Na brífing ministra obrany Robeta Kaliňáka reagoval na sociálnej sieti bezpečnostný expert hnutia Republika generál v.v. Jozef Viktorín. Jeho príspevok preberáme v plnom znení nižie.
Dovoľte mi ešte niekoľko poznámok k vystúpeniu ministra Roberta Kaliňáka na jeho tlačovej konferencii. Chcem poznamenať, že agónia slovenského obranného priemyslu pokračuje a čo je horšie – prehlbuje sa.
Pán minister musíte vidieť, že tento segment už mimochodom nie je slovenský . A viete kto má tom najväčšiu zásluhu? Odpoveď je veľmi jednoduchá- nie je to nik iný ako náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Pre neho je slovenský obranný priemysel brzdou a radšej uprednostní servisovanie u Sikorskeho miesto toho, aby využili napr. Letecké opravovne v Trenčíne. Toto uvádzam ako drobný príklad.
Ale toto sa týka aj všetkých rokovaní o modernizácii Ozbrojených síl, kam slovenskí zástupcovia už akoby systémovo nie sú vôbec pozývaní. Je síce faktom, že NGS OS SR nedisponuje rozpočtom, ale stanovuje priority modernizácie a výstavby OS SR. A tu je pán minister pes zakopaný.
Staré pravidlo hovorí, že každá techniku, ktorá je v OS by mala byť servisovaná na území, kde je používaná a nie v USA, Nemecku a neviem kde všade možne.
Má to silný aj ekonomický rozmer – zamestnanosť a efektívne hospodárenie so štátnymi financiami – peniazmi občanov Slovenska.
Toto na smolu nás všetkých pán náčelník GŠ nepochopil resp. nechce pochopiť. Čiže máme tu slovenský obranný priemysel, ale modernizácia OS a servisovanie “funguje” bez jeho účasti. Aké prozaické však?
Ak príde krízová situácia, na koho sa budeme spoliehať? Na seba a vlastná servisné kapacity, alebo na zahraničie? Odpoveď snáď samo o sebe dáva logiku.
Takýmto macošským postojom k nášmu obrannému priemyslu však škodíme hlavne my sami sebe. Všetko ohľadom vrtuľníkov, vrátane výcviku dodáva a organizuje česká súkromná firma.
Čím sa naša obranyschopnost stáva závislá na rozhodovaní nemenovaného bohatého českého občana – majiteľa nemenovanej firmy.
V tomto čase je to pre viacerých možno smiešny výrok, ale ak by k „niečomu“ došlo, bude to veľmi krutá realita.
Bez fungujúceho zbrojného priemyslu na vlastnom zvrchovanom území, ktorý má slúžiť na podporu OS SR, je však pre mňa pozícia NGŠ skôr len ako prevtelenie známej frázy o kráľovi, ktorý je nahý. …alebo žeby sa chcel súčasný NGŠ zapísať do dejín ako hrobár slovenského zbrojárskeho priemyslu? Ale to mu hádam nedovolíme!?
Preto odporúčam a dôrazne hovorím, vážme si, čo máme vlastné, je to naozaj dobré a použiteľné. Starajme sa o to a buďme konečne hospodári, ktorí myslia na Slovensko a na záujmy Slovákov. Nie na záujmy cudzích štátov.
Jozef Viktorín
Ilustračné foto: J. Viktorín. Zdroj: archív autora/Facebook
19. december 2024 05:44
