Poslanci Národnej rady odvolali Jána Ferenčáka z funkcie predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti. Urobili tak vo štvrtkovom tajnom hlasovaní (11. decembra). Informoval portál televízie ta3
SaS reaguje na Ferenčákovo odvolanie
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) reagovala na odvolanie Jána Ferenčáka z postu predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti.
Podľa SaS tento krok potvrdzuje pokračujúci rozklad vládnej koalície. Predseda strany Branislav Gröhling pripomenul, že Ferenčák avizoval odchod z koalície v prípade svojho odvolania, čo sa podľa neho napokon aj potvrdilo. SaS uviedla, že jej poslanecký klub hlasoval za odvolanie jednotne.
Gröhling tvrdí, že koalícia týmto prichádza o ďalšieho poslanca a vládny chaos sa bude ďalej prehlbovať. Očakáva ďalšie vnútorné spory aj nespokojnosť poslancov. Zároveň upozornil na možné „vydieračské praktiky“ a tvrdí, že kupovanie poslancov pri hlasovaniach by sa mohlo stať bežnou praxou, na čo by podľa neho mali dohliadať aj orgány činné v trestnom konaní.
Ferenčák odchádza z klubu Hlasu
Poslanec Národnej rady Ján Ferenčák odchádza z poslaneckého klubu Hlas-SD.
Uviedol to vo štvrtok (11. decembra) na brífingu po tom, ako ho parlament na návrh poslancov z Hlasu-SD odvolal z čela výboru pre európske záležitosti. Zopakoval, že v strane nateraz zostáva.
Odvolali Ferenčáka
Návrh na jeho odvolanie podporilo 107 zákonodarcov zo 111 prítomných na hlasovaní. Zo 109 platných hlasov bolo 107 za, jeden poslanec sa zdržal a jeden bol proti.
Návrh podali poslanci za Hlas-SD. Ferenčáka chcú na poste nahradiť Petrom Kmecom (Hlas-SD).
„Vzhľadom na to, že poslanec Kmec si začal uplatňovať mandát poslanca NR SR, navrhujeme odvolanie poslanca Ferenčáka z funkcie predsedu výboru pre európske záležitosti, keďže poslanec Kmec má dlhoročné skúsenosti, roky odbornej praxe, veľmi dobré kontakty a dobré meno v diplomatickej oblasti,“ odôvodňovali.
Kmec prišiel do parlamentu po demisii na funkciu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
Parlament nevzal na vedomie správu o plnení rozpočtovej zodpovednosti za rok 2024
Hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, nebol v roku 2024 dosiahnutý.
Zhodnotila to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti za rok 2024, ktorú Národná rada (NR) SR vo štvrtok odmietla vziať na vedomie.
Správu podporilo len 60 poslancov z prítomných 138, pričom proti bolo 38 a zdržalo sa 40.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v scenári nezmenených politík dosiahol v minulom roku 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že verejné financie sa nachádzajú v pásme stredného rizika.
Po prijatí viacerých opatrení zo strany vlády a parlamentu došlo v porovnaní s rokom 2023 k viditeľnému pokroku a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa medziročne zlepšil o 2,1 percentuálneho bodu.
Začiatok rokovania o novele Trestného zákona
Poslanci Národnej rady (NR) SR začali štvrtkové rokovanie novelou Trestného zákona, ktorá prešla v stredu (10. 12.) do druhého čítania. Rokujú o nej v skrátenom legislatívnom konaní. Rozprava v druhom čítaní je obmedzená na 12 hodín.
Z rokovania výborov pribudli do návrhu novely viaceré pozmeňujúce návrhy. Má sa nimi napríklad rozšíriť skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež zaviesť trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Rieši aj úpravu inštitútu spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov.
Pôvodný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti hovorí o tom, že páchatelia drobných krádeží majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky po tom, ako trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku.
Rozšírenie trestu za zásahy do volebnej kampane
Novelu prerokoval vo štvrtok parlamentný ústavnoprávny výbor. Schválil pozmeňujúce návrhy. Po novom by malo byť marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania.
Musí ísť však o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“. V odôvodnení sa píše aj o tom, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023.
Cudzou mocou sa podľa návrhu rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“.
Odňatím slobody až na jeden rok by sa tiež po novom mohol potrestať ten, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.
Tresty za spochybňovanie povojnového usporiadania
Ďalším návrhom sa zavádza trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.
Sprísnenie pravidiel pre kajúcnikov
Cez novelu by sa mal upraviť aj Trestný poriadok. V ďalšom pozmeňujúcom návrhu sa píše, že úprava inštitútu kajúcnika sa zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné. „Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ píše sa v odôvodnení. Navrhuje sa preto bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikazuje súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.
-red3-
Ilustračné foto: J. Ferenčák. Zdroj: ta3/video/screenshot
11. december 2025 13:00
