Čaputová v Dánsku: Demokracia potrebuje tri základné línie obrany

Demokracia potrebuje tri základné línie obrany: nezávislé inštitúcie so zodpovednými verejnými činiteľmi, aktívnu občiansku spoločnosť a slobodné médiá. Sú to stĺpy, na ktorých stojí demokracia. Všetky tri línie fungujú ako korekčné mechanizmy: ak jeden z nich zlyhá, nastúpia ostatní. V príhovore na Kodanskom summite o demokracii v dánskej Kodani to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Na summite ju privítal bývalý predseda vlády Dánskeho kráľovstva Anders Fogh Rasmussen.

Inštitucionálny výklad demokracie

Vo svojom príhovore prezidentka uviedla, že jeden z pilierov demokracie na Slovensku zlyhal. „Keď sa korupčné záujmy pokúsili zajať súdnictvo alebo políciu, zmobilizovala sa občianska spoločnosť a médiá, ako aj bežní občania, aby ich chránili,” podotkla s tým, že SR v sa súčasnosti zvádza komplexnú reformu právneho štátu.

Čaputová zhodnotila, že počas pandémie je vyšší dopyt po efektívnej vláde, jasných a predvídateľných pravidlách. „Ak máme chrániť naše demokracie, musíme investovať do našich inštitúcií a nie ich podkopávať,” povedala.

Tlakov na demokraciu je veľa, uviedla prezidentka. Podotkla, že ani najlepšie napísaná ústava nemôže ochrániť demokraciu, ak obchodný model vytvára hlboké nerovnosti. Demokracia je o duchu slobody, spravodlivosti, tolerancie a solidarity, všetko to je navzájom spojené zákonom. Demokracia je o každodennom rešpektovaní pravidiel, nie o ich obchádzaní, uviedla Čaputová.

Ilustrácia: Zuzana Čaputová na Kodanskom samite o demokracii. Foto: TASR

Pandémia nového koronavírusu podľa nej ukázala, že na faktoch a vede záleží a že rešpektovanie pravidiel, ktoré sú demokraticky dohodnuté, primerané a legitímne, môže zachraňovať ľudské životy.

Polemicky o troch pilieroch – stačí aj jeden

Podľa nášho názoru na posilnenie demokracie stačí len jeden pilier,  aby politici, vrátane hlavy štátu rešpektovali vôľu ľudu. To v praxi znamená mať úctu najmä k priamej forme demokracie, ak sa tak ľud rozhodne a chce sa vyjadriť v referende. Ani mimovládny sektor, ani štátne inštitúcie, ani médiá nemajú čo do tohto základného piliera a právomoci najvyššieho hegemóna – národa – hovoriť a už vôbec nie ho obmedzovať či vykladať.

Netreba sa predvádzať kvetnatými a zastieracími manévrami. Treba konať a byť demokratom a vypísať všeľudové hlasovanie. Veď podľa Čl.2 Ústavy SR „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“. Priama forma demokracie je dokonca pôvodná, voľby sú len prepožičanou a dočasnou mocou.

Čaputová: Dánsko je inšpiráciou pri využívaní obnoviteľných zdrojov

Hlava štátu ďalej uviedla, že Dánsko je pre Slovensko inšpiráciou vo zvyšovaní energetickej efektivity budov aj podielom využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Dánsku sa podarili „skvelé veci” v ochrane životného prostredia, energetickej nezávislosti, využívaní obnoviteľných zdrojov energie a v úspore zdrojov. Je podľa Čaputovej ukážkou toho, ako sa dá zvýšiť ekonomická prosperita krajiny. Podotkla, že Dánsko nezvýšilo spotrebu elektrickej energie a ušetrilo prírodné zdroje.

Treba uviesť, že Dánsko aj vyváža fosílne palivá. Patrí mu 32.miesto vo vývoze ropy, ktorú ťaží v mori. Z obnoviteľných zdrojov tvorí 57% veterná energia. Turbíny sú zväčša rozmiestnené v mori, pretože využívajú silu vetra nad vodnou hladinou. Tieto danosti Slovensko nemá. Dánskym počinom, o ktorom hovorila Zuzana Čaputová bolo zrušenie spaľovania hnedého uhlia na výrobu elektrickej energie.

Prezidentka poukázala na to, že kľúčovým faktorom pri environmentálnych zmenách bola v Dánsku dohoda politických hráčov naprieč politickým spektrom, ktorá pretrváva roky. Napriek zmene vlády má krajina svoj koncept, plán a projekt toho, ako chcú krajinu transformovať tak, aby bola udržateľná a ekologická. „Práve nevyhnutnosť ochrany klímy vnímajú ako veľkú ekonomickú príležitosť,” podotkla.

Zvýšiť podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie by malo aj Slovensko. „Náš podiel obnoviteľných zdrojov energie je 17 percent v rámci energetického mixu a tento podiel bude musieť v budúcnosti narásť,” poznamenala prezidentka. Upozornila, že Slovensko sa zaviazalo do roku 2030 znížiť produkciu emisií o 55 percent a do roku 2050 sa stať uhlíkovo neutrálnou krajinou. „Tieto ciele potrebujeme naplniť konkrétnou cestou a Dánsko je v tomto veľkou inšpiráciou,” skonštatovala Čaputová.

Dánsky princ Frederik prijal pozvanie prezidentky na Slovensko

Hlava štátu SR sa v pondelok dopoludnia stretla s dánskym princom Frederikom a navštívila sídlo agentúry State of Green, ktorej patrónom je korunný princ. Vystúpila tiež s prejavom na Kodanskom summite o demokracii. Čaputová sa popoludní z dánskeho veľvyslanectva online pripojí na zasadnutie štátov skupiny B9. Zúčastnia sa na ňom americký prezident Joe Biden a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Ilustrácia: Z.Čaputová s korunným princom Dánskeho kráľovstva Frederikom. Foto: TASR

Dánsky korunný princ Frederik prijal pozvanie na Slovensko. Prísť by mal aj s dánskou podnikateľskou delegáciou.  Na stretnutí spolu hovorili aj o dôležitosti dodržiavania právneho štátu a o plánoch Slovenska a Dánska v oblasti ochrany životného prostredia a zelenej ekonomickej obnovy.

Prezidentka Čaputová sa stretla s princom Frederikom v Paláci Frederika VIII. Dánske kráľovstvo naposledy zo slovenských prezidentov navštívil pred necelými deviatimi rokmi Ivan Gašparovič.

Redakčný názor na outfit

Prezidentka Z.Čaputová opäť využila outfit v národných farbách hostiteľa – červenej s bielym doplnkom na šatách. Nevieme ako verejnosť hostiteľskej krajiny na túto vtieravú metódu reaguje. Z pohľadu slovenskej národnej hrdosti však okato farbisté vtieranie sa do priazne vyznieva minimálne rozpačito.  Kto si neváži svoje, toho si nebudú vážiť ani v cudzine. Aj keď sa na chvíľu oblečie do “dánskej” farby.

-RED1-