
Margaréta Vyšná
Národne a vlastenecky orientované slovenské združenia sa spoločne dohodli a prijali v Bratislave prvý strategický dokument tohto druhu v Slovenskej republike – Memorandum k menšinovej politike Slovenskej republiky. Memorandum predstavuje návrh počiatočného nastavenia systematickej a riadenej štátnej menšinovej politiky, ktorú odporúčajú neodkladne prijať znalci a odborníci dlhodobo sa zaoberajúci národnostnými resp. slovensko-maďarskými vzťahmi. Autori memoranda týmto ponúkajú aj spoluprácu národných síl pri ochrane suverenity a štátnosti Slovenskej republiky a riešenie vlastných záležitostí. Prijaté Memorandum k menšinovej politike SR podporujú viaceré osobnosti a znalci národnostných vzťahov.
Memorandum k menšinovej politike Slovenskej republiky bolo zaslané najvyšším ústavným činiteľom.
Riadené masové hnutie na veľkomaďarské ciele
Riadená menšinová politika Slovenskej republiky sa musí v prvom rade zaoberať najzávažnejšími národnostnými otázkami súvisiacimi s najpočetnejšími národnostnými menšinami v Slovensku. Takými sú bezpochyby aj slovensko-maďarské vzťahy.
Na území Slovenska v súčasnosti prebieha nenápadná a pod rúškom spolupráce riadená činnosť v politickej, ekonomickej, hospodárskej, energetickej, digitálnej, vzdelávacej, cirkevnej, kultúrnej a ďalších oblastiach podľa maďarskej revizionistickej Koncepcie rozvoja karpatskej vlasti 2014-2030 a mnohých ďalších podprogramov schvaľovaných maďarskou vládou.
Tá sa netají tým, že jej cieľom je, aby sa Maďarsko stalo „ekonomickým hegemónom“ v strednej Európe, teda aby získalo kontrolu nad týmto územím. A nezmení sa to ani po nedávnych voľbách do maďarského parlamentu. O tejto maďarskej činnosti sa v „hlavných“ médiách z rôznych dôvodov mlčí.
Na juhu Slovenska sa formuje masové hnutie nezorientovanej maďarskej menšiny zneužívanej na revizionistické ciele. Vytvárajú sa alternatívne menšinové maďarské právne subjekty (združenie samospráv, vedecké inštitúcie a školy, zdravotnícke zariadenia, podnikatelia, bezpečnostné a ochranné zložky, cirkev atď.) jednak v Slovensku a jednak vznikajú spoločné alternatívne právne subjekty menšinových združení zo Slovenska a maďarských združení z Maďarska k reálne jestvujúcim právnym a štátnym subjektom v Slovensku cieľavedome riadené maďarskou vládou.
Na slovenskom juhu prebieha masová výstavba iredentistických pamätníkov a rekonštrukcie pamätníkov z čias maďarskej okupácie Slovenska za Viedenskej arbitráže, čoraz častejšie sa objavujú iredentistické znaky („felvidécka zástava“ stiahnutá na pol žrde, umelecká produkcia s revizionistickou tématikou, zašifrované dohodnuté revizionistické pojmoslovie) a vytvára sa čoraz väčší tlak na zriadenie územných a politických autonómií v susedných štátoch Maďarska.
Zo strany nášho štátu chýba vyhodnocovanie tejto činnosti (nielen na juhu Slovenska), akákoľvek kompenzácia, kontrola, analýza, a opatrenia voči exteritoriálnym záujmom Maďarska. Práve naopak, už niekoľko rokov sa na Úrade splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny pripravuje legislatívny rámec zákona o postavení národnostných menšín, v skutočnosti zákon o autonómii. Prijatie takéhoto zákona, ktorý je maďarským revizionistickým cieľom znamená právny základ na postupné formovanie maďarskej autonómie na juhu Slovenska.
Treba brať do úvahy aj dlhodobé susedské spolunažívanie s Maďarskom. Len v 20. storočí Maďarsko vojensky napadlo slovenské územie päťkrát (1919, 1938, 1939, 1945, 1968), čím verejne potvrdilo svoje trvalé revizionistické prejavy a záujmy, ktoré boli Maďarsku zakázané Parížskou mierovou zmluvou v roku 1947.
V podobnom zmysle, o ochrane slovenskej suverenity a štátnosti pred maďarskými revizionistickými záujmami a rovnocennom postavení všetkých občanov bez ohľadu na národnosť a materinský jazyk sa verejne vyjadrujú (knižne, v rozhovoroch, článkoch) aj ďalší znalci slovensko-maďarských vzťahov, ako sú veľvyslanec Ján Gábor, historik Anton Hrnko, v minulosti náš najlepší znalec slovensko-maďarských vzťahov, historik Ladislav Deák, publicista Július Handžárik a ďalší.
