Kolíková si musela pomýliť nielen svetové strany, ale aj politickú stranu. Z jej názorov necítiť slobodu, ale totalitu
Politická fluktuácia zo strany do strany pripomína prostitúciu. Presuny poslancov, vznik nových subjektov, ktoré neprešli voľbami za pochodu sú známym nešvárom slovenského parlamentu. V priemere až každý piaty poslanec zmení v priebehu volebného obdobia stranícke tričko.
Keďže o politickej kultúre všetci budú len rozprávať a očakávať ju len od druhých, jediným riešením je zavedenie imperatívneho mandátu: opustíš stranu, na ktorej kandidátke si sa dostal do parlamentu – opustíš aj parlament. To je za súčasného nastavenia vedomia a svedomia väčšiny zákonodarcov nereálne.
No máme tu aj prípady výmeny politických dresov ministrov, čo je asi smutný svetový unikát. Za pochodu preskočila zo strany Za ľudí do strany Sloboda a solidarita ministerka Mária Kolíková bez akéhokoľvek začervenania. Zato však robí doslova červenú, totalitnú politiku, a to paradoxne v liberálnej strane, ktorá si zakladá na slobode a solidarite. Sic! Papier aj ucho priemerne zmanipulovaného Slováka znesú po mediálnych masážach hlavného prúdu už každé klamstvo.
Kolíkovej tanec v porceláne u liberálov
Udelenie politického azylu Sulíkovou stranou pre rozoštvávačku v Remišovej strane môže byť pre liberálov nakoniec osudná medvedia služba. Aspoň pokiaľ platí predpoklad, že voliči tejto strany sú citliví na hodnotu slobody. Pokiaľ nie sú psychopati, sociopati a egomaniaci, tak by im malo okrem tej svojej, osobnej slobode záležať aj na všeobecných ľudských právach a slobodách. No a s nimi sa ministerka akože „spravodlivosti“ ale že vôbec nekamaráti.
Nejde len o obmedzovanie slobody sudcov, aj prokurátorov, či dokonca slobody generálneho prokurátora, ktorý riadi prokuratúru a tá podľa ústavného Čl.149 „chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu“.
„Novela Trestného zákona pôsobí zvrátene. Ministerka Kolíková jednou rukou presadzuje mierny režim pre konzumentov drog. Tou druhou zavádza prísne tresty za slová, diskusie, polemiky. Jednoducho: Kolíková chce dať do klietky slobodu slova“ opísal jej najnovšiu iniciatívu Dag Daniš z portálu postoj.
Pozor dáma kam šliapete! Revolúcia zvykne požierať vlastné deti
Poslanec Tomáš Taraba v statuse na sociálnej sieti pripomenul Kolíkovej známy bumerang, ktorý sa v histórii veľakrát vrátil rovno na hlavu tých, čo ho vypustili voči iným.
Kolíkovej Taraba radí, aby rozmyslela, či naozaj trvá na prijatí zákona, že šírenie nepravdivej informácie bude trestný čin, pretože z hviezd z pandemickej komisie veľa ľudí nemusí zostať na slobode, myslí si opozičný politik a dováva „ako hovorí klasik, revolúcia požiera vlastné deti“. Naráža napríklad aj na výroky lekárskeho miláčika mainstreamu dr.Sabaku, ktorý šíri (dez)informáciu, že očkovaní nemôžu šíriť covid.
Reč je o zavedení nového náhubkového zákona, ktorým chce vládna junta zatvoriť ústa v podstate akejkoľvek kritike, aj názorom, ktoré nie sú v súlade s predstavami (ne)kompetentných a najmä s oficiálnou vládnou líniou, súc skrytou za „expertných“ janičiarov.
Oživenie „súdruha Paragrafu“
Kolíková, ale aj ďalšia „perla ducha“ saskárskych liberálov, Alojz Baránik, akoby vyvolávali nielen duchov, ale aj paragrafy a metódy z bývalej totality, ktorá na hulváta potláčala azda všetky slobody, počnúc slobodou slova.
Paragrafy totalitného Trestného poriadku o rozvracaní alebo podvracaní republiky, či poškodzovaní štátu svetovej socialistickej sústavy alebo hanobenie jej predstaviteľa začínajú zhodne fetišom „nepriateľstva“:
„§ 98 Podvracanie republiky : Kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky vykonáva podvratnú činnosť proti jej spoločenskému a štátnemu zriadeniu…“
Na šialený Kolíkovej návrh o šírení nepravdivých informácií , ktoré sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva, atď… zareagoval aj analytik Ján Baránek. Na sociálnej sieti zanechal angažovanej Kolíkovej jasnú odpoveď:
návrh nemá opodstatnenie ani v spravodlivosti, ani v logike, ani v dynamike vývoja poznania konkrétneho problému
Ak by jej táto boľševická eskapáda predsa len prešla, dopadne to podľa Baráneka tak ako v anekdote z minulého režimu: Rozprávajú sa traja väzni v Gulagu. Ty si tu za čo? Pýtajú sa prvého. „Za to, že som kritizoval súdruha Ivana Ivanoviča.“ Pýtajú sa druhého – „Ja som tu za to, že som obhajoval súdruha Ivana Ivanoviča“. „A ty?“ obrátia sa na tretieho – „Ja som súdruh Ivan Ivanovič…“
Nuž, súdružka angažovaná, asi ste pochopili, že na každú sviňu sa už voda varí. Vlastne niektoré svine si ju dajú variť aj samé. Otázka na telo gazdu Sulíka je pomerne jednoduchá: Čo táto osoba ako vypadnutý kostlivec z 50.rokov minulého storočia ešte robí v strane, ktorá sa bohorovne nazýva Sloboda a solidarita. Asi bude treba dodať apendix – solidarita s totalitným zmýšľaním.
Rafael Rafaj
