Podľa prieskumu Focus by sa v decembri do parlamentu dostalo deväť subjektov

Ilustračné foto: Pixabay/SKsprávy

Voľby do Národnej rady (NR) SR by v decembri vyhral Hlas-SD so ziskom 19,9 percenta hlasov. Nasledovali by Smer-SD (15,8 percenta) a Progresívne Slovensko (10,3 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu Na telo televízie Markíza.

Štvrtá v poradí by skončila Republika so ziskom 7,9 percenta, za ňou by nasledovala SaS (7,7 percenta). Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Sme rodina so 7,3 percenta a OĽANO so ziskom 7 percent. KDH by získalo 6 percent a Aliancia 5,1 percenta.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS (3,7 percenta), ĽSNS (3 percentá) a strana Za ľudí (2,7 percenta). Potrebných päť percent by nezískalo ani Maďarské fórum (1,6 percenta), Dobrá voľba a Umiernení (1,1 percenta) a Spolu (0,7 percenta).

Naša analýza politických kalkulov

Pomer opozície (Hlas, Smer, Republika) a torza koalície (OĽANO, Sme rodina) je zdrvujúcich 43,7% : 17%, čo odzrkadľuje výsledok vládnutia súčasnej zostavy. Keby sme ku koalícii prirátali výsledky, ktoré dosiahlo Progresívne Slovensko, KDH a aj maďarská Aliancia a dokonca aj vajatajúcu SaS (celkom až 6 subjektov) výsledok k opozícii by bol tesnejší, ale stále by mala na vrch opozícia troch subjektov 43,7 : 43,4 percenta.

Na zostavenie vlády by to zrejme tesne nestačilo, ale ide skôr o výpovednú hodnotu, koho si ľudia želajú, aby po predčasných alebo riadnych voľbách riadil Slovensko a naopak, koho posielajú minimálne na politickú dôchodok, prípadne politický cintorín.

Dzurinda sa vracia…?

Zmenu v pomere sily by mohol teoreticky zvrátiť iba vznik projektu podľa modelu „SDK 98“, čiže integrácia prepadávajúcich sa strán Za ľudí, Maďarské fórum, Spolu, kde sa kalkuluje práve s účasťou Mikuláša Dzurindu, ktorý takýto subjekt v roku 1998 vytvoril.

Rozdiel dvadsaťpäť rokov je pomerne dosť, aj keď vonkajšie podmienky a najmä zahraničná objedávka, aby proatlantické subjekty opäť plnili americká zahraničné záujmy je rovnako silná. Tieto pravicové prepadávajúce subjekty disponujú mierou rovných päť percent, s Dobrou vobou 6,1 percent. Tu sa však stretávame s klasickou prekážkou politiky na Slovensku – maxiegom straníckych lídrov, ktorí radšej ostanú šéfovia neúspešných strán, akony mali byť dvojkou v úspešnom subjekte.

A čo prepad hlasu národného voliča?

Na druhe strane prepadáva podľa aktuálneho prieskumu aj hlas národného voliča – SNS (3,7%) a ĽSNS (3,0%), čo by dokázalo zmazať túto kalkuláciu s tým rozdielom, že spojenie Danka a Kotlebu je nepredstaviteľné.

Ak nebudú voliči pri odovzdávaní hlasov nielen rozmýšľať, ale ani počítať, hrozí, že nijaká kvalitatívna, programová a hodnotová zmena by po voľbách nenastala a opäť by slovenský občan, slovenský volič ostal bokom a preferované by boli cudzie geopolitické, aj ekonomické záujmy ako to bolo pri oboch vládach M. Dzurindu (1998-2006) s neslávne známou kauzou Gorila a výpredajom slovenského rodinného striebra do zahraničia.

Prieskum sa konal od 30. novembra do 7. decembra na vzorke 1007 respondentov.

-red2-