Memorandum na ochranu štátnosti a suverenity
V prijatom Memorande k menšinovej politike SR navrhujú odborníci v prvom rade prijať systémové riešenia a zabezpečiť poradenstvo pre najvyšších ústavných činiteľov a štátnu správu – zriadiť poradný orgán pre národnostné vzťahy pre riadenie a usmerňovanie menšinovej politiky.
V súčasnosti je menšinová politika uskutočňovaná živelne, náhodne a v neprospech väčšinovej slovenskej spoločnosti, je predmetom politickej manipulácie, napríklad o slovenských veciach na slovenskom území rozhoduje riadená menšinová politika cez menšinové subjekty (splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny, menšinové politické strany) usmerňovaná maďarskou vládou.
Požadovaný rámcový dokument národnostných vzťahov v memorande presne a jasne stanoví oblasť a hranice národnostnej politiky v zmysle Ústavy SR, slovenských zákonov a medzinárodných dokumentov, definície vzťahujúce sa k národnostným menšinám, vrátane výkladu pojmov a slovných spojení ako národnostná menšina, národnostná identita, upraví vzťah Slovenskej republiky s národnostnými menšinami.
V treťom ustanovení sa memorandum výsostne venuje jednému z najnebezpečnejších plánov – zákonu o postavení národnostných menšín, tzv. zákonu o autonómii. Zákon je jednou z niekoľkých možností, ako vytvoriť územnú a politickú samosprávu pre občanov maďarskej národnosti. Ak ho Národná rada SR prijme v akejkoľvek podobe, postupnými novelizáciami sa môže dosiahnuť napr. už dlho požadované tzv. špecifické právne postavenie južných území Slovenskej republiky.
Podľa memoranda sa musí uskutočniť jednorazový proces vyváženia politických, kultúrnych, ľudských a občianskych práv a postavenia obyvateľstva bez ohľadu na národnosť a materinský jazyk. Tento proces znamená zákonnú úpravu a zjednotenie štátnej politiky napríklad aj na vytvorenie trvalých podmienok pre občanov na riadenie si vlastných záležitostí v samosprávach (život v obci, riadenie škôl s výučbou v slovenskom štátnom jazyku, orgány zriaďované obcou a pod.), na ktoré majú právo všetci občania podľa Ústavy SR, na vytvorenie rovnakých pracovných podmienok a získavanie pracovných miest pre občanov bez rozdielu národnosti, jazyka a politického názoru najmä v samosprávach a orgánoch štátnej správy.
V samosprávach musí byť suverénne a neobmedzované používanie slovenského štátneho jazyka so štátnointegratívnou a národnoreprezentatívnou funkciou ako materinského jazyka občanov, ktorí sú štátotvorných národom a na národnostne zmiešaných územiach Slovenska (z hľadiska všetkých okresov) tvoria väčšinu obyvateľstva.
Poradný orgán navrhne ďalšie národné a integračné politiky z hľadiska národnostných vzťahov, akou je aj uplatňovanie trvalej preventívnej štátnej politiky na ochranu, podporu a rozvoj národnej, kultúrnej a štátnej identity všetkých občanov Slovenskej republiky bez rozdielu. Všetky tieto politiky sa budú uplatňovať vo verejnej správe, na školách, vo vede, kultúre, v ekonomickej, zdravotníckej, poľnohospodárskej a energetickej oblasti, pri ochrane životného prostredia, v športovej oblasti a v ďalších oblastiach slovenského celospoločenského života, čím sa nebudú vytvárať nové formy diskriminácie obyvateľstva podľa národnosti alebo jazyka.
Najpresnejšia a najspravodlivejšia národnostná politika sa uskutočňuje v zmysle zásady rovnoprávnych medzinárodných vzťahov – princípu reciprocity a nevzťahuje sa na všetky menšiny. Aké práva má daná národnostná menšina v Slovensku, také práva má mať slovenská menšina v materskom štáte danej menšiny v Slovensku.
Pričom napríklad v prípade nerovnakého postavenia Slovákov v Maďarsku a postavenia maďarskej menšiny v Slovensku sa majú na vyrovnanie postavenia vytvoriť rovnaké podmienky a štátna politika v prvom rade v oblastiach tvoriacich podstatu národnej identity, to znamená v oblasti používania materinského jazyka Slovákov a v slovenskom menšinovom školstve v Maďarsku podľa vzoru v Slovensku. Neprípustné je ďalšie neopodstatnené navyšovanie menšinových práv bez reciprocity.
Príčinou dlhodobého a diskriminujúceho postavenia občanov slovenskej národnosti na juhu Slovenska sú najmä volebný systém a jazyková politika. Obyvatelia južných území od známych šurianskych matičných stretnutí sa už vzdali zápasu o svoje práva, práve preto, že neprichádzala žiadna pomoc od štátu. A ďalšie národnostné otázky a ťažkosti pribúdajú a spolu s dlhodobo neriešenými vytvárajú nové a nové ohniská a zárodky národnostných treníc, ktoré už teraz nespravodlivo diskriminujú, poškodzujú, sociálne obmedzujú a asimilujú príslušníkov štátotvorného národa a ktoré môžu vyústiť až do medzinárodných sporov.
