Na konci januára tohto roku rozbúrilo hladinu slovenskej verejnej mienky ničím nepodložené, ničím nezdôvodnené a úplne nezmyselné vyhlásenie časti slovenského národa za národnostnú menšinu Goralov. Vláda rozhodla na základe požiadavky zopár jednotlivcov, ktorí si vo svojich dokumentoch vždy deklarovali slovenskú národnosť, ktorých vidinou získania financií z fondu na podporu kultúry národnostných menšín získal k tomuto kroku „národný buditeľ“, podľa môjho názoru agent maďarskej iredenty Abel Ravasz.
Treba v tejto súvislosti povedať, že tí, ktorí požiadali o vytvorenie novej „národnostnej menšiny“ zo Slovákov žijúcich na hornej Orave a hornom Spiši, nemali žiaden mandát od cca 60 000 Slovákov hovoriacich osobitým slovenským dialektom zo slovensko-poľského pomedzia. Som presvedčený, že aktéri tohto uznesenia vlády i vláda SR samotná porušili čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky odsek 3, v ktorom sa hovorí: „Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.“
Ale poďme sa pozrieť na to, čo vlastne národnostná menšina je a či rozhodnutie vlády o vyhlásení goralov – horalov (prečo nie lazníkov alebo dolniakov) za národnostnú menšinu malo nejaké racionálne, resp. právne zdôvodnený podklad. Podľa slovenskej wikipédie „národnostná menšina je spoločenstvo ľudí rovnakého národa obývajúce určitú časť územia štátu bez toho, aby boli štátotvorným subjektom.“ S touto definíciou sa nemožno plne stotožniť, keďže podľa Preambuly slovenskej Ústavy národnosti spolu so slovenským národom spoluvytvárajú Slovenskú republiku, teda sú štátotvorným prvkom.
Chápanie menšín v iných štátoch
Pozrime sa však, ako chápu národnostné menšiny v iných európskych štátoch. Je tu treba hneď na začiatok povedať, že neexistuje exaktná definícia národnosti, avšak keď si porovnáme uvedené definície, môžeme urobiť záver, z ktorého vyplynie aspoň všeobecná podstata národnosti.
Tak v nemeckom prostredí sa zhodli, že „eine nationale Minderheit in einem Land unterscheidet sich von der Mehrheitsbevölkerung dadurch, dass sie eine eigene Sprache, Kultur und Geschichte hat,“ teda, že národnostná menšina v krajine sa odlišuje od väčšinového obyvateľstva tým, že má vlastnú reč, kultúru a dejiny.
Podľa anglickej definície „a national minority is a social group within a state that differs from the majority and/or dominant population in terms of ethnicity, language, culture, or religion, but also it also tends to have a close link with a specific territory from which the minority social group originates.“
Teda povedané po lopate, národnostná menšina je sociálna skupina v štáte, ktorá sa odlišuje od väčšiny a/alebo od dominantnej populácie v zmysle etnicity, jazyka, kultúry alebo náboženstva, ale tiež má tendenciou vytvárať úzke väzby v rámci špecifického teritória, na ktorom sa minoritná sociálna skupiny vytvára.
Podobne Francúzi tvrdia, že národnostná menšina je „groupe se distinguant de la majorité de la population par ses particularités ethniques, sa religion, sa langue ou ses traditions.“ Teda skupina, ktorá sa odlišuje od väčšiny populácie osobitnou etnicitou, svojím náboženstvom, svojou rečou a svojimi tradíciami“.
Akokoľvek sa pozeráme na slovenských goralov, ani jedna tu spomínaná odlišnosť medzi nimi a ostatnými Slovákmi neexistuje.
Podľa nemeckej definície treba na národnostnú odlišnosť aj osobité dejiny. Na tomto mieste treba povedať, že celé dejiny tohto ľudu sú spojené so slovenským národom, ich dialekt nie je osobitý jazyk a je od obce k obci iný. Nadväzuje na oravské a spišské dialekty slovenčiny a vykazuje vplyv poľštiny. Žiaden slovenský jazykovedec nikdy nespochybnil slovenský charakter týchto nárečí.
Na Slovensku má každá dolina odlišnosti
Etnicita Slovákov na hornej Orave a hornom Spiši je súčasťou rozmanitosti slovenských regiónov, kde každá dolina má svoje nárečové odlišnosti, rôzne kultúrne prejavy, čím sa slovenský folklór prezentuje ako najrozmanitejší prejav ľudovej kultúry na svete. Oravci a Spišiaci sú jeho súčasťou. No a čo sa dotýka náboženstva, tu niet žiadnych pochýb. Ľud severnej Oravy a Spiša celé stáročia používal slovenské náboženské obrady, slovenské piesne v kostole a slovenský jazyk v modlitbách.
Aj kardinál Wojtyla, keď riešil náboženské spory v Kacvine (severný Spiš zabratý Poliakmi), sa chcel presvedčiť, aký je materinský jazyk Kacvinčanov, tak dal malému Kacvinčanovi pokyn, aby sa pomodlil otčenáš. Keď chlapča začalo „Otec náš…“ a nie po poľsky „Ojcze nasz…“ zalomil rukami a povedal: „Slovák“.
