Zahraničný výbor maďarského Národného zhromaždenia prijal v pondelok (2. 3.) uznesenie o neprijateľnosti uplatňovania princípu kolektívnej viny na Slovensku. Pre agentúru MTI to uviedol predseda výboru Zsolt Németh.
Németh zdôraznil, že princíp kolektívnej viny považuje Budapešť za obzvlášť neprijateľný, keď by sa zmeny vlastníctva a vyvlastňovanie pôdy mali diať bez primeranej kompenzácie, na základe stále platných právnych dôsledkov, a to na etnickom základe.
Podľa jeho slov sa v uznesení tiež uvádza, že maďarská strana je otvorená hľadaniu vhodného riešenia problému, keďže medzi oboma krajinami sa v posledných rokoch rozvinula seriózna konštruktívna spolupráca, ktorá „poskytuje dobrý základ pre nájdenie vhodného riešenia takýchto zložitých otázok“.
Maďarský parlamentný výbor uvedené uznesenie postúpi aj výboru Národnej rady SR pre zahraničné veci, dodal Németh.
Maďarská menšina je pobúrená
Podľa novely trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť koncom vlaňajšieho decembra, môže byť každý, kto verejne spochybní povojnové usporiadanie, ktoré pripravilo tisíce Maďarov o majetok a občianstvo, odsúdený na šesť mesiacov väzenia, napísal vtedy server index.hu.
Prezident SR Peter Pellegrini novelu podpísal vlani pred Vianocami. Okrem iného stanovuje trestný čin spochybňovania povojnových Benešových dekrétov. Zverejnená bola 27. decembra a nadobudla okamžitú účinnosť. Od svojho prijatia zákon vyvolal nespokojnosť maďarskej menšiny na Slovensku a vyvolal ostrú kritiku aj zo strany maďarských politických osobností, dodal index.hu.
Násilná maďarizácia, prenasledovanie, mučenie
Redakčne pripomíname, že režim fašistického horthyovského Maďarska anektoval a okupoval (1938-45) po Viedenskej arbitráži vyše desať tisíc kilometrov štvorcových územia Slovenska s vyše 800 tisíc obyvateľmi. Svoje územné zisky voči Slovensku rozšírilo Maďarsko počas Malej vojny. Po skončení druhej svetovej vojny boli pôvodné hranice Česko-Slovenska s Maďarskom obnovené a potvrdené Parížskou mierovou zmluvou.
Maďarská vláda od začiatku nedodržala viacero bodov dohody o evakuácii a odovzdaní odstúpeného územia a nedokázala predísť výčinom armády, žandárstva, teroristických oddielov szabadcsapatok ale aj miestnych Maďarov voči slovenskému a českému obyvateľstvu. Prevzatie územia Maďarskom sprevádzalo násilné vyháňanie, rabovanie a krádeže. Maďarská vláda rozpustila všetky nemaďarské spolky, ich majetok zhabala alebo pridelila maďarským organizáciám.
Maďarsko svojou politikou smerovalo k rýchlej zmene etnických a majetkových pomerov. V zvlášť ťažkej situácii sa ocitli bývalí česko-slovenskí legionári, ktorí boli vnímaní ako nepriatelia štátu a nemaďarskí kolonisti. Už 5. novembra 1938 maďarský generálny štáb vydal nariadenie o vypovedaní všetkých kolonistov, ich rodinných príslušníkov a potomkov, pričom nepovoľoval výnimky ani pre osoby, ktoré sa hlásili k maďarskej národnosti.
K prvým opatreniam vojenskej správy patril zákaz používania slovenčiny ako úradného jazyka, odstraňovanie slovenských nápisov a zatváranie slovenských škôl. Maďarsko skonfiškovalo majetok 150 škôl Slovenskej ligy, ktoré boli postavené po roku 1918. Pomocou nátlaku na štátnych zamestnancov slovenskej národnosti dochádzalo k umelému znižovaniu počtov detí v slovenských triedach a ich následnému zatváraniu.
Znižoval sa aj počet slovenských učiteľov. Do začiatku roka 1939 územie opustilo 862 z 1 119 učiteľov, ďalší nasledovali. Slováci stratili 386 ľudových škôl, 29 meštianskych škôl a 10 gymnázií (4 v Košiciach a 6 ďalších v iných mestách). Tieto opatrenia mali negatívny vplyv aj na vzdelávanie žiakov maďarskej národnosti, keďže následné preplnenie tried slovenskými žiakmi znižovalo kvalitu výučby.
-red3-
Ilustračné foto: SKsprávy
3. marec 2026 05:55
