Človek sa nestačí čudovať, ako si vieme sami prikladať viac viny za všetky boľačky sveta, ako sme skutočne urobili.
Každý národ sa v očiach ostatných chce prezentovať lepším, ako v skutočnosti je. Len Slováci sa stále posúvajú do pózy, aby v celom peletóne histórie boli tí najhorší.
To, že to robia tí, ktorí nenávidia všetko slovenské, mi je síce bôľno, ale že sa k tomu prepožičiavajú aj tí, ktorí tvrdia o sebe, že sú vlastenci, nepochopím. Najmä, keď tvrdia niečo, čo nás síce očierňuje, ale v princípe to nie je pravda.
Dnes sme svedkami toho, že kolaboranti typu E. Hácha, M. Horthy, S. Bandera, R. Šuchevič sú vo svojich národoch vyzdvihovaní ako vlastenci, ktorí bojovali za svoj národ v zlých podmienkach.
Horthy je v Maďarsku na piedestáli národného hrdinu, Háchovi Česká pošta vydáva pamätné známky, o banderovcoch škoda reči. No a najzaujímavejšie je tvrdenie estónskej vlády, že estónski vlastenci nemali kde bojovať za svoju vlasť iba v radoch SS. Len na Slovensku stále splietame o vojnových zločincoch, napr. posledne E. Chmelár, hoci
žiaden z čelných predstaviteľov režimu slovenského štátu za vojnové zločiny nebol obvinený a ani odsúdený.
Rovnako sa tu neustále tvrdí, že slovenský štát bol fašistický. Z hľadiska teórie štátu a práva štát buď je, alebo nie je; je subjektom medzinárodného práva alebo je neuznanou entitou.
Slovenský štát, Slovenská republika bola riadnym subjektom medzinárodného práva, teda existovala de jure i de facto. Preto obviňovať niekoho ako biskupa Jána Vojtaššáka, že mal pozitívny vzťah k slovenskému štátu, je rovnaký nezmysel, ako obviňovať niekoho, že mal lojálny vzťah ku komunistickému Česko-Slovensku, pretože vo vzťahu k obyvateľstvu bol režim medzi rokmi 1945 – 1960 omnoho represívnejší než režim slovenského štátu.
Ale skúsme si definovať režim slovenského štátu, lebo len tomu môžeme dať nejaký prívlastok, ktorý by ho charakterizoval. V prvom rade treba povedať, že režim sa neustále vyvíjal a menil svoj charakter najmä na základe vonkajšieho tlaku a vývinu medzinárodnej situácie.
Vo všeobecnosti možno povedať, že nemal žiadnu charakteristickú črtu fašistického režimu (vodcovský systém organizovania štátnej moci, prerastanie straníckych štruktúr s mocenskou štruktúrou štátu, neexistencia nezávislej súdnej moci atď.).
Bol autoritatívny, kolaborantský, antisemitský, ale nebol fašistický.
Preto neustále omieľanie o fašistickom slovenskom štáte pokladám za zbytočné seba obviňovanie, ktoré nemá racionálnu bázu.
Je úplne nepochopiteľné, že na Slovensku aj prezidentka môže povedať Heil Hitler v prispôsobenej podobe Slava Ukrajine, ale ak poviete Na stráž, tak vás zavrú. Pritom vôbec nie som stúpencom ani pozdravu Na stráž a ani si nemyslím, žeby mal byť režim prvej Slovenskej republiky glorifikovaný. Ale komu česť, tomu česť…
A čo „vojnoví zločinci“?
Ale poďme na tých vojnových zločincov. Podľa Wikipédie „vojnový zločin je previnenie proti vojnovému právu postihnuteľné podľa medzinárodného (trestného) práva. Prakticky každé previnenie proti vojnovému právu v medzinárodnom konflikte je vojnovým zločinom, naproti tomu v prípade vnútroštátneho konfliktu (napr. občianska vojna) definíciu vojnového zločinu naplňovať nemusí.
Hlavnými typmi vojnových zločinov sú prečiny proti vojnovému a medzinárodnému právu ohľadom zaobchádzania so zajatcami a podrobenými civilistami (mučenie, genocída…), spôsobov vedenia bojov (napr. použitie zakázaných zbraní, ako sú chemické zbrane, nášľapné míny) a zločiny proti mieru (napr. príprava útočnej vojny)“.
Takže pýtam sa pána Chmelára, ktoré z týchto zločinov spáchal F. Ďurčanský, aby ho bolo možné označiť za vojnového zločinca?
Alebo vojnový zločinec je každý, kto sa usiloval o nezávislý slovenský štát, čo bola skutočná príčina odsúdenia F. Ďurčanského? Totižto nič z uvedených činov v definícii ako vojnové zločiny Ďurčanský nespáchal!
Áno, F. Ďurčanskému možno všeličo vyčítať, najmä to, že sa príliš nezaujímal o tých, ktorí asistovali okolo vzniku slovenského štátu. Ale keď sa dnes pozeráme ako za súhlasu celého „civilizovaného sveta“ obhajuje svoju štátnosť Izrael, možno niečo vyčítať slovenskému politikovi, koho pomoc využil pri vytvorení slovenského štátu?
Môžeme to hodnotiť z tej alebo onej strany, ale označenie F. Ďurčanského za vojnového zločinca je nespravodlivé a nesprávne. Nebol ani obžalovaný, ani súdený za vojnové zločiny. Nikto nás nebude pokladať za lepších, keď si svoju minulosť budeme vykresľovať v čo najčernejších farbách. Práve naopak.
Anton Hrnko
Ilustračné foto: archívna snímka
17. august 2025 08:30