Ale poďme sa pozrieť, ako by to vyzeralo, keby sme teoreticky pripustili existenciu goralskej menšiny. Aký charakter by mala mať, aby sme ju mohli chápať ako osobitý prvok v menšinovej rozmanitosti Slovenska. Na Slovensku máme doteraz uznané za národnostné menšiny len skupiny obyvateľov, ktoré majú svoje materské národy.
V rôznych historických obdobiach sa na slovenskom teritóriu usadili ľudia, ktorí majú za hranicami svoje materské národy. Ide o Maďarov, Nemcov, Ukrajincov, Čechov, Bulharov, Chorvátov, Srbov, Rusov, Vietnamcov, Rómov. Máme tu však aj dve menšiny, ktoré zdanlivo svoje materské národy nemajú. Ide o Rusínov a Moravanov. Tu sa však vychádza z fikcie, že ich materské národy žijú na Podkarpatskej Rusi a Morave, akurát sú tam nie oficiálne uznané.
Kam by sme z tohto pohľadu mohli zaradiť menšinu Goralov? Logicky by sa natískalo uznať ich ako menšinu Slovákov. To sa aj deje na severnej Orave a Spiši, ktoré sú súčasťou Poľska, kde sa považujú a hlásia za Slovákov. Naši krajania v Poľsku zostali poriadne zaskočení, keď sa dozvedeli, že ich príbuzných na druhej strane hranice vyhlásili za samostatnú národnosť. Ale aký zmysel má vytvárať slovenskú menšinu na slovenskom území nezistí ani divá sviňa, hoc by mala aj právne vzdelanie.
Núka sa však aj možnosť, ktorá rozžiarila očká všetkých poľských expanzionistov, ktorí stále pokukujú po slovenských územiach a slovenských horalov pokladajú za neuvedomelých Poliakov. Ale odporúčal by som to niektorým členom vlády ísť oznámiť napr. do Erdutky (Oravskej Lesnej) alebo Lendaku. Určite by odtiaľ odišli spievajúc „Icici, Icici, nemal som tam íci…“
Takže akou menšinou by teda mali byť Gorali. Tu dáva návod nemecké chápanie národnostnej menšiny. Na nemeckom území sú štyri historické menšiny. Za národnostnú menšinu však označujú (ako my doteraz) len Dánov, keďže ide o príslušníkov dánskeho materského národa, žijúcich v Šlezvicku – Holštajnsku, ktoré sa do Nemeckej ríše dostalo odčlenením od Dánska. Frízov, pokladajú za národnostnú skupinu (Volksgruppe) a lužických Srbov za národ (Volk). Obe tieto skupiny nemajú v zahraničí nejaký materský národ, komplexne žijú na území Nemecka (hoci Frízi čiastočne aj v Holandsku a Dánsku).
Takže, čo sa rozhodne naša vláda urobiť so svojím nezmyselným a ničím nepodloženým uznesením? Vyhlási Goralov za Poliakov alebo z nich urobí samostatný „Volk“? Podotýkam, že tá druhá cesta má jeden háčik. Slovenská vláda by v tom nebola prvá.
Po vytvorení Generálneho gouvernamentu na území Poľska sa nacistická okupačná správa snažila rozbiť národnú jednotu Poliakov vytvorením samostatného goralského národa (Goralenvolk). Aj tam na získavanie do nového národa bola hlavným nástrojom korupcia. Takže až tam sme dospeli, keď robíme insitnú politiku bez ohľadu na objektívnu realitu.
Musíme si vybrať. po ktorej ceste sa pri napĺňaní uznesenia o vytvorení novej národnostnej menšiny vydáme. Či po ceste K. Tiszu a A. Apponyiho (kam to chcel asi posunúť A. Ravasz), alebo po ceste poľských expanzionistov, ktorí vidia v goraloch neuvedomelých Poliakov, alebo po ceste, ktorú začali šliapať Hitlerovi správcovia okupovaného Poľska. Ani jedna nie je pre akéhokoľvek slovenského politika ružami obsypaná!
Keď politici trpia pocitom neomylnosti
Keďže slovenskí politici trpia pocitom neomylnosti, nie som optimista a neverím, žeby vláda uznala svoj omyl a predmetné uznesenie zrušila. Rovnako neverím, žeby si A. Danko spomenul, akej strane to vlastne predsedá a začal v tejto otázke konať ako obranca slovenského národného záujmu. To je jednoduchšie písať otvorené listy, ktorým ani on nerozumie. Neviem pochopiť, pod ktorú chrastu sa skryli gorali Bernaťák, otec a syn Kuffovci i ich brat farár. No veď hej, voziť sa na zadnom sedadle vládnej limuzíny je pohodlnejšie ako zápasiť za pravdu!
Je tu však cesta, ako skončiť s týmto pokračovaním rozbíjania národnej jednoty slovenského národa. Mal by zasiahnuť generálny prokurátor a napadnúť ono vládne uznesenie na Ústavnom súde v zmysle 12. článku Ústavy. Národ slovenský je len jeden. Nemali by sme si ho nechať deštruovať, aj keď to robí vraj národne orientovaná vláda!
Anton Hrnko
Ilustračné foto: SKsprávy
26. február 2025 05:50
