celku ako najlepší priestor pre realizáciu národa a každého jeho člena. Práve národne orientovaným politikom by malo najviac strategicky záležať na udržaní jedného volebného obvodu – nielen kvôli Maďarom – ale aj preto, že relatívne mladý štát a demokracia potrebujú posilňovať práve spoločnú, národnú identitu cez vedomie spoločného celku a spoločného osudu. Či nástroj na túto súdržnosť – jeden volebný obvod – presadzuje Mečiar alebo Matovič je z toho základného uhla pohľadu na štát a národ úplne jedno. To dôležité pre každého, komu záleží na Slovensku, by mal byť obsah a nie forma. Sná´d dospejeme do štádia, keď povýšime celonárodný zmysel nad partikulárne či stranícke záujmy a nebudeme kvôli straníckej politike meniť zákony, ktoré môžu uškodiť celku.
-red2-
