FICO: Väzba pre Martina R. diskvalifikuje Špecializovaný trestný súd a prokuratúru

Robert Fico zdôraznil, že Smer-SD je pripravený podporiť poslanecký návrh Petry Hajšelovej (Sme rodina), ktorým sa majú v rámci novely Trestného poriadku meniť podmienky a dĺžka trvania väzby.

Rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorým nariadil prepustiť advokáta Martina Ribára z väzby, diskvalifikuje Špecializovaný trestný súd (ŠTS) a špeciálnu prokuratúru. Vyplýva to z pondelkového vyjadrenia šéfa Smeru-SD Roberta Fica.

Dáva nám obraz, ako dnes funguje polícia, prokuratúra a súdy pri rozhodovaní o väzbe

Kritika nadkvalifikácie trestných činov

Fico podotkol, že nález ÚS SR nechce považovať za prelomový, ale ako školu pre Úrad špeciálnej prokuratúry a ŠTS. „Ústavný súd vydal rozhodnutie, ako sa robí cesnaková polievka pre súdy a prokuratúru,“ uviedol. Zároveň podľa neho rozhodnutie ÚS SR ukazuje, že je potrebné upraviť podmienky a dĺžku trvania kolúznej väzby. Kritizuje nadkvalifikáciu trestných činov, ktorá má prispievať k ľahšiemu umiestňovaniu obvinených do väzby.

Zdôraznil, že Smer-SD je pripravený podporiť poslanecký návrh Petry Hajšelovej (Sme rodina), ktorým sa majú v rámci novely Trestného poriadku meniť podmienky a dĺžka trvania väzby. „Tento návrh v prvom čítaní podporíme,“ uviedol s tým, že Smer-SD je v prípade potreby otvorený pozmeňovacím návrhom.

Prepustenie Martina R. nariadil Ústavný súd

ŠTS prepustil advokáta Martina R. z väzby v piatok 14. mája. Jeho prepustenie z väzby predtým nariadil ÚS SR. Ten konštatoval, že väzobným stíhaním advokáta došlo k porušeniu jeho základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť. Advokát Martin R. sa dostal do väzby po výpovedi bývalého klienta a kajúcnika v prípade skupiny takáčovcov. Podstata jeho obvinenia spočíva podľa jeho obhajcu Pavla Antoša v tom, že mal navádzať svojho klienta, aby sa nepriznal k trestnému činu.

Policajti ho zadržali v októbri 2019 v rámci akcie Apač. Spolu vtedy zadržali 13 ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takáčovcov. ŠTS ho spolu s ďalšími vzal do väzby 30. októbra 2019, väzbu mu následne predlžovali a rozhodnutia potvrdzoval aj Najvyšší súd SR. Prokurátor ÚŠP podal na Martina R. koncom apríla obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.

Právny prehľad k téme z portálu epravo

Väzba ako závažný zásah do ústavných slobôd jednotlivca

Podľa článku 17 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“): Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovením prvej vety článku 17 ods. 2 Ústavy sa priznáva generálna ochrana osobnej slobody bez ohľadu na to, aký je dôvod obmedzenia osobnej slobody. Ako sme uviedli v našom chronologicky skoršom príspevku, je nesporné, že rozhodnutím o vzatí obvineného do väzby (a jej následným výkonom) sa najintenzívnejšie zasahuje do jeho osobnej slobody, ako aj do jeho ústavnoprávne garantovaných základných občianskych slobôd.

Ústavné a zákonné limity trvania väzby

Podľa článku 17 ods. 5 Ústavy: „Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu“. Nakoľko sa trestnoprocesným inštitútom väzby najintenzívnejšiezasahuje do občianskych práv a slobôd obvineného, je preto aj čas, ktorý môže obvinený stráviť maximálne vo väzbe zákonodarcom, v Slovenskej republike limitovaný zákonom. Lehota trvania väzby obvineného sa odvíja od výšky trestnej sadzby za čin, ktorý sa obvinenému zo strany OČTK v uznesení o vznesení obvinenia kladie za vinu (pre ktorý je Obvinený trestne stíhaný).

Všeobecne k väzbe v podmienkach Slovenskej republiky

Väzba, ako zabezpečovací a ultima ratio prostriedok, je zákonodarcom v Slovenskej republike právne reglementovaná v ustanovení § 71 a nasl. Trestného poriadku (ďalej aj ako „TP“). Trestný poriadok v § 71 ods. 1 rozlišuje zásadne tri dôvody väzby, a to tzv.:

1. Útekovú väzbu (§ 71 ods. 1 písm. a/ TP)
2. Kolúznu väzbu (§ 71 ods. 1 písm. b/ TP)
3. Preventívnu (predstihovú) väzbu (§ 71 ods. 1 písm. c/ TP)

Trvanie väzby v Slovenskej republike

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 TP sú OČTK a súdy povinné väzobné veci vybavovať prednostne a urýchlene. S trvaním väzby obvineného vyvstáva legitímna otázka súladu maximálnej lehoty trvania väzby, napríklad so zásadou primeranosti a zdržanlivosti v trestnom konaní uvedenou v ust. § 2 ods. 2 TS, ako aj s už vyššie uvedenou zásadou oficiality v trestnom konaní v zmysle ust. § 2 ods. 6 TP.