Memorandum v plnom znení:
MEMORANDUM
k menšinovej politike Slovenskej republiky
PREAMBULA
národne a vlastenecky orientované občianske združenia a osobnosti
vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky a v nej zakotveného demokratického práva občanov Slovenskej republiky aktívne sa zúčastňovať na riadení vlastného štátu,
vedení spoločným záujmom vytvárať rovnaké podmienky pre všetkých občanov Slovenskej republiky a priaznivé podmienky pre rozvoj štátnej identity občanov, posilňovať slovenskú štátnosť a občiansku súdržnosť,
vychádzajúc zo skutočnosti, že s naplnením práva na sebaurčenie slovenského národa je späté aj právo a povinnosť zvrchovaného riadenia si vlastných verejných vecí, vzťahov a záujmov, teda aj vlastnej národnostnej politiky v súlade s vlastnými zákonmi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým však so životnými záujmami slovenského národa a jeho štátu, Slovenskej republiky,
sa spoločne dohodli a žiadajú
I. zriadenie odborného poradného orgánu v štátnej správe a pri úrade prezidenta Slovenskej republiky, ktorý sa bude zaoberať národnostnými vzťahmi a bude postavený na pilieroch POZAS: Právo, Ochrana, Záujmy, Autorita, Suverenita – cielené riadenie národnostných vzťahov v prospech posilňovania slovenskej štátnosti a rovnakého postavenia všetkých občanov Slovenskej republiky a zamedzenie politického zneužívania národnostných menšín, politickej korupcie a vydierania, odborné poradenstvo pre najvyšších ústavných činiteľov a najvyššie orgány štátnej správy, príprava odborných podkladov k zákonom, a iným štátnym dokumentom, poradenstvo k aktuálnej situácii a dlhodobým sporným otázkam,
II. prijatie záväzného strategického rámcového dokumentu národnostnej politiky Slovenskej republiky – definícia národnostnej politiky, základných pojmov a vzťahov a súvisiaceho pojmoslovia, vzťahy štátu s národnostnými menšinami,
III. neprijímanie samostatných zákonov v oblasti menšinovej politiky – zrušenie prípravy legislatívneho rámca zákona o postavení národnostných menšín, zákaz vytvárania právnych podmienok na vznik národnostných politických a územných autonómií, a tým oslabovanie zvrchovanosti Slovenskej republiky,
IV. uskutočnenie koncepčnej politiky na odstránenie znevýhodňovania príslušníkov štátotvorného národa na národnostne zmiešaných územiach Slovenskej republiky – najmä podmienky na uplatnenie ústavných a ľudských práv a rozhodovanie o svojich záležitostiach, pomerné zastúpenie obyvateľov v obecných zastupiteľstvách a v ďalších orgánoch samospráv podľa národnostného zloženia, rovnocenné pracovné podmienky pre všetkých obyvateľov, podmienky suverénneho a neobmedzeného používania slovenčiny ako štátneho jazyka so štátnointegratívnou a národnorepezentatívnou funkciou,
V. uplatňovanie trvalej preventívnej politiky na ochranu, podporu a rozvoj národnej, kultúrnej a štátnej identity všetkých občanov Slovenskej republiky – uplatnenie týchto hodnôt vo verejnej správe, na školách, vo vede, kultúre, v ekonomickej, zdravotníckej, poľnohospodárskej a energetickej oblasti, pri ochrane životného prostredia, v športovej oblasti a v ďalších oblastiach slovenského celospoločenského života,
VI. uskutočňovanie požiadaviek uvedených v tomto Memorande v zmysle zásady rovnoprávnych medzinárodných vzťahov – princípu reciprocity – ako vyjadrenia reálnych práv, ktoré v praxi využíva slovenská národnostná menšina v materských štátoch národnostných menšín v Slovenskej republike – vyrovnanie postavenia slovenskej národnostnej menšiny s postavením národnostných menšín v Slovensku v oblastiach tvoriacich podstatu národnej identity – materinského jazyka, školstva, kultúry a vo všetkých ďalších oblastiach.
Za národne a vlastenecky orientované občianske združenia a osobnosti:
- Expertná komisia pre slovensko-maďarské vzťahy
- Margaréta Vyšná, koordinátorka
- Rafael Rafaj, Inštitút národnej politiky Ľudovíta Štúra
- Samuel Matejíčka, MIR (Hons), predseda správnej rady quid est VERITAS
- Miloš Zverina, Slavica
- BSBA Peter Švec, Vlastenecký inštitút Petra Šveca
-red3-
Ilustračné foto: SKsprávy
17. apríl 2026 05:59