V prípravnom konaní je základná lehota väzby 7 mesiacov. Túto lehotu je možné predĺžiť za splnenia zákonných dôvodov. Väzba môže byť v prípravnom konaní predĺžená o ďalších 7 mesiacov.

Celková lehota trvania väzby v Slovenskej republike

V ustanovení § 76 ods. 6 TP zákonodarca v Slovenskej republike ustanovuje celkovú lehotu väzby za prípravné konanie spolu s konaním pred súdom. Dĺžka zákonom prípustného trvania väzby obvineného reflektuje na typovú závažnosť trestného činu, pre ktorý sa zo strany OČTK voči obvinenému vedie trestné stíhanie, a to pre:

1. prečin – väzba nesmie presiahnuť celkovú lehotu 12 mesiacov (t.j. 1 rok),
2. zločin – väzba nesmie presiahnuť celkovú lehotu 36 mesiacov (t.j. 3 roky) a
3. obzvlášť závažný zločin – celkovú lehotu 48 mesiacov (t.j. 4 roky).

Márnym uplynutím celkovej lehoty trvania väzby obvineného musí byť obvinený prepustený z väzby na slobodu, a to bez ohľadu na to, že predmetná trestná vec nie je ešte právoplatne skončená.

Trvanie väzby v prípravnom konaní v Slovenskej republike

V ustanovení § 76 ods. 7 TP sa zákonodarcom v Slovenskej republike ustanovuje maximálna dĺžka lehoty väzby pre prípravné konanie. Z celkovej lehoty väzby uvedenej v § 76 ods. 6 TP na prípravné konanie pripadá lehota:

1. 7 mesiacov pri prečine,
2. 19 mesiacov pri zločine a
3. 25 mesiacov pri obzvlášť závažnom zločine.

Špecifiká výkonu tzv. kolúznej väzby v podmienkach Slovenskej republiky

Podľa zákona o výkone väzby má výkon tzv. kolúznej („béčkovej“) väzby obvineného v komparácii s inými dôvodmi väzby (útekový alebo preventívny) prísnejšie podmienky jej výkonu. Obvinený vo výkone tzv. kolúznej väzby napríklad:

1. je umiestňovaný do cely oddelene od iných obvinených, ktorí sú vo väzbe z iného než kolúzného dôvodu väzby,
2. nie je umiestnený v oddiele väzby s tzv. zmierneným režimom (kde je možný voľný pohyb, stretávanie sa s inými obvinenými v iných nesúvisiacich trestných veciach v tom istom väzobnom oddiele),
3. je obmedzený v používaní pevnej telefonickej linky z kolúznej väzby (s výnimkou telefonátov s obhajcom môže obvinený z kolúznej väzby telefonovať výlučne po predchádzajúcom súhlase OČTK, ktoré si môžu vyhradiť prítomnosť pri telefonovaní),
4. je obmedzený v prijímaní a odosielaní listovej korešpondencie (listy obvineného smerom von z kolúznej väzby, ako aj listy adresované obvinenému do kolúznej väzby, sú kontrolované OČTK, resp. súdom; listová korešpondencia obvineného v kolúznej väzbe je prípustná len vtedy, ak jej obsah nie je v rozpore s účelom kolúznej väzby obvineného),
5. je obmedzený v realizácii prijímania návštev (obvineného možno v kolúznej väzbe navštíviť iba s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, resp. súdu – v závislosti od štádia TK), pričom na stretnutiach obvineného s návštevou v kolúznej väzbe je oprávnený byť zástupca prokuratúry a zásadne o všetkých kontaktoch obvineného v kolúznej väzbe s inými osobami rozhoduje prokurátor,
6. nemôže pracovať, má tzv. spánkovú depriváciu spôsobenú nočným budením, z celového dňa je obvinený 23 hodín na cele, listy, či už od obvineného z ÚVV jeho rodine, alebo naopak od rodiny do ÚVV obvinenému, „idú“ takmer tri týždne,
7. podmienky obvineného v kolúznej väzbe sú prísnejšie v porovnaní s „režimom“, aký panuje vo výkone trestu odňatia slobody

Vzhľadom na uvedené, je jednou z legitímnych otázok aj taká, či relatívne dlhé obmedzenie osobnej slobody obvineného väzobným stíhaním vo fáze predsúdneho konania alebo aj konania pred súdom je „bežné“ aj v dvoch susediacich štátoch. Z uvedeného dôvodu sme sa rozhodli odpoveď na túto otázku aspoň načrtnúť v našom príspevku.

-RED